Diabetes. Čo by ste mali o ňom vedieť

Na svete žije podľa údajov IDF atlasu 537 miliónov diabetikov. Odhaduje sa, že do roku 2045 tento počet narastie na 784 miliónov. Vlani zomrelo na dôsledky diabetu 6,7 milióna ľudí. Podľa údajov WHO a OECD zomrelo za posledné dva roky na COVID -19 približne toľko isto ľudí. A COVID 19 zasiahol veľa diabetikov

Typy diabetu

Diabetes nie je jedno ochorenie s rovnakou príčinou, prejavmi a spôsobom liečby, ale poznáme mnoho rôznych typov tohto ochorenia. Spoločné však majú to, že ide o závažné ochorenie, ktoré môže bez liečby spôsobiť vážne komplikácie a teda nič také, ako „mierna cukrovka“, neexistuje. Najčastejšími typmi sú:

• diabetes 1. typu - zvyčajne sa vyskytuje u mladých ľudí a u detí. Pri tomto type ochorenia ide o poruchu funkcie pankreasu, ktorý stráca schopnosť produkovať inzulín. Väčšinou je spôsobená autoimunitným ochorením. Do určitej miery je náchylnosť na diabetes 1. typu dedičná. Určité faktory prostredia (vírusy, chemikálie) môžu aktivovať reakciu tela, ktorá môže viesť k vzniku cukrovky. Pacienti s diabetom 1. typu sú odkázaní na každodennú liečbu inzulínom, inak by im hrozila smrť.
• diabetes 2. typu - vyskytuje sa obyčajne u starších ľudí. Je tiež vyvolaný poškodením pankreasu, hoci proces vývinu trvá oveľa dlhšie než pri diabete 1. typu. U diabetikov 2. typu síce pankreas tvorí inzulín, ale nedokáže ho produkovať v dostatočnom množstve a v čase, keď krv obsahuje nadbytočné množstvo glukózy.
• gestačný (tehotenský) diabetes mellitus (GDM) – týmto názvom označujeme akýkoľvek stupeň intolerancie glukózy, ktorá sa po prvýkrát zistí počas tehotenstva. Celosvetovo sa vyskytuje pri jednom z 25 tehotenstiev a prináša komplikácie pre budúcu mamičku i jej dieťa. Po skončení tehotenstva sa obyčajne stratí, no ženy, ktoré ním počas tehotenstva trpeli a aj ich deti majú v budúcnosti vyššie riziko rozvoja cukrovky 2. typu. Asi u polovice žien, ktoré trpeli GDM, vznikne diabetes 2. typu v priebehu 5-10 rokov po pôrode.

Rizikové faktory pre vznik diabetu

Poznáme viacero faktorov, ktoré zvyšujú riziko vzniku cukrovky. Patria medzi ne najmä:

• dedičnosť
• obezita a západný spôsob života
• vysoký krvný tlak
• nedostatok fyzickej aktivity
• chyby v životospráve matky počas tehotenstva, nevhodná výživa dieťaťa vo včasnom období života
• stres a/alebo depresia
• fajčenie

Rizikové faktory ešte neznamenajú, že cukrovka skutočne prepukne, ale zvyšujú pravdepodobnosť, že sa to stane.

Príčinou vzniku ochorenia môže byť:

 -autoimunitný proces, pri ktorom sa vytvoria protilátky proti tzv. beta-bunkám pankreasu a výsledkom je takmer úplné alebo úplné zastavenie tvorby inzulínu.
-zvýšená produkcia niektorých hormónov zvyšujúcich hladinu glukózy v krvi (kortikosteroidy, rastový hormón...)
-niektoré lieky (kortikosteroidy)
-chronická pankreatitída (chronický zápal podžalúdkovej žľazy - pankreasu)

Príznaky diabetu

Medzi najčastejšie varovné príznaky patrí:

• nadmerné močenie
• neustály smäd
• svrbenie
• vyčerpanosť, slabosť
• pretrvávajúci pocit hladu
• nižšia výkonnosť
• chudnutie bez známej príčiny
• poruchy ostrosti zraku
• kožné alebo pohlavné infekcie a mykózy
• plesňové ochorenie chodidiel
• nedostatok záujmu a koncentrácie
• pocit brnenia či pálenia v končatinách
• pomalé hojenie rán
• zvracanie a bolesť žalúdka

Niekedy môže ochorenie pretrvávať aj niekoľko rokov takmer bez príznakov, takže jedinou šancou na odhalenie je vyšetrenie krvi. Diabetici majú hladinu cukru nalačno (po minimálne osemhodinovom nejedení) viac ako 7,0 mmol/l.

Diagnostika cukrovky

Diagnostiku cukrovky vykonáva špecialista - diabetológ. K súčasným rutinným vyšetreniam, používaným pri stanovení diagnózy, patrí vyšetrenie glukózy v krvnej plazme nalačno. Lekár však môže použiť aj hodnotu glykovaného hemoglobínu alebo OGTT (orálny glukózový tolerančný test) t.j. stanovenie dvoch hodnôt krvného cukru  po vypití sladkej vody. Krvný cukor sa vyšetruje nalačno po 8 hodinovom hladovaní (voda sa smie piť) a 120 minút po vypití sladkého glukózového roztoku.

U ľudí bez cukrovky sa glykémia nalačno pohybuje v rozmedzí 3,3 mmol/l až 5,5 mmol/l. Krátko po jedle môže byť hodnota glykémie vyššia, ale do dvoch hodín klesne pod 7,8 mmol/l. Potvrdená (t.j. opakovane zistená) hodnota glukózy nalačno 7 mmol/l alebo vyššia znamená diagnózu diabetes mellitus. Pri vyšetrení, ktoré nie je vykonané nalačno, je pre potvrdenie diagnózy stanovená hodnota glukózy v plazme 11 mmol/l alebo vyššia. Ak lekár rozhodne, že je potrebné previesť orálny glukózový tolerančný test (OGTT; pri ktorom sa podá 75 gramov bezvodnej glukózy rozpustenej vo vode a za dve hodiny nasleduje stanovenie koncentrácie glukózy), diabetes potvrdzuje hodnota glukózy 11 mmol/l alebo vyššia.

Najzávažnejšie komplikácie cukrovky

Medzi najzávažnejšie komplikácie cukrovky patria srdcovocievne ochorenia. Riziko výskytu, ale aj úmrtia na ne, je u diabetikov 2 až 4krát vyššie, ako u ľudí s normálnou hladinou cukru. Výrazne zvýšené je aj riziko aterosklerotických komplikácií, najmä srdcového infarktu a mozgovej porážky. Cukrovka totiž poškodzuje tepny, ktoré vyživujú jednotlivé orgány, a to najmä procesom aterosklerózy. Ateroskleróza je mimoriadne nebezpečná, najmä ak postihne tepny srdca, mozgu, dolných končatín alebo aortu. Môže viesť k akútnemu srdcovému infarktu, či dokonca náhlej smrti. Diabetikom hrozí aj vyššie riziko chronického srdcového zlyhávania, pri ktorom srdce stráca schopnosť dostatočne sa plniť i pumpovať krv, čo môže spôsobiť hromadenie tekutiny v pľúcach a ťažkosti s dýchaním, ako aj zadržiavanie tekutín v dolných končatinách. Podľa údajov WHO až 65 % úmrtí na diabetes u pacientov starších ako 65 rokov, súvisí práve s poškodením srdca.

Asi u desatiny diabetikov typu 2 sa časom vyvinie ochorenie obličiek, ktorého priamou príčinou je cukrovka. Najprv sa zhorší filtračná schopnosť obličiek, až postupne celkom zlyhajú. V tomto štádiu je už proces nezvratný a jedinou nádejou je hemodialýza (umelá oblička) alebo transplantácia.

Diabetes mellitus je tiež najčastejším ochorením, ktoré spôsobuje slepotu. Riziko oslepnutia je u diabetikov o 15 až 20 % vyššie, ako u nediabetikov. Známa a veľmi rozšírená je aj diabetická neuropatia (poškodenie nervov), ktorá sa vyvinie u 20 až 70 % všetkých diabetikov. Najbežnejšie bývajú postihnuté nervy dolných končatín. Miernejšie príznaky neuropatie, medzi ktoré patrí mravenčenie, brnenie či pálenie prstov na nohách, môžu neskôr vystriedať výraznejšie problémy, ako napríklad vredy predkolenia. V najhoršom prípade je nutné končatinu amputovať.

Diabetes tiež znižuje schopnosť imunitného systému bojovať proti infekciám, čo zvyšuje riziko nákazy rôznymi ochoreniami a aj ich priebeh je obyčajne u diabetikov ťažší, ako u zdravej populácie.

Diabetici majú väčšiu predispozíciu pre rozvoj pečeňových ochorení, ako je stukovatená pečeň, steato¬hepatitída, fibróza, cirhóza a hepatocelulárny karcinóm. Diabetes je rizikovým faktorom pre akútne zlyhanie pečene. Na druhej strane, pokročilé ochorenia pečene sú často asociované s diabetom. Pečeň zohráva kľúčovú úlohu pri homeostáze glukózy a hepatálnom metabolizme inzulínu. Preto neprekvapuje, že u pacientov s chronickým pečeňovým ochorením sú abnormality v glukózovom metabolizme bežné.

Hypoglykémia 

Hypoglykémia je stále relatívne častou komplikáciou liečby diabetes mellitus. V závažných formách môže pacienta priamo ohroziť na živote. Spája sa so zvýšeným kardiovaskulárnym rizikom (riziko fatálnych arytmií, aktivácia stresogénnych hormónov, aktivácia sympatikového nervstva). Vo výraznej miere je hypoglykémia a obava z nej, limitujúcim faktorom dosiahnutia normoglykémie. Inzulín má spomedzi liekov používaných v diabetológii najvyššiu schopnosť znižovať glykémiu.

Hypoglykémia sa môže vyskytovať u pacientov s cukrovkou 1. aj 2. typu. Najčastejšie ide o diabetikov, ktorí sú liečení inzulínom alebo tabletami na liečbu cukrovky zo skupiny prípravkov sulfonylmočoviny. Príčinou nízkej hladiny cukru v krvi počas liečby diabetu môže byť nedostatočný príjem potravy, príliš mnoho liekov na cukrovku, iné lieky alebo doplnky stravy, nadmerná fyzická aktivita a tiež alkohol. Každú hypoglykémiu je potrebné nahlásiť počas kontroly svojmu ošetrujúcemu lekárovi. Môže vám odporučiť zmeny v liečbe, ktoré pomôžu dosahovať stabilnejšiu hladinu cukru v krvi. Niekedy stačí na vyšetrenie problému aj drobná úprava liečby či životosprávy.

Prejavy hypoglykémie

Vzniká vtedy, keď glukóza v krvi klesne pod hladinu normálnej hodnoty 3,3 mmol/l a je prítomná trojica typických príznakov hypoglykémie:
•    Nízka hladina glukózy v krvi,
•    prítomnosť typických varovných prejavov hypoglykémie (potenie, búšenie srdca, poruchy reči, zhoršenie zraku, podráždenosť, pocit hladu, kŕče, bolesti hlavy, poruchy koordinácie, spavosť, nevládnosť, dvojité videnie, zmena výrazov tváre),
•    vymiznutie prejavov po podaní cukru.
Pacient s dlhodobo zvýšenými hodnotami cukru v krvi pociťuje hypoglykémiu pri vyšších hodnotách ako zdravý človek. Pri poklese glykémie pod 2,3 mmol/l sa stav môže skončiť bezvedomím (hypoglykemická kóma) a v najhorších prípadoch dokonca aj smrťou.

Pri opakovanej hypoglykémii dochádza k poruchám intelektu (pokles až o 6 IQ bodov), k poruchám funkcií poznania a chápania, k zmenám nálady, pocitom úzkosti, agresivite i depresiám. Nebezpečný je tiež syndróm neuvedomovania si hypoglykémie. Pri závažnej hypoglykémii hrozia pacientom srdcové následky (pokles srdcovej frekvencie, srdcového výdaja, sťahovania srdcového svalu), cievne komplikácie (mozgová príhoda, infarkt myokardu, akútne srdcové zlyhávanie, komorová arytmia) či mozgové následky (kŕče, kóma, úmrtie).

Hyperglykémia

Vysokú hodnotu glykémie nemusíte na rozdiel od hypoglykémie spozorovať hneď. Príznaky sa môžu dostaviť rádovo v dňoch (slabosť, únava, veľký smäd, časté močenie – hlavne v noci, nevoľnosť, neskôr aj chudnutie). Príčinou býva najčastejšie infekčné ochorenie (vrátane viróz). Vždy je potrebné obrátiť sa na lekára, ktorý vám upraví liečbu.
Hodnoty u pacientov s cukrovkou:
Hypoglykémia: menej ako 3,8 mmol/l
Optimálna glykémia: 4 – 6 mmol/l
Hyperglykémia: nalačno viac ako 6 – 7 mmol/l, po jedle a počas dňa viac ako 8 – 10 mmol/l
Hypoglykémia / Hyperglykémia
Pacienti s cukrovkou si musia strážiť hladinu krvného cukru, keďže ich telo nie je schopné vyrovnávať si jeho hladinu samo. Preto u nich môže vznikať hyperglykémia – vysoká hladina cukru, alebo hypoglykémia – príliš nízka hladina cukru.
Hyperglykémia sa prejavuje nadmerným smädom, prítomnosťou cukru v moči, častým močením, apatiou, spavosťou, dehydratáciou, bolesťami hlavy, nevoľnosťou až zvracaním, pachom acetónu v dychu. Množstvo cukru v krvi je možné znížiť podaním inzulínu.
Medzi príčiny opačného problému - hypoglykémie patrí neúmyselné predávkovanie inzulínom pri nesprávnom stravovaní, ale aj nadmerná fyzická záťaž, pri ktorej náhle klesne hladina cukru. Medzi príznaky hypoglykémie patrí veľký hlad, výrazné potenie, nápadná bledosť, nepokoj, zmätenosť, nesústredenosť, kolísavá, neistá chôdza, bolesti hlavy, závrate, strach, poruchy reči, zášklby svalstva, bezvedomie až kóma. Ako prvú pomoc môže pacient zjesť kocku cukru alebo vypiť sladký čaj.

Cukrovka a pohyb

Šport a pohybová aktivita sú veľmi dôležitou súčasťou života  ľudí  s cukrovkou. Nie všetci pacienti však vedia, aký druh a akú intenzitu športovej aktivity si zvoliť, najmä ak sa roky aktívne nehýbali. Diabetes 2. typu charakterizuje znížená citlivosť tkanív na inzulín. Pohybová aktivita je jednou z hlavných možností ako túto citlivosť vylepšiť, teda obnoviť schopnosť prieniku glukózy do buniek. Nedostatočný pohyb  spôsobuje  zníženie citlivosti inzulínových receptorov o tretinu až polovinu. Dlhšia kontinuálna pohybová záťaž strednej intenzity naopak zvyšuje túto citlivosť až o polovicu.  Pre človeka po 50-tke s diabetom 2. typu je optimálnym druhom pohybu pravidelná chôdza. Určite sa odporúča konzultácia s lekárom a prípadne podstúpenie záťažového testu.

Vhodné pohybové aktivity pre diabetikov starších ako 50 rokov sú:

• chôdza ( rýchlosťou 4–6 km/hod., ak to dovolí zdravotní stav)
• nordic walking (chôdza so špeciálnymi paličkami)
• cross trainer (trenažér umožňujúci elipsovitý pohyb, šetrný najmä ku kĺbom)
• posilňovanie
• plávanie (nevhodné pre pacientov s „diabetickou nohou“)
• jazda na bicykli
• jogging

Nevhodné pohybové aktivity pre diabetikov starších ako 50 rokov sú:

• adrenalínové športy
• športy, pri ktorých existuje riziko úrazu či poranenia dolných končatín
• dlhotrvajúce fyzické aktivity (trvajúce hodiny)
• opakované šprinty, ktoré by tiež mohli navodiť hypoglykémiu.

Diabetik a diéta

Dá sa povedať, že diabetes 2. typu a obezita sú spojené nádoby. Väčšina diabetikov  tohto typu trpí obezitou, a naopak väčšina ľudí s obezitou má cukrovku 2. typu alebo k nej speje. V minulosti bola diéta jedinou liečebnou metódou cukrovky. Aj dnes, keď existujú účinné metódy liečby, diétne opatrenia výrazne ovplyvňujú liečebné výsledky. Nie je to však diéta v pravom zmysel slova, v podstate ide o regulované stravovanie. To znamená regulovaný, približne rovnaký prísun sacharidov a energie v jednotlivých jedlách. Pri normálnej hmotnosti pacienta je jedlo rozložené v priebehu dňa podľa  jeho zvyklostí. Vhodné je podávať jedlo 6x denne. Rozloženie jedál do viacerých dávok totiž vedie k nižšiemu výkyvu glykémie po jedle. Predpokladom  správneho stravovania sú dobré znalosti pacienta o obsahu sacharidov v jednotlivých potravinách a glykemickom indexe potravín.

Dlhodobo zvýšená glykémia znamená riziko vzniku aterosklerózy. Odporúča sa preto obmedziť v strave živočíšne tuky, menej soliť, nefajčiť.  

Na zníženie hmotnosti sa odporúča nízkotučná redukčná diéta bohatá na bielkoviny, vlákninu rozpustnú i nerozpustnú, vitamíny a minerálne látky. Využívajú sa v nej potraviny s nízkym glykemickým indexom, potraviny bohaté na vlákninu, dodržuje sa a sleduje vhodný a dostatočný pitný režim. Strava má byť pestrá a chutná. Ide o dlhodobú  úpravu stravy a  pravidelnosť v stravovaní, ktoré platia pre diabetika celý život. Dôležitá je kuchynská úprava. Mäso nesmie byť vyprážané, vhodné je varenie, dusenie, pečenie bez tuku.

Tuky samozrejme patria do redukčnej diéty, sú jednou zo základných živín a nositeľmi vitamínov rozpustných v tukoch. Živočíšnych tukov  je dostatok v potravinách bielkovinového charakteru (mäso, mlieko, mliečne výrobky, vajcia), stravu je preto zdravšie doplniť malým množstvom kvalitných, najlepšie jednodruhových rastlinných olejov (repkový, olivový, slnečnicový). Pre obsah cholesterolu a obsah nasýtených mastných kyselín sú nevhodné maslo, masť, slanina, škvarky a podobne.

Sacharidy sú ďalšou nevyhnutnou živinou. Vyberať treba také, ktoré majú nízky glykemický index a okrem energie dodajú aj ďalšie dôležité zložky potravy. Napríklad bielkoviny, vitamíny, minerálne látky a vlákninu. Do jedálničku preto treba zaraďovať celozrnné pečivo, strukoviny, celozrnnú ryžu a cestoviny, zemiaky, zeleninu, ovocie.
Vláknina je dôležitou súčasťou jedálnička. V žalúdku zväčší svoj objem, spomaľuje jeho vyprázdňovanie a tým sa spomaľuje i vstrebávanie glukózy v tenkom čreve. Glykémia je tak stabilnejšia. Vláknina zväčšuje objem stolice a urýchľuje jej pohyb, znižuje vstrebávanie tukov a cholesterolu, tvorí vhodné prostredie a je potravou baktérií hrubého čreva, ktoré potlačujú rast hnilobných baktérií. Nerozpustná vláknina sa nachádza v ľanových semenách, šupkách ovocia a zeleniny, otrubách, hubách, strukovinách, pohánke, celozrnnom pečive. Rozpustná vláknina je v ovocí, zelenine a obilninách. Doporučený denný príjem vlákniny je 30 - 35 g, priemerná spotreba u nás je 15 - 20 g. Pre splnenie príjmu sa odporúča dopĺňať vlákninu z prírodných zdrojov, nie z doplnkov.

Výhodné je do jedálničku zaraďovať potraviny s nižším glykemickým indexom. Sú to sacharidové potraviny. Všeobecne sa dá povedať, že čím je sacharidová potravina jednoduchšia a jemnejšia, tým vyšší glykemický index má (biele pečivo, zemiaková kaša). Nízky glykemický index  má naopak celozrnné pečivo, celozrnná ryža, strukoviny, celé zemiaky, zelenina. Potraviny s vysokým glykemickým indexom sa rýchlo rozkladajú a v podobe glukózy sa dostávajú vo väčšom množstve  a naraz do krvného riečiska. Ak bunky nepotrebujú všetku glukózu ako zdroj energie, je nadbytočná glukóza pomocou inzulínu uložená vo forme tuku do tukových buniek. Potraviny s nižším glykemickým indexom sa trávia pomalšie a postupne. Nezvyšujú rýchlo a prudko hladinu krvného cukru a bunky ich postupne využijú ako zdroj energie. Glykemický index znižuje kombinácia sacharidov s inou živinou – bielkovinami alebo tukmi, kombinácia s vlákninou, ochutenie octom. Glykemický index znižuje tiež vhodná tepelná úprava (nie kašovitá, príliš mäkká). Potraviny s nižším glykemickým indexom nerozkolíšu hladinu krvného cukru a zasýtia na dlhšiu dobu.

Mýty o cukre

• Biely cukor je zdravší ako trstinový.

Predstava, že hnedý trstinový cukor je zdravší ako biely, je mylná. Nadmerné sladenie akýmkoľvek cukrom škodí organizmu. Preto by ste to s jeho konzumovaním nemali preháňať. Navyše energetická hodnota bieleho a trstinového cukru je porovnateľná. Pravý prírodný trstinový cukor je na rozdiel od rafinovaného bieleho cukru považovaný za zdroj minerálnych látok a okrem sacharózy obsahuje aj glukózu a fruktózu. Je teda nutrične hodnotnejší ako biely cukor a v tele je lepšie využiteľný- nie je zdravší ani menej kalorický.

• Ovocie môžeme jesť bez obmedzenia, je zdravé.

Mnohí si myslia, že ovocný cukor v ovocí a zelenine je „zdravší“, jeho vlastnosti sa však vôbec nelíšia od sacharózy. Fruktóza má však najnižší glykemický index (GI = 19) zo všetkých prírodných cukrov. Pre porovnanie, obyčajný stolný cukor (sacharóza) má GI = 65 a med má GI = 55!

• Med nie je cukor, je to liek.

Med obsahuje minerálne látky i vitamíny. Je zdravý, no lekári ho za liek nepovažujú. Skladá sa z ľahko stráviteľných cukrov, ktoré sa nemusia metabolizovať v pečeni, preto je rýchlym zdrojom energie. Najmä je to však vysokokalorické sladidlo a treba s ním zaobchádzať v strave opatrne.

• DIA sladkostí môže diabetik zjesť koľko chce.

Potraviny, ktoré nesú skratku DIA vyjadrujú, že pri výrobe nebol použitý repný cukor. Treba však počítať s množstvom sacharidov v múke (sušienky, oblátky …) a započítať ich do povoleného množstva sacharidov denného príjmu. Do úvahy treba brať aj energetickú hodnotu takto označeného výrobku- najmä  pacienti s nadváhou. Diabetici sa občas mylne domnievajú, že DIA výrobky môžu jesť bez obmedzenia a robia diétne chyby.

• V čokoláde je vápnik, treba ju jesť pravidelne.

Vápnik je aj v iných potravinách, ktoré neobsahujú toľko cukru. Napríklad mlieko a mliečne výrobky, mak, sardinky či orechy.  Sto gramov mliečnej čokolády má 216 mg vápnika, ale aj zhruba 550 kalórií a 55 gramov sacharidov. Približne rovnaké množstvo vápnika však do seba dostanete konzumáciou dvoch jogurtov s nižším obsahom tuku. Vysoký príjem cukru, najmä u detí, naopak  vedie k zvýšenému odbúravaniu vápnika.

• Cukor upokojuje.

Pri strese by sme sa cukru mali naopak vyhnúť. Hoci jednoduché cukry sú zdrojom rýchlej energie a pomáhajú vyplaviť hormón šťastia serotonín, v konečnom dôsledku spôsobujú výkyvy hladín krvného cukru a organizmus dlhodobejšie nepovzbudia.

• Džúsy a ovocné šťavy treba piť denne, sú zdravé.

Stopercentný ovocný džús je plný cukru. Keď už, treba si ho pripraviť z čerstvého ovocia a rozriediť vodou alebo minerálkou. Do menej kvalitných priemyselne vyrábaných džúsov sa cukor pridáva, aby nahradil  chýbajúci vyšší podiel ovocnej zložky, kvôli lepšej konzervácii a chuti.  Na dennú konzumáciu džúsy a ovocné šťavy  rozhodne nie sú  určené.

• Diabetici môžu piť sladené nápoje s „nula kalóriami“, sú bez cukru.

Tieto nápoje sú skutočne bez cukru - ten je nahradený umelými sladidlami, ich pitie však vedie k prejedaniu. Nemajú žiadnu výživnú hodnotu, no kvôli sladkej chuti vyvolávajú následný pocit hladu. Navyše tieto nápoje obsahujú kyselinu fosforečnú, ktorá vo väčšom množstve bráni ukladaniu vápnika.

• V light výrobkoch nie je cukor.

Práve naopak. Light – ľahký, evokuje v mnohých predstavu, že to čo zjeme bude ľahšie, resp. menej tučné, či sladké. Ak je na obale veľkými číslicami vyobrazené, že produkt obsahuje napríklad len 0,1% tuku, zrejme bude jeho úbytok zastúpený  pridaním  nadmerného množstva cukru, neraz s ešte väčším počtom kalórií, ako by bol pri pôvodnom zložení. Sladké výrobky, ktoré výrobca deklaruje ako výrobky bez cukru, sú zas väčšinou plné umelých sladidiel a pridaného tuku pre lepšiu chuť.

• Šunka, mäso a slané výrobky neobsahujú cukor.

Viac ako jedna tretina z našich kalórií pochádza z cukru a bielej múky pridanej pri spracovaní potravín. Údeniny a slané výrobky medzi je patria. Navyše cukor je konzervant, vylepšuje farbu i chuť. Priemyselne spracované potraviny takmer vždy obsahujú pridaný cukor v rôznych formách.

• Batoľatám treba prisládzať mlieko a čaj, aby priberali.

Samotné materské mlieko je sladké, deti sú teda zvyknuté na sladkú chuť. Príkrmy, ani umelé mlieko či čaj bábätkám rozhodne prisládzať netreba. Dieťa potrebuje cukry v strave pre svoj vývoj, ale nepotrebuje ich vo forme umelo vyrobených sladkostí a bieleho rafinovaného cukru.

Materiál spracovala Andrea Hinková-Tarová