Dotknúť sa oblakov

Vo svete okrídlených unikátov žije Karol Mrva už vyše 40 rokov. K lietadlám ho to tiahlo odkedy mu jeho bratranec doniesol ukázať svojho vetroňa. Neskôr začal koketovať i s lietaním, na rogale sa zúčastnil majstrovstiev Slovenska.

„S modelárstvom som začal keď som mal asi sedem rokov. Vtedy mi môj bratranec doniesol ukázať svojho TOMa. Bol to voľný model s rozpätím krídel vyše jedného metra. Nebol ovládaný diaľkovým ovládaním. Ťahali sme ho lankom a on krásne lietal. To sa ešte voľakedy dávno-dávno predávalo ako stavebnica,“ spomína si Karol Mrva. Od tohto momentu bol rozhodnutý, že chce aj on lietadlo. Objednal si preto svoju prvú stavebnicu, a potom druhú, tretiu, štvrtú, piatu...

Dva roky sa učil sám skladať lietadlá a lietať s nimi s použitím diaľkového ovládania. Až v deviatej triede na ZŠ, keď mal lietanie takpovediac v malíčku, prišiel ukázať svoje umenie modelárskemu klubu v Ružomberku. Predstavil sa tam spolu so svojim modelom vlastnej konštrukcie. „Bol to model Orlík s rozpätím krídel 3,5 metra s pomocným motorom na vrchu. Model vzlietol, polietal som s ním po letisku a ladne pristál. Vedúci klubu bol zo mňa nadšený a povedal mi, že nemôžem pôsobiť ako taký samorast. Zaregistroval som sa preto do klubu a sporadicky ho navštevujem ešte aj dnes.“

Modelárstvo je záľuba, ktorá si vyžaduje veľa času, trpezlivosti i zručnosti. A pán Mrva trávi vo svojej domácej dielničke denne niekedy i hodiny. „Domáca dielňa je nevyhnutná. Modely, s ktorými i so synom lietame je potrebné upravovať tak, aby nám vyhovovali. Taktiež v prípade, že sa model počas lietania poškodí, musíme si ho opraviť. V dielni sa venujem aj už asi 15 rokov výrobe vetroňov s elektrickým pohonom. Keď som ich vyrobil asi takých 300, myslel som si, že už to viem. Stále sa však dá niečo zlepšovať.“

Ambície nadaného modelára však neskončili len pri výrobe modelov. Zatúžil vzlietnuť do oblakov, cítiť vietor na tvári a byť spätý s prírodou. „Pred vojnou som si spravil pilotský preukaz na vetroňa. A keď som prišiel z vojny, lietal som niekoľko rokov na rogale. Konštrukciu som si vyrábal sám, šil som si plachty. Vlastne všetko som si vyrábal sám, pretože vtedy sa to kúpiť nedalo. Bol som v reprezentačnom výbore, lietal som všetky súťaže i majstrovská Slovenska.“

Modelárstvo je hobby, ktoré sa svojim priaznivcom odmeňuje neopakovateľnými zážitkami. Lásku k lietaniu po ňom zdedil i jeho syn, Majo. Dnes sa spoločne venujú viacerým kategóriám. „Lietame s elektroletmi i vrtuľníkmi a taktiež sa venujeme akrobatickému lietaniu. Mojou srdcovou záležitosťou je však svahové lietanie. Je to adrenalín. Lieta sa to na kopci a oproti nemu musí fúkať vietor. Je to perfektné, keď sa lieta veľkými rýchlosťami a model piští vo vetre. Človek je spätí s prírodou. A kopec je často nutné si vyšliapať, takže robíme niečo i pre svoje zdravie,“ dodáva so smiechom Karol Mrva.

Autor: TAMO
Foto: TAMO