Dojemný osud mladej Milady v rukách nacistov

Odtrhnutá od rodiny, domova a zbavená vlastného mena. Prekliatie bielej pokožky, modrých očí a krásnych plavých vlasov dostalo toto dievča do nacistického programu Lebensborn v Poľsku, určeného na výchovu dokonalej árijskej mládeže.

„Miladka, nezabudni, kto si.“
Tieto slová zašepká Milade stará mama, keď nacistickí vojaci v noci náhle vtrhnú do ich domova. Ale čo nimi chce vlastne povedať? Milada predsa vie, kto je! Žije v Lidiciach s mamou a otcom, so starším bratom, s mladšou sestrou a s milovanou babičkou.

Udržať spomienky a vlastnú identitu je pre ňu tá najťažšia úloha, akú doposiaľ dostala. Čas strávený na tomto zvláštnom mieste rozkolíše všetko, čo doteraz poznala a čomu verila.
„Tento úžasný, majstrovsky napísaný príbeh vám otvorí oči. Už teraz mu patrí nezastupiteľné miesto v literatúre o druhej svetovej vojne.“ – časopis School Library Journal

Neváhajte a začítajte sa do tohto úprimného a srdcervúceho príbehu:

Leto – jeseň 1942: Puschkau, územie Poľska
Náš deň sa začínal ešte pred svitaním. Už som vedela, že pieseň, ktorá nás ráno budí, je nemecká štátna hymna. Tóny z neviditeľného gramofónu vytrvalo prenikali do spálne, kým sa všetkých štrnásť dievčat nezobudilo a nepostavilo ku skladacím lôžkam. Vztýčenou pravicou sme pozdravili obrovský obraz Hitlera a čakali sme na Fräulein Krüger, aby nám dovolila ruky spustiť. Potom sme sa obliekli a upravili. Každé ráno sme dostali čerstvo vypraté, vyžehlené uniformy a nové stuhy do vlasov. Pod košeľu som si vždy potajomky pripla babičkinu brošňu, aby som ju mala stále pri sebe, a až potom som sa šla s ostatnými naraňajkovať.