Dieťa Bridget Jonesovej

Bridget Jonesová, večná zmätkárka, je späť!
V novej knihe Dieťa Bridget Jonesovej.

Dieťa alebo kariéra?
Bridget už dospela do veku, keď jej biologické hodiny bijú na poplach. No skôr než si stihne vybrať, či podľahne panike, alebo rezignuje, je odrazu celkom nečakane v tom! Žiadna idylka sa však nekoná. Nebola by to totiž ona, keby išlo všetko ako po masle...

Jej tehotenstvo je sprevádzané nezdravou životosprávou, bizarnými radami single kamarátok a ešte bizarnejšími radami zaslúžilých matiek. Chaos na predpôrodných vyšetreniach, divoké večierky i romantika, radosť a zúfalstvo, ale hlavne otázka: „Kto je, dokelu, otec?“
A stále zostáva starou dobrou Bridget – stráži si hmotnosť, popíja víno a zmätkuje.

„O čom Bridget Jonesová naozaj je?“ pýta sa autorka Helen Fieldingová.  „O rozdiele medzi tým, akí by sme podľa očakávania mali byť, a o tým, akí naozaj sme. A tým – ako Bridget počas svojho neštandardného tehotenstva zistí – ako si myslíme, že nás život pobeží a ako sa v skutočnosti všetko vyvinie.“

Román Dieťa Bridget Jonesovej vznikol na základe pravidelných stĺpčekov v denníku The Independent, v ktorých autorka vykresľovala trošku hrboľatú cestu svojej hlavnej hrdinky k materstvu.

Bridget Jonesová je fenomén, ktorý si obľúbili ženy po celom svete. Mnohé ženské magazíny žili z Bridget Jonesovej, z jej trapasov, spôsobov hľadania lásky aj z často kurióznych možností ako vzbudiť záujem u opačného pohlavia.

Začítajte sa do novinky Dieťa Bridget Jonesovej:

PRVÁ KAPITOLA

NEJASNÉ ZNAMENIE

Poludnie. Londýn. Môj byt. Božemôj. Božemôj. Hrozne meškám a mám opicu a všetko je totálne príšer... Super!
Telefón!
„Ahoj, drahá, vieš čo?“ Moja matka. „Práve sme boli na brunch karaoke u Mavis Enderburyovej a vieš čo? Julie Enderburyová nedávno...“
Normálne bolo počuť škripot bŕzd, akoby chcela vysloviť slovo „tuk“ pred morbídne obéznou osobou.
„Čo je s Julie Enderburyovou?“ Horúčkovito som si napchala do úst zvyšok kozieho syra a polovicu proteínovej tyčinky, aby som trocha zmiernila opicu, a pritom som sa pokúšala vytiahnuť z kopy šiat na posteli také, čo by sa aspoň trocha hodili na krstiny.
„Nič, drahá!“ zatrilkovala.
„Čo je s  Julie Enderburyovou?“ Naplo ma. „Dala si zväčšiť beztak obrovské prsia? Zoznámila sa so štíhlym mladým Brazílčanom?“
„Ach, nič, nič také, drahá. Nedávno porodila tretie dieťa, ale v skutočnosti ti volám preto, lebo...“
Grrr! Prečo mi to matka robí? Akoby nestačilo, že sa rútim k termínu na deti bez...
„Prečo sa vyhýbaš rozprávaniu o  treťom dieťati Julie Enderburyovej?“ zachrapčala som a  začala divo stláčať tlačidlá na diaľkovom ovládaní v úsilí uniknúť, ibaže som prepla akurát na reklamu s anorektickou tínedžerkou a bábätkom, ktoré sa hralo s toaletným papierom.
„Ach, nevyhýbam, drahá,“ odvetila bezstarostne mama.
„V každom prípade, vezmi si takú Angelinu Jolie. Adoptovala si malého Číňana...“
„Maddox je podľa mňa z Kambodže, mami,“ prerušila som ju chladne. Úprimne povedané, o slávnych rozpráva tak, že máte dojem, akoby viedla dôverný rozhovor s Angelinou Jolie počas karaoke u Mavis Enderburyovej.
„Ide o  to, že Angelina si adoptovala to dieťa, a potom dostala Brada a mala ďalšie deti.“
„Nemyslím si, že preto Angelina ‚dostala‘ Brada, mama. Mať dieťa nie je to najdôležitejšie v  živote ženy,“ dodala som. Práve som sa snažila nasúkať do  absurdných našuchorených marhuľových šiat, ktoré som mala naposledy na Magdinej svadbe.
„Máš pravdu, drahá! A niektorí ľudia vedú aj bez nich úžasný život! Stačí sa pozrieť na Wynna a Ashley Greenovcov!
Tridsaťštyrikrát splavili Níl! Isteže, sú pár, takže...“
„Vieš, mami, konečne som v živote veľmi šťastná. Som úspešná, mám nové auto s navigáciou a som slobodná...“ rozplývala som sa. Vykukla som z  okna a  naskytol sa mi bizarný pohľad na skupinku tehotných žien, ktoré kráčali po ceste pod bytom a hladkali si brušká.
„Uhm. V každom prípade, drahá, neuhádneš, čo sa stalo!“
„Čo také?“
Za prvou skupinkou kráčali ďalšie tri tehotné ženy. Začínalo to byť divné.
„Prijala pozvanie! Kráľovná! Dvadsiateho tretieho marca nás poctí kráľovskou návštevou na oslave stopäťdesiateho výročia Ethelredovho kameňa.“
„Koho? Čoho? Kto je Ethelred?“
Po ulici teraz kráčal doslova dav tehotných žien.
„Vieš, čo myslím! Ten kameň v dedine pri hydrante, kde Mavis dali papuču na auto. Je anglosaský,“ rapotala mama.
„V každom prípade, nemáš dnes byť na krstinách? Elaine mi vravela, že Mar...“
„Mami, deje sa niečo veľmi čudné,“ predniesla som zlovestne. „Musím ísť, čau.“
Grrr! Prečo sa každý snaží, aby ste sa cítili hlúpo, lebo nemáte deti? V podstate každý je v tejto otázke tak trocha rozpoltený – vrátane mojej matky, ktorá hovorieva: „Občas ľutujem, že som mala deti, drahá.“ A v každom prípade dosiahnuť to v modernom svete nie je také jednoduché, lebo muži sú čoraz nevyvinutejší a primitívnejší druh a posledné, čo chcete, je... Ach! Niekto zvoní pri dverách.
12.30 Bola to Shazzer – konečne! Pustila som ju dnu a potom som sa celá vydesená vrátila k  oknu, zatiaľ čo ona, klopkajúc, prešla krížom cez izbu k  chladničke. Na  sebe mala krátke čierne šaty, ktoré sa vôbec nehodili na krstiny, a topánky od Jimmyho Chooa.
„No tak, Bridge, pohni si. Hrozne meškáme! Prečo sa skrývaš pod oknom oblečená ako víla?“
„Je to znamenie,“ bľabotala som. „Boh ma trestá za to, že som sebecká karieristka, ktorá sa snaží poraziť prírodu antikoncepčnými prostriedkami.“
„Čo to trepeš, doriti?“ prehodila veselo a otvorila chladničku.
„Nemáš nejaké víno?“
„Nevidela si to? Ulica je plná tehotných žien. Je to nejasné znamenie. O chvíľu začnú padať z neba kravy, kone sa budú rodiť s ôsmimi nohami a...“
Shazzer podišla k oknu a vyzrela von. Pod obtiahnutými čiernymi šatami sa jej črtal pekný zadok.
„Vonku nie je nikto okrem jedného celkom pekného chalana s bradou. Vlastne nie je pekný. Nie až tak. Možno keby nemal tú bradu.“
Priskočila som k oknu a zmätene sa zadívala na prázdnu ulicu. „Sú preč. Preč. Kam zmizli?“
„Okej, upokoj sa, moja, upokoj sa,“ povedala Shazzer ako dáka americká policajtka, ktorá sa prihovára v ten deň už ôsmemu šialencovi so zbraňou. Zažmurkala som na  ňu ako zajac oslepený prednými svetlami na  aute, vyletela som z dverí a zbehla dolu schodmi. Počula som, že klopká za mnou.
Ha! pomyslela som si vonku. Po ulici kráčali DVE ĎALŠIE tehotné ženy. Ponáhľali sa rovnakým smerom ako tie predchádzajúce.
„Kto ste?“ opýtala som sa ich priamo. „Aký máte význam? Kam idete?“
Ženy ukázali na  nápis na  skrachovanej vegánskej kaviarni. Stálo tam: TERAZ TEHOTENSKÁ JOGA.
Počula som, ako Shazzer za mnou vyprskla.
„Aha, výborne, skvelé,“ povedala som ženám. „Želám vám nádherné popoludnie.“
„Bridget,“ ozvala sa Shaz, „si fakt šibnutá.“ Vzápätí sme sa obe začali hystericky chichotať rovno na prahu dverí.