Domáca lekárnička zo záhrady

Aj keď ostatná zima nebola úplne typická, akoby sa chcela podobať jari, až keď sa všetko zazelenalo, je to to pravé orechové. Záhradky definitívne ožili, volajú do roboty a možno by im prospelo aj malé obohatenie o dary prírody, ktoré nahradia tabletky či lekára.

Nebude to s ľudstvom také beznádejné, ako prorokovali zarytí odporcovia konzumu, lebo čoraz viac ľudí sa vracia k prírode a prirodzeným zdrojom. Pred mäsom zo supermarketov dávajú prednosť zvieratám z dvora, keď sa dá, tak priamo od pestovateľa či chovateľa nakupujú aj zeleninu, ovocie, mlieko, vajíčka a ďalšie potraviny. A hoci generácia babičiek bylinkárok nestihla odovzdať vedomosti dostatočnému počtu nasledovníčok, svoje urobil farmaceutický priemysel, preto z domácností nevymizli ani liečivé rastliny.

„Účinky mnohých byliniek či bylinných extraktov vrátane čajov sú dlhoročne známe a často aj dôkladne vedecky potvrdené,“ hovorí Ing. Adrián Doboly z biotechnologickej spoločnosti Natures, ktorá sa venuje výskumu účinných zložiek medicínskych húb a výrobe preparátov z nich. Tak ako pri potravinách, aj pri bylinkách je však dôležité, aby používateľ poznal ich kvalitu. „Účinnosť bylín je často závislá od podmienok pestovania aj od času zberu. Kým pri kupovanom tovare sa môžeme spoliehať iba na renomé výrobcu alebo odporúčania známych, v prípade byliniek môžeme najvyššiu formu kontroly kvality dosiahnuť domácim pestovaním,“ nabáda A. Doboly.

Moderná bylinkárka
A prečo nie? Veď vypestovať si vlastných pomocníkov, ktorí dochutia jedlo a zároveň pomôžu pri ťažkostiach tela aj ducha, nie je až také zložité. V zásade stačí zasadiť, postarať sa o dostatok vlahy, minimum buriny a vedieť, kedy čo zbierať a ako to použiť.

Modernej bylinkárke na začiatok postačia nasledujúce informácie a chuť podporovať zdravie z vlastnoručne vypestovaných zdrojov. Zvyšok je na trpezlivosti, starostlivosti a fantázii.

Medovke sa dobre darí v každej záhradke aj v črepníku. Jej semienka treba už teraz zasiať do debničiek alebo pareniska, na klíčenie potrebujú tri až štyri týždne. V máji - júni ju vysadíme a ďalej pestujeme iba silné priesady. Veľmi dobre sa však rozmnožuje aj rozdelením starších trsov. Vysokú kvalitu si bylinka zachová skoro celé desaťročie. Počas neho môžete zbierať listy hoci aj každý deň (čím častejšie, tým viac sa bude rastlinka rozkonárovať), pokiaľ neprší a ešte neodkvitla. „Z medovky je dobrý čaj, ale v lete dobre padne aj voda zmiešaná s jemne potlačenými listami,“ vysvetľuje využitie bylinky Zora Kondé zo Salónu zdravia Fatima. „Podporuje trávenie, pôsobí proti zvracaniu a hnačke, kŕčom a nadúvaniu. Celkovo upokojuje, harmonizuje organizmus, má silné antidepresívne účinky, zlepšuje koncentráciu aj myslenie. Keď treba, dá sa použiť na vyvolanie potenia a zníženie horúčky. Je účinná pri prechladnutí, menštruačných problémoch, migréne, závratoch a šoku, ale použiť sa dá aj v kuchyni na dochutenie hydiny či rýb. Neodporúčam ju však variť, lepšie sú čerstvo nasekané listy.“

Bazalka je tiež nenáročná na pestovanie, a preto je takmer hriech kupovať rýchlené rastlinky v obchodnom dome. Dobre sa jej bude dariť aj na okne v kvetináči, aj v záhone medzi zeleninou či kvetmi. Tak ako v prípade medovky, aj pre bazalku je teraz ten pravý čas na zasiatie semienok. Potrvá asi tri týždne, kým vzídu. Ak bude mať rastlina dostatok slnka, vlahy a silnú pôdu, rýchlo narastie na mocnú, chlpatú a typicky voňajúcu bylinku. Na liečivé účely sa zbierajú listy a vňať. Len čo začne kvitnúť, rastlinu treba zrezať tesne nad zemou. Čo z nej nepoužijeme hneď, dáme vysušiť na tmavé vetrané miesto, a potom skladujeme v tmavej vzduchotesnej nádobe. Rastlina opäť rýchlo vyraší a dorastie, ublížiť jej však môžu už prvé mrazy. „Táto rastlinka s typickou arómou odbúrava stres, pôsobí proti bolestiam hlavy, pomáha pri prechladnutí, má protizápalové účinky, uvoľňuje svalstvo a harmonizuje tráviaci trakt. Ak nechcete, aby vás vonku otravoval dotieravý hmyz, je praktické mať blízko seba trs bazalky,“ hovorí Zora Kondé. „Silná aróma a chuť ju predurčujú aj na použitie do polievok a omáčok, na dochutenie jedál z čerstvej zeleniny, ale vhodná je aj na varené ryby, k bravčovému mäsu a zverine.“

Levanduľa je voňavá rastlinka s modro-fialovými kvietkami, symbol južného Francúzska, ale dobre sa jej darí aj v našich končinách. „Okrem toho, že dokáže upokojiť a prinavrátiť spánok, regeneruje aj bunky pokožky, lieči kožné problémy vrátane popálenín a hnisavých rán, dokáže odstrániť bolesti hlavy, výrazne znížiť vysoký tlak a funguje aj ako výborný repelent,“ vymenúva silu a schopnosti levandule poradkyňa pre zdravie Zora Kondé. Jedinou podmienkou na jej pestovanie je slnečné stanovisko a piesčitá pôda, potom sa jej dobre darí aj v skalke, aj na balkóne. Po odkvitnutí kvetov ju treba pravidelne obstrihávať, aby mohli vyrastať nové. Odborníci odporúčajú celý krík na jar alebo na jeseň zostrihať do guľovitého tvaru, aby sa zbytočne nevytvárali drevnaté stonky. Na zimu treba levanduľu chrániť pred vymrznutím. Na liečebné účely ju zbierame aj so stonkou tesne pred odkvitnutím, zviazané trsy sušíme zavesené alebo rozložené na papieri.

Stévia by tiež nemala chýbať v bylinkovej záhradke. „Je to veľmi dobrá alternatíva klasického rafinovaného cukru, pri jej použití však treba myslieť na to, že je niekoľkonásobne sladšia,“ upozorňuje Z. Kondé zo salónu Fatima. „Je vhodná pre diabetikov aj pre ľudí, ktorí chcú zdravo žiť. Zlepšuje hladinu glukózy, jej používanie znižuje kazivosť zubov, náchylnosť na srdcovo-cievne ochorenia, zvyšuje schopnosť tela spaľovať tuk a spomaľuje degeneráciu tkanív.“ Sladká tráva sa najľahšie rozmnožuje odrezkami, zakorenenie trvá jeden až dva týždne. Pre plytký koreňový systém ju treba pravidelne dostatočne polievať, výhodou však je, že vydrží aj v črepníku. Z vyrastenej rastliny trháme listy, ktoré lúhujeme v nápojoch, aby sme ich osladili. Dajú sa použiť aj namiesto cukru do pečenia – vždy spolu s kypriacim práškom.

Mäta je vytrvalá bylinka, ktorá má miesto v liečiteľstve, kozmetike aj kuchyni. „Áno, mäta má veľkú silu,“ potvrdzuje Z. Kondé. „Pôsobí napríklad proti zápalom a kŕčom, podporuje chuť do jedla a trávenie, pôsobí na nervový systém, zaberá pri hystérii, povzbudzuje pri apatii, je vhodná pri podchladení aj pri prehriatí, hojí problematickú zapálenú pokožku, stuhnuté svaly a kĺby a myslím, že ľudstvo ešte nenašlo lepší prirodzený osviežovač dychu.“ Dobre sa rozmnožuje odrezkami, ktoré treba nechať zakoreniť vo vode. Ideálny čas na vysádzanie vonku je jar, najvhodnejšie na slnečné miesto. Ak bude susediť so žihľavou, bude mať ešte vyšší obsah éterických olejov. Naopak, nemá sa rada s harmančekom. Zle znáša sucho a chlad, pri dobrej starostlivosti však bude produkovať listy plné účinných látok asi päť rokov. Na zbieranie sú počas celého leta vhodné listy aj vňať, tú však po kvitnutí radšej netrhajte. Do jedla aj nápojov sa dá použiť čerstvá, dostatočné účinky budú mať aj usušené listy, pokiaľ sa pri sušení neprekročí teplota 35 °C. Odvážnejší môžu vyskúšať urobiť si olejový mätový nálev alebo konzervovať listy v octe. Či tak, alebo onak, treba ich spotrebovať do roka.

Hubové finále
Keď je reč o liečivých rastlinách, ktoré sa dajú dobre pestovať aj doma a majú širokú škálu využitia a liečivých účinkov, treba spomenúť aj hlivu ustricovitú, ktorá v slovenských domácnostiach zažila svoj boom pred rokmi a odvtedy pomaly, ale isto upadá do zabudnutia. Je to však veľká škoda!
„Hliva ustricovitá je fantastická huba - v gastronómii aj ako zdroj účinných zložiek. Najvhodnejšia na tanier je čerstvá alebo sušená, ale až sofistikovanou purifikáciou, teda vyčistením účinných látok, môžeme odomknúť jej zdravotný potenciál,“ hovorí A. Doboly zo spoločnosti Natures. „Je totiž zdrojom prírodných polysacharidov – beta glukánov. Naše imunitné bunky vedia beta glukán rozpoznať a dostanú akoby väčšiu chuť bojovať s vírusmi, baktériami, plesňami. Účinky čisteného beta glukánu z hlivy, ako aj z niektorých iných húb sú vo vedeckej obci dlhodobo známe a mnohokrát potvrdené. Z vlastnej skúsenosti dosvedčujem, že len čo začnem cítiť, že sa o mňa pokúša choroba, zvýšim dávku beta glukánu a ochorenie má nanajvýš dvojdňový priebeh. Najčastejšie však trvá iba pol dňa.“

Na rozdiel od spomínaných byliniek má hliva lepšie účinky vo forme preparátov doplnkov výživy, no najlepšiu chuť zase na tanieri.