Dobrí ľudia ešte nevymreli

V jedno popoludnie som sa vracala z nákupu domov. Odomkla som dvere a zatvorila ich. Vydali zvuk, ktorý sa mi ani trochu nepáčil. Moje tušenie sa potvrdilo – dvere sa nedali otvoriť, hoci neboli zamknuté. „Čo teraz?“ spýtala som sa samej seba a zavolala na priateľa.

Ten prišiel do chodby aj s kufríkom náradia v ruke. Najprv nám bola situácia smiešna, lenže keď sme zistili, že s týmto si neporadíme sami, smiech nás veľmi rýchlo prešiel. Nehovoriac o tom, že o dve hodiny mal ísť priateľ do práce.

Najprv sme skúsili rodinných príslušníkov, či nepoznajú niekoho, kto by nám pomohol. Keďže žijeme v malom meste, nevedeli nám odporučiť nikoho. Najhorší scenár bol zavolať hasičov alebo vyraziť dvere, ale tomu sme chceli predísť.

Nakoniec sme si našli číslo na kľúčovú službu, lenže pán, ktorý by nám s tým vedel pomôcť, bol odcestovaný, ale predsa nám pomohol. „Dám vám kontakt na pána, ktorý pre nás kedysi pracoval a je z vášho mesta,“ povedal. Onedlho mi prišla textová správa s cenným kontaktom.

Pánovi som okamžite zatelefonovala a vysvetlila mu našu situáciu. „Som v práci, ale prídem, avšak nič vám nesľubujem,“ povedal. O 10 minút pred bytovkou zastavilo auto a z neho vystúpil starší pán s kufríkom. Boli sme prekvapení z toho, aký bol rýchly, nakoľko sa zrejme musel uvoľniť z práce. Pán prišiel a hneď vedel, v čom je problém. „Musím ísť ešte raz domov, pretože potrebujem niečo špeciálne, aby som vás dostal von,“ povedal a odišiel.

O 15 minút boli dvere otvorené a my dvaja šťastne vyslobodení. Pán bol taký ochotný, že vymontoval celú vnútornú vložku, aby sme vedeli, akú kúpiť, hoci sa ponáhľal. Nad otázkou, čo sme mu dlžní, sa iba usmial a povedal, že nič. Lenže my sme mali pre neho pripravenú slušnú odmenu, pretože sme si boli vedomí toho, že nás naozaj zachránil od oveľa horšieho scenára.

O 24 hodín neskôr mi zavolal brat: „Ja som na vás zabudol,“ povedal so smiechom. Keby niet dotyčného ochotného pána, zrejme by sme v byte zostali uväznení ešte celý deň...

-w-