Dostáva naše telo jód?

Na celom svete, vrátane našej krajiny, sa v súčasnosti zvyšuje záujem o takzvanú preventívnu medicínu. V praxi to znamená, že zdravotníci i celá spoločnosť sa usiluje predchádzať rôznym poruchám a chorobám ešte predtým, než sa zretetne prejavia.

Je totiž známe, že je lepšie, ľahšie a účinnejšie ovplyvňovať rôzne chorobné stavy v ich začiatkoch, a vôbec najlepšie je im zabrániť. Príkladom vysoko efektívnej, a pritom ekonomicky prijateľnej prevencie je tzv. riešenie jódového  deficitu. O jóde vie väčšina z nás asi len to, že je súčasťou jódovej tinktúry, ktorou sa dezinfikuje koža, a obsahujú ho niektoré lieky. Jeho hlavný význam pre človeka však musíme hľadať úplne inde. Jód je tzv. esenciálny (nevyhnutný) prvok, bez ktorého nie je možný správny vývoj ani funkcia ľudského organizmu. Je základným kameňom hormónov štítnej žľazy a ak ho je nedostatok, trpí správny vývoj človeka - ale aj väčšiny ostatných živočíchov - absenciou nevyhnutných hormónov. Počas ďalšieho života regulujú hormóny štítnej žľazy - thyroxín a trijodotyronín rýchlosť látkovej výmeny. Pri ich nedostatku sú činnosti v organizme spomalené a objavujú sa príznaky hypotyreózy. Pri ich nadbytku je naopak v tele všetko urýchlené a vzniká vlastne celý komplex chorôb, označovaný ako hypertyreóza či tyreotoxikóza.

ŠKODA, ŽE NEMÁME MORE
Jód je v rozdielnych koncentráciách obsiahnutý v pôde a ďalších geologických materiáloch, dostáva sa do vody, rastlín a druhotne aj do živočíšnych tkanív. Jeho hlavným rezervoárom je v súčasnosti more, kam je podobne ako soľ po miliardy rokov vyplavovaný. Znamená to, že oblasti od mora vzdialené, geologicky staré, majú jódu v prirodzenom prostredí nedostatok. Jeho vážnym deficitom trpia napríklad horské oblasti Južnej Ameriky, centrálne pohorie Ázie a pod. Takisto v niektorých častiach Európy, najmä v Alpách, je ho pomerne veľký nedostatok. Medzi tieto oblasti patrilo oddávna aj naše územie, kde sa deficit prejavoval zväčšením štítnej žľazy už v stredoveku, ako nám to dodnes ukazujú obrazy a sochy  gotických madon a svätíc. Celkovo sa nedostatok jódu nepriaznivo prejavuje v rôznych lokalitách asi u jednej až jednej a pol miliardy obyvateľov našej planéty. V posledných desaťročiach sa podarilo určiť, aký vysoký denný prívod jódu ešte stačí na zabezpečenie normálnej funkcie štítnej žľazy podľa expertov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je to v detstve 90 - 100 mikrogramov - teda milióntin gramu - denne. V dospelosti je najmenší primeraný prísun 150 milióntin gramu, v tehotenstve, u dojčiacich žien a pravdepodobne aj v puberte 200 až 250 milióntin gramu denne. Koľko predstavuje optimálny, teda najvhodnejší prísun jódu, sa zatiaľ presne neurčilo. Vie sa však, že v niektorých krajinách je prísun oveľa vyšší, napr. v USA 500 - 600 milióntin gramu denne a v niektorých prímorských oblastiach - Japonsko atď. ešte oveľa viac.

DÖSLEDKY JÓDOVÉHO DEFICITU
Podľa zakorenených predstáv lekárov i vzdelaných laikov vedie nedostatok jódu k zväčšeniu štítnej žľazy - k vzniku strumy. Ide však len o časť pravdy. V oblastiach s nedostatkom jódu je štítna žľaza v priemere väčšia než tam, kde je ho dostatok, a u veľkej časti osôb sa v nej tvoria tzv. uzly, ktoré môžu tlačiť na priedušnicu, zvratné nervy (zabezpečujú správnu pohyblivosť hlasiviek), prípadne na pažerák alebo cievy. Okrem toho však vzniká veľa ďalších chorobných zmien, ktoré sú niekedy vážnejšie než samotný vznik strumy. Patria k nim najmä endemický kretenizmus, poruchy vývoja po narodení, zníženie celkovej kvality populácie v oblastiach s nedostatkom jódu, poruchy plodnosti, zmenený obraz a priebeh chorôb štítnej žľazy. Zdanlivo logickým postupom je zisťovanie obsahu jódu v potrave. Ide však o značne zložitý odber vzoriek všetkých požívaných potravín a ich pomerne komplikované spracovanie a chemickú analýzu. Vzhľadom na to, že asi 80 percent požitého jódu sa vylučuje močom, odporúčajú experti WHO hodnotiť stav zásobenia jódom podľa jeho koncentrácie v moči. Najjednoduchšie je vyšetrenie prvého ranného moču, kde má koncentrácia jódu dosiahnuť aspoň 100 milióntin gramu na liter. Ukazovateľom nedostatku môže byť aj ultrazvukové vyšetrenie priemernej veľkosti štítnej žľazy. Na upresnenie našich znalostí o primeranej veľkosti tejto žľazy u detí prispela nedávna medzinárodná štúdia, ktorá sa robila v Európe. Špeciálny automobil s ultrazvukovým prístrojom prešiel a vyšetril niekoľko tisíc detí od Balkánu až po Francúzsko, vrátane našej republiky. Poruchy funkcie štítnej žľazy, spôsobené nedostatkom jódu, sa u nás prakticky nevyskytujú.

 INVESTUJTE DO SVOJHO ZDRAVIA!
Stredný až vážny nedostatok, ktorým trpela naša krajina od nepamäti sa v podstate vyriešil začiatkom päťdesiatych rokov. Na základe rozsiahleho výskumu presadil docent Šilink pridávanie jódu do soli. Tým sa u nás podstatne znížil výskyt strumy, čo však viedlo k falošnej spokojnosti a problematike sa ďalej nevenovala pozornosť. V osemdesiatych rokoch však lekári-endokrinológovia spozorovali, že výskyt strumy opäť narastá. Súčasne sa zvýšila aj medzinárodná aktivita, ktorej výsledkom bolo spoločné úsilie Organizácie spojených národov, UNICEF a Svetovej zdravotníckej organizácie o zvládnutie jódového deficitu na celosvetovej úrovni. Celkovo možno povedať, že stav zásobenia jódom u nás nie je optimálny a u pomerne veľkého percenta populácie je dokonca jeho nedostatok už taký vážny, že môže ohroziť správny vývoj a zdravie. Pri vyšetrovaní sa dospelo k názoru, že dievčatá a ženy sú na tom horšie než muži. Možnosti riešenia sú v podstate jednoduché a ekonomicky neveľmi náročné. Treba zvýšiť obsah jódu v potrave, čo možno dosiahnuť niekoľkými spôsobmi. Jeho  prirodzeným zdrojom sú rastlinné i živočíšne morské produkty, ktorých spotreba je u nás veľmi nízka. Jej zvýšenie naráža na fakt, že ryby sú u nás pomerne drahé. Na druhej strane si treba uvedomiť, že zvýšený príjem morských rýb je zároveň aj prevenciou proti infarktu a ďalších komplikácií arteriosklerózy, takže tieto investície do zdravia sa nesporne vyplatia. Hlavným zdrojom jódu v oblastiach s jeho nedostatkom je jódovaná soľ. Jód sa k soli pridáva počas výroby a naše výrobné technológie a obaly sa skvalitnili tak, že 1 kg soli obsahuje až 35 mg jódu. V tejto súvislosti treba uviesť, že obsah jódu v soli vyrábanej u nás, je vyšší než vo výrobkoch z dovozu, vrátane tzv. morskej soli.

VŠETKO S MIEROU
Spotreba soli je však u nás nadmerná, a preto je snaha ju postupne znižovať, aby sa prispelo k poklesu výskytu hypertenzie a ďalších chorôb srdca a ciev. Je preto zrejmé, že v mnohých  prípadoch s jodovanou soľou nevystačíme, preto treba hľadať ďalšie zdroje. V súčasnosti prichádzajú do predaja rôzne výrobky dojčenskej výživy, obohatené jódom. Jód je tiež súčasťou niektorých nových nápojov, v budúcnosti ním budú obohatené aj ďalšie potravinárske výrobky, obsiahnutý je aj v niektorých kombinovaných  prípravkoch tvorených zmesou vitamínov a minerálnych látok. Každé účinné opatrenie v prevencii a liečbe môže mať aj svoje nepriaznivé dôsledky. Zvýšený prísun jódu viedol v niektorých krajinách k prechodnému výskytu určitých chorôb štítnej žľazy.  Na druhej strane vieme, že tri až päťkrát vyšší prísun jódu než u nás, ktorý je bežný napríklad v USA, nie je spojený s nepriaznivými vplyvmi na štítnu žľazu u zdravého jedinca, takže sa ho nemusíme obávať. Len osoby, ktoré sa podrobujú liečbe štítnej žlazy, by sa mali pred používaním tabliet obsahujúcich okrem vitamínov a ďalších prvkov poradiť so svojím lekárom, pretože u niektorých chorôb štítnej žľazy by mohlo dôjsť k zhoršeniu stavu.