Desivé spomienky na boj s alkoholom. Otroctvo v žilách

Kniha Otroctvo v žilách koncentruje spomienky ženy, ktorá takmer celý dospelý život bojovala so závislosťou od alkoholu.
Chce poskytnúť nádej na riešenie podobných problémov a vystúpenie z bludného kruhu života ženám, deťom a závislým od akejkoľvek drogy, na nájdenie vlastnej identity, mobilizáciu síl s pomocou odborníkov a zabránenie dezintegrácii svojej osobnosti.

Dej sa odvíja od deväťdesiatych rokov minulého storočia po súčasnosť, no neplynie chronologicky. Autorka skáče v čase a vracia sa vždy k tým miestam a udalostiam, ktoré jej práve prídu na myseľ. Dokáže ich opísať s nečakanou hĺbkou aj s nadhľadom, inokedy zasa čitateľ nadobudne pocit, že si realitu upravuje, prispôsobuje, aby bola menej bolestná.

Približuje svoje detstvo, štúdium, komplikované vzťahy, pitie, liečenie, opakované zlyhania, ale aj aktivity, ktorými pomáhala ľuďom s podobným osudom vo svojom okolí. Hlavný text dopĺňa autorkin pohľad po rokoch aj doslov, v ktorom jej dcéra spomína na detstvo plné všadeprítomnej témy alkoholu.

Cesta na Prednú Horu bola ťažká a zložitá. Bol koniec augusta a ešte stále relatívne teplo. Ja som si však do kufra zabalila aj vestu zo zajačej kožušiny, vedela som, že kým sa vrátim, bude zima. Stopom som prišla do Červenej Skaly a nemala som prípoj autobusom do liečebne. Bála som sa ísť v noci horou. Na stanici som si ešte dala s dákou partiou pivo a jedno som si kúpila ako rezervu s tým, že prečkám do rána na železničnej stanici a budem pokračovať v ceste. Tam som prišla o kabelku a posledné peniaze...

Kniha Otroctvo v žilách chce osloviť čo najširší okruh ľudí a odovzdať vlastné skúsenosti. Priblížiť čitateľovi vývoj závislosti, faktory, ktoré pri nej pôsobia a ovplyvňujú vznik závislosti. „V mojom prípade sa na závislosti podieľalo rodovo podmienené násilie, život s človekom s ťažkou osobnostnou odchýlkou a žiarlivou paranojou, ktorý použil všetky druhy násilia od fyzického po emočné a sociálno-ekonomické vydieranie,“ popisuje autorka. „Trikrát som musela stiahnuť regresy a vziať vinu na seba, ak som nechcela urobiť deťom hanbu, aby im otca nezavreli do väzenia. Vtedy som ešte nevedela, že sa to obráti proti mne. Únik zo situácií a snaha z bezmocnosti ich riešiť alkoholom prešli do ťažkej závislosti od alkoholu.“

Jej výpoveď má byť výzvou pre ženy, ktoré žijú s takýmto tyranom a nevedia, ako si pomôcť. Pretože domáce násilie príslušné inštitúcie nepostihujú dostatočne a spoločnosť sa naň pozerá, akoby neexistovalo.

Abstinencia je celoživotná nekompromisná práca na sebe, ktorá prináša mnoho šťastných skutočností v živote abstinujúceho a vracia šťastie do očí vlastných detí a najbližších.

„Táto výpoveď je o všetkých mojich láskach a ľuďoch, ktorých som milovala a ktorí ma v živote niečím oslovili tak, že aj po rokoch dokážem precítiť situácie a chvenie, nostalgiu, veľkú radosť, smútky, sklamania, v ktorých sa odohrali. O niektorých sú to už nekrológy a až dnes si uvedomujem, o čom všetkom je život, tá mozaika dňa, hodiny, roka, rokov mladosti, zrenia a pomaly už aj jesene života, hriechov a smiechov, boja za svoju identitu, sebarealizáciu, ale aj ťažkých chvíľ, hlavne blízkych, milovaných ľudí. Je v nej však aj obdiv celého človečenstva,“ dodáva autorka.