DOM ČI BYT? TO JE OTÁZKA

Sú ľudia, ktorí by ani za nič nešli bývať do rodinného domu, a naopak takí, ktorí si ani nevedia predstaviť život v byte na treťom poschodí. Peter Gajdoš, odborník na osobné financie z PARTNERS GROUP SK, vysvetľuje, aký je rozdiel v týchto obydliach z pohľadu financií. Ako je to pri hypotéke či na aké náklady sa treba pripraviť. Oplatí sa vôbec dnes ešte pestovať zeleninu vo vlastnej záhradke?

Deväť z desiatich Slovákov býva vo vlastnom obydlí. V zahraničí je to pritom oveľa nižší podiel a ľudia často uprednostňujú podnájom či prenájom nehnuteľnosti. Častejšie bývame v byte ako v dome. Keďže len málo ľudí si dokáže financovať kúpu nehnuteľnosti vlastnými finančnými prostriedkami, musí sa zadĺžiť. Čo sa týka úrokovej sadzby či výšky splátky, vo väčšine bánk sú podmienky hypotéky rovnaké pri byte i dome. „Jediným rozdielom môže byť tzv. parameter LTV (Loan To Value, teda výška úveru v pomere k cene nehnuteľnosti), kde pri bytoch je možné dostať aj 90 % hodnoty nehnuteľnosti na úver, pričom pri domoch je táto hranica prakticky nedosiahnuteľná a štandardom je financovanie do 80 %,“ upozorňuje Peter Gajdoš, odborník na osobné financie z PARTNERS GROUP SK.

BYTY SÚ LACNEJŠIE

Z pohľadu financií je podľa odborníka kúpa domu vo všetkých regiónoch okrem Bratislavy 1,5 až 2-násobne drahšia ako kúpa porovnateľného bytu. Takže práve cena je jedným z najdôležitejších parametrov v prospech bytu. „Čo sa Bratislavy týka, ak má byť cena domu porovnateľná s cenou v menších mestách, nutne sa vzďaľujeme od centra/pracoviska,“ upozorňuje Peter Gajdoš. Často sú to desiatky kilometrov a vznikajú tak dodatočné náklady. Ľudia takto nielen trávia čas cestovaním, ale míňajú peniaze na benzín a údržbu auta. Pri precestovaní dodatočných 40 km denne dajú približne 60 € len na tankovanie. Podľa odborníka by tieto peniaze mohli ušetriť a investovať (postupne splácať) ich radšej do nehnuteľnosti nachádzajúcej sa bližšie k pracovisku.

STARÁ NEHNUTEĽNOSŤ ZNAMENÁ VYSOKÉ NÁKLADY

Najmenej výhodnou kúpou je staršia nehnuteľnosť v bytovke, kde cez úvery financovali zateplenie, vykurovací systém aj strechu. Mesačné náklady pri trojčlennej rodine v takomto trojizbovom byte môžu byť aj 300 €. „Na opačnom protipóle sú nízkoenergetické domy, kde sa s priemernou mesačnou réžiou za energie vieme dostať aj pod 100 €,“ zhodnotil Peter Gajdoš. Ako však dodáva, vždy je to otázka vstupnej investície do nehnuteľnosti. Podľa neho treba zvážiť, či platiť o 100 € viac za réžiu – teda spotrebu, alebo platiť na splátky úver (pri vyššej cene nehnuteľnosti). Výhodou druhej možnosti je to, že vložené peniaze sú uložené v nehnuteľnosti a jej hodnota môže zároveň postupne rásť.
 

DOM VIAC VYLEPŠUJEME

Dôležité je, či niekto stavia (kupuje) nový dom, alebo má už dom desiatky rokov. Pri staršom dome treba určite rátať s postupným opotrebovaním, drobnými opravami a priebežnými investíciami. Tak isto ľudia v prípade domu oveľa viac inklinujú k jeho „vylepšovaniu“ (nová skalka, bazén, altánok...) ako pri byte. Tam väčšina „vylepšení“ končí pri drobných interiérových úpravách či doplnkoch. Čo sa, samozrejme, prejavuje vo zvýšených nákladoch v neprospech domu. Pri výdavkoch na bývanie je to s nákladmi rôzne. „Do hry vstupuje viacero faktorov, dá sa však povedať, že cena energií pri dome obdobne postačujúcom napríklad trojčlennej rodine (povedzme 100 m2 podlahovej plochy domu vs. 80 m2 bytovej plochy) môže byť úplne rovnaká,“ uviedol Peter Gajdoš. Ako doplnil, závisí to od veku nehnuteľnosti a ekonomiky riešenia spotreby energií. Takže väčšia plocha nutne neznamená väčší náklad.

ZELENINA Z VLASTNEJ ZÁHRADKY

Dom má spravidla aj nejaký pozemok so záhradou. A je len na jeho majiteľovi, ako ho využije. Pri dnešných cenách potravín je úspora na dopestovaní si vlastných plodín veľmi otázna. Obzvlášť ak by sme započítali cenu práce. Inou vecou je pohľad na kvalitu potravín, kde doma dopestovanú zeleninu či ovocie môžeme porovnávať s cenami bio produktov v obchodoch. „Stále si však nemyslím, že by išlo o nejakú markantnú úsporu, nehovoriac o rizikách slabých rokov na úrodu či iných, spojených s pestovaním plodín,“ uviedol Peter Gajdoš. Práca v záhrade však môže byť pre niekoho relaxom a načerpá pri nej nové sily. A nemusí pestovať zeleninu, môže mať záhradu iba na dekoračné účely.