Dobro & zlo...

Každý človek kráča životom cestou, ktorú si zvolil. Spravidla volí medzi dobrom a zlom. V tejto súvislosti sa ponúka jedna indiánska rozprávka o dvoch vlkoch.

„Starý indián rozprával svojmu vnukovi o boji, ktorý prebieha vo vnútri každého človeka. Povedal mu, že taký boj sa dá prirovnať k boju dvoch vlkov. Jeden z nich je zlý – je to závisť, žiarlivosť, smútok, sebectvo, nenávisť, hrubosť, sebaľútosť a silné ego. Ten druhý je dobrý – je to radosť, láska, pokoj, nádej, vyrovnanosť, skromnosť, láskavosť, empatia, štedrosť, vernosť, súcit a dôvera. Vnuk chvíľu premýšľal a potom sa opýtal, ktorý z dvoch vlkov vyhrá. Starý indián sa zamyslel a odpovedal, že ten ktorého sa človek rozhodne kŕmiť.“

Tak je, aj keď ľudí nemôžeme deliť na ovce a vlkov, o tom, čo bude v človeku dominovať, rozhodne sám. Dobro verzus zlo je téma stará ako ľudstvo samo. Tatiana si to akosi neuvedomovala, vo svojom živote uprednostňovala a uplatňovala prevažne dobro. Často zdôrazňovala, že za svoje povahové rysy vďačí najmä dedkovi a jeho rozprávkam a bola mu za to nesmierne vďačná. Tomáš vyrástol v tej istej rodine, no z nepochopiteľných dôvodov sa ocitol sa druhej strane. Ovplyvňovala ho sebaľútosť, závisť, žiarlivosť, sebectvo dokonca až nenávisť. Dlho trvalo, kým vyšiel so svojimi  citmi na svetlo sveta. Až s odstupom času si Tatiana uvedomila, že sa Tomáš musel veľmi pretvarovať. Trvalo to celé roky, čo zrejme nebolo jednoduché.

Hovorí sa, že keď zomrie matka vyhasne rodinný krb – láska, ktorá spájala rodinu. Tatiana to nemôže povedať, nakoniec výnimka potvrdzuje pravidlo. V ich rodine vyhasol krb – láska ktorá spájala jednotlivých členov rodiny, keď zomrel otec. Ako veľmi sa musel Tomáš pretvarovať, keď sa po smrti otca zmenil o 180°.

Matka i syn hlboko veriaci, ktorým zrejme slová z Biblie: „Miluj blížneho svojho, ako seba samého“ nič nehovoria. Nakoniec človek ani nemusí čítať Bibliu, aby sa stal lepším, stačí počúvať druhých, pomáhať im a potom bude dobro prevládať v rodinách i v tejto krajine. Tomáš sa po smrti otca rozhodol, že situáciu v rodine vezme do vlastných rúk. Postupne izoloval matku od dcéry a jej rodiny. Bol schopný vymyslieť si akékoľvek klamstvo, len aby Tatiane uškodil. A matka uverila všetkému. Žiadny rozumný argument neprijala. Nevedela, nechcela...? Tatiana sa všemožne snažila o urovnanie vzťahov, neúspešne. Naopak do nepriaznivých rodinných vzťahov vstúpila matkina sestra, ktorá cítila, že vzťah medzi Tatianou a  matkou im pomôže dostať sa k rodinnému majetku. Tomáš nemá rodinu, nemá teda ani dedičov, šanca je vysoká. Celkom cielene odstavili Tatianu a jej syna - jediného vnuka, od matky a starej matky.

Čo urobiť v takom prípade? Nie je to jednoduché, ale Tatiana sa musela zmieriť so vzniknutými rodinnými vzťahmi. Láska sa predsa nedá nanútiť a nedá sa dokázať písomne, hoci by bolo niekoľko možností ako odhaliť a úradne potvrdiť Tomášovo klamstvo.

A tak Tatiane nezostáva nič iné, len si z času načas pripomenúť pieseň Tublatanky:
„Pravda víťazí, pravde čas nevadí, ani lesk všemocných peňazí! Pravda víťazí, ak ju sám nezradíš, pravda vždy zvíťazí, zvíťazí!“

Žiaľ, nič nezmení na tom, čím kŕmi Tomáš a jeho prisluhovači svojich vlkov, tak sa rozhodli a ona s tým nič neurobí.

Autor: Anna Čunderlíková