Drevárska mafia z Oravy

Ekonomická kriminalita sa len málokedy stáva objektom záujmu súdničkárov. Zrejme je to preto, že vražda, spáchaná kvôli dvadsiatim korunám, môže byť čitateľsky atraktívna, ale "papierovému" podvodnému prevodu mnohomiliónovej sumy akosi chýba "dramatično".
Klasici však hovoria - za všetkým sú peniaze. Dnes vám preto priblížime nesmierne pracný, ale mimoriadne úspešný zásah policajtov Žilinského kraja proti skupine podvodníckych podnikateľov.
Celá akcia vyvrcholila pred niekoľkými rokmi 5. novembra, kedy sa najmä na Orave, ale i inde vyrojili policajti a za jeden deň so súhlasom sudcu zrealizovali 22 prehliadok, z toho 11 bytových. Pri tejto cielenej megaakcii bolo nasadených dovedna bezmála 190 policajtov - z toho 20 vyšetrovateľov, 37 príslušníkov finančnej polície, štyria "detektívi", 16 kriminalistických technikov, 35 policajných dvojčlenných hliadok, 25 "kukláčov" a 16 nezúčastnených osôb, ktoré musia byť zo zákona prítomné pri domových prehliadkach ...
Piaty november bol veľkým finále. Päť dní predtým vyšetrovateľ Krajského úradu vyšetrovania zo Žiliny v neobyčajne obsiahlom uznesení obvinil osem osôb, napospol podnikateľov, že podvodným spôsobom, po vzájomnej dohode a organizovaným spôsobom najmä nepriznaním daní a uplatnením nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty (DPH) obrali náš štát o vyše 5,3 milióna korún. Keby im policajti včas neklepli po prstoch, škoda spôsobená ich konaním by vzrástla na 11 miliónov korún!
Čo vlastne naši tiežpodnikatelia popáchali?

Ústrednou postavou celej skupiny bol istý 26-ročný muž, ktorý sa narodil v pôvabnom juhoslovanskom meste a od roku 1994 má trvalý pobyt na Orave. Volajme ho Slobodan. On bol hlavnou postavou a inšpirátorom rozsiahlej série podvodov. Spolu s ďalšími siedmimi mužmi a ženami rôzneho veku, bývajúcimi na Orave, v Martine, vo Vrútkach, v Lučenci i v Ružomberku utvorili celú sieť spoločností s ručením obmedzeným, zapísaných vo viacerých okresoch a v roku 1996 začali obchodovať s drevom. Túto úctyhodnú činnosť však vyvíjali neobyčajným spôsobom. Najobľúbenejším bol školácky trik - na faktúry za tovar napísali sumy bez interpunkčných znamienok a tovar s takto vypísanou faktúrou putoval pre rôznych českých odberateľov. Tak napríklad jeden z partie "vyviezol" do Prahy 32 kubíkov "špárovky" v sume ,,2205000 Sk". Avšak pri vstupe do Česka už tovar pri preclení nadobudol hodnotu 22.050.00 Sk a tak si mohol pán podnikateľ uplatniť na daňovom úrade za "zrealizovaný" obchod pri použití pôvodnej faktúry bez interpunkčných znamienok nadmerný odpočet DPH za vyše 250 tisíc korún. Tento trik opakovali s úspechom rôzni spoločníci pomerne dlho. Zakaždým im daňový úrad fiktívny nadmerný odpočet celkom naozaj preplatil. Aby to následným kontrolám "daňovákov" čo najviac sťažili, zvykli si tovar najprv medzi sebou akože predať, tovar "predávali" cez viacero okresov na adresy spomenutých početných "eseročiek" a potom ho "prehnali" cez hranicu do Česka. Často tiež zmenili druh tovaru, aby pri transakcii mali  nízke výdaje, ale na papieri čo najväčší základ k výpočtu "vratky" DPH.

Vrcholným kúskom veľkého kombinátora Slobodana boli potom fiktívne predaje, keď jeden "dodávateľ" odpredal druhému "odberateľovi" povedzme dvadsať kubíkov reziva. "Odberateľ" príjem tovaru potvrdil a potvrdil aj preplatenie faktúry, hoci nikto z nich ani peniaze, ani drevo nikdy nevidel. Nuž a na základe takto zrealizovaného obchodu si potom uplatňovali "vratku" DPH. Vychádzalo im to pomerne dlho. Daňové úrady na jednej strane zamestnávali záľahou akože zrealizovaných obchodov, na strane druhej zasa šetrili ich sily tým, že buď umelo znižovali daňové priznania za jednotlivé štvrťroky, alebo ich kvôli istote nepodali vôbec a keď začali daňové úrady byť veľmi  dotieravé, jednoducho ich zlikvidovali a zmizli. Drevo nebolo jediným artiklom. Po papieroch "lietalo" všetko, s čím sa dalo obchodovať, trúfli si aj na rôzne stavebné práce a nepohrdli ani aktivitami v oblasti cestovného ruchu. Žiadna trochárina, keď podnikať, tak vo veľkom!
Jeden podvodník s druhým napríklad uzatvorili hospodársku zmluvu o sprostredkovaní predaja turistických zájazdov k moru a túto dohodu potom uzatvorili s neexistujúcou cestovnou kanceláriou v Poľsku. Na papieri to vyzeralo pekne - náš podnikateľ sa v roku 1996 zaviazal zrealizovať zájazdy Poliakov v Taliansku v celkovej hodnote vyše 152 miliónov korún. Z tejto sumy mala pre sprostredkovateľa pripadnúť provízia vo výške 15 %, teda 22 890 000 Sk. Z tejto sumy predstavuje DPH 5 264 700 Sk. Keďže podnikateľ vlastnil výdavkový pokladničný doklad o vyplatení vyše päťmiliónovej sumy druhému parťákovi, ako aj doklad o prevzatí tejto sumy druhou stranou, v januári 1997 si strojca celej myšlienky pekne pýtal od daňového úradu vrátiť túto sumu. Vôbec mu neprekážalo, že nikto nič nikomu nesprostredkoval a nikto nič nikomu nezaplatil! Našťastie, peniaze daňový úrad tomuto dobrákovi nestačil preplatiť, pretože sa daňovákom už všeličo nezdalo a začali s hĺbkovou kontrolou nadmerných odpočtov DPH v týchto pseudofirmách. Už ich prvé poznatky vzbudili záujem pracovníkov finančnej polície, kruh sa uzatvoril a výsledkom bolo už spomenuté uznesenie vyšetrovateľa o obvinení ôsmich osôb, z ktorých časť už mala firmy zlikvidované a pobyt niektorých páchateľov bol neznámy. Osud veľkého kombinátora Slobodana sa spečatil.

Bolo však veľmi dôležité, aby obvinení nemali čas zlikvidovať listinné dôkazy. Nuž preto tie domové prehliadky a prehliadky firemných priestorov s veľkým nasadením policajných síl. Že vyšetrovanie podobných zložitých finančných transakcií nemôžu robiť policajti-amatéri, to je azda každému jasné. Odhalenie fungovania oravskej drevárskej mafie si vyžadovalo súčinnosť mnohých policajných zložiek a daňových úradov vo viacerých okresoch, veľmi dôležité pritom bolo, aby sa celá akcia predčasne "neprevalila". Podarilo sa, i keď nie celkom. Pri každom úspechu je i smoly trochu ...

Napríklad onoho piateho novembra mali príslušníci kriminálnej polície avízo, že jeden z tiežpodnikateľov má namierené do ružomberského RM-systému. Tu sa skutočne o 11. hodine pokúsil podvodne previesť akcie VSŽ v hodnote 460 tisíc korún. Skôr, než ho stačili policajti zatknúť, ušiel im cez okno... Veľa práce teraz čaká prokuratúru a najmä sudcov, aby rozmotali tento neuveriteľný spletenec fiktívnych i skutočných finančných operácií, vymyslených čísiel, neexistujúcich i existujúcích desatinných čiarok, dodávok dreva, ktoré raz boli a potom zasa neboli ... aby skrátka odlíšili, čo z toho je pravda, čo je vymyslené a čo účelovo zakamuflované. Že si ani obvinení medzi sebou už teraz nič nedarujú a budú sa usilovať zvaľovať vinu jeden na druhého, to je jasné.

Veľa šťastia, páni sudcovia!

Ondrej Šimúny