Do batôžka

Určite to pozná takmer každý z nás. Samozrejme, nepozná to len ten, kto si na cestu do batôžka nepribalí za štipku....akoby sa to len dalo nazvať? Prv než to jednoznačne pomenujeme, skúsime tento zvláštny životný štýl opísať. Lucia je mladá, životaplná tínedžerka, ktorá študuje, cestuje a taktiež rada oddychuje. Má kopu známych a senzačných priateľov, ktorí si o Lucii, žiaľ, myslia svoje. V podstate za senzačných ich považuje len sama Lucia, pretože je veľa takých, čo sa jej zo dňa na deň začali viac a viac vyhýbať. Na kávu, do mesta alebo aj na párty ich poväčšine pozýva len naša dvadsaťročná cestovateľka, oni ak môžu, tvária sa, že telefonát nepočuli ani nevideli.

Minulý víkend jej neodolala slečna, s ktorou chodili na strednú umeleckú. Sympatické umelkyne sa často nevídali, väčšinou komunikovali virtuálne, cez sms alebo prostredníctvom iných novodobých spojení. Lucia zistila, že nikto na ňu v piatok a ani v sobotu večer nemá čas, a tak blondínka oprášila staršie kontakty.

Večerné stretnutie prebiehalo na celkom dobrej komunikačnej úrovni. Nechýbal ani smiech, úžas a typické babské rozpravy o dokonalých mužoch, študijných a pracovných úspechoch, rodine a mnohých ďalších klebietkach. Absolútne by nám na tejto dámskej jazde nič neprekážalo, keby....keby nekonverzovala len Lucia s Luciou. Nie, tá druhá umelkyňa nie je Lucia. Volá sa úplne ináč, no to je teraz druhoradé. Lucia bola totiž neskutočný sebec, ktorému ohľaduplnosť a empatia hovoria presne to isté ako batoľaťu zákon zotrvačnosti.

A práve jej schopnosť za jednu celú hodinu rozprávať, kecať a vymýšľať si zaujímavé životné príbehy odlákala všetkých z jej blízkeho okruhu “priateľov.“ Ak teraz premýšľate nad tým, či spolužiačka zo strednej prijala pozvanie aj na sobotňajší večerný pokec, náhle bolesti brucha a zvýšená telesná teplota vás určite neprekvapia.

Tatiana Kovalčinová