Dávajte prednosť poznaniu pred peniazmi lebo múdrosť má väčšiu cenu ako všetky drahocennosti

Nešťastím ľudstva je, že je dosť hluché k múdrosti a veľmi citlivé na zvádzanie zmyslov a chtivosť egoizmu. O múdrosti sa rado hovorí: všetci tvrdia, že počestnosť je naliehavá a kategoricky imperatív spravodlivosti kričí z každého kroka. Keď sa však naskytne dajaká dobrá príležitosť prísť k peniazom, právom či neprávom, tak potom zbohom počestnosť a zbohom spravodlivosť. Všetci hovoria, že na určitom stupni by sa bolo treba uspokojiť, že by bolo treba konečne raz určiť medze svojim ambíciám. Keď však príde k veci, nik sa neuspokojí a nik nevie povedať dosť. Každý obžalúva druhého, že je nenásytný a neváha robiť moralistu a len tak sype aforizmy a sylogizmy, aby dokázal malichernosť bohatstva a nebezpečenstvo nadbytku. Ale celá táto učená rozprava platí len pre druhých. Keď ide o seba, jediným platným aforizmom je : „Šťastný, kto príde prvý a prvý nahabe.“ Veľmi radi si ponechávame prídavky, odlučné, podiel na zisku, ľahké zárobky, a iným prenechávame počestnosť, povinnosti a skromnosť. Dnes je veľmi v móde spievať chválospevy na chudobu a odpútanosť. Jestvuje celá bohatá literatúra na túto tému a prudko útočí na malomeštiacky život a komfort. Ide tu však vždy o starostlivosť a znepokojenie morálnosť iných. Celá táto literatúra je určená samozrejme blížnemu. Kedy sa rozhodneme napomenúť seba prv než iných? Kedy začneme s vážnou a nemilosrdnou kritikou, sebakritikou aj vo veci módnych literárnych druhov a pokušenia mať povesť? Napriek veľkým chválospevom na chudobu a skromnosť a silným výpadom proti malomeštiackemu životu všade panuje dychavičný zhon mať sa dobre a skutočná honba za miliónmi. Nie je to neresť iba dneška. Je to neresť všetkých čias. Ostatné, všetky hriechy sú staré. Ale dnes tento ohavný hlad po zisku nadobudol skutočne nevídané rozmery. Kupuje a predáva sa všetko. Všetko sa stalo predajným, speňažiteľným. Dokonca aj to, čo je najintímnejšie a neodcudziteľné: vlastná dôstojnosť, vlastné zásady, vlastná osoba a vlastné svedomie. Dokonca i previnenia a mravné zrady sa stali vyhľadávaným a dobre plateným tovarom pre tlač, ktorá má záľubu v škandáloch. Kedy zmúdrie tento starý svet? Mladí ukazujú. Dakedy až príliš prudko, že toto správanie je neudržateľné. Odmietajú toto zredukovanie človeka na jedinú dimenziu ekonomickú. Hoci v tom žujú, neschopní pre nedostatočnú morálnu silu robiť ináč, predsa aspoň upozorňujú na tento hlboký nedostatok a prejavujú svoj zúfalý nepokoj. Nehovorte svojim deťom: „ Dali sme vám všetko.“ Nie je to pravda. Zabezpečili ste ich možno hmotne, ale nechali ste ich hladovať duchovne. Zabezpečili ste im pohodlný život, ale pohodlný život nie je ešte život šťastný. Mladí majú väčší hlad po ideáloch ako po chlebe, trpia viac biedou morálnou ako ekonomickou. Po ničivej vojne sme sa usilovali znova vybudovať domy, podniky, fabriky, cesty a zabudli sme prebudovať svedomia. Klamali sme sebe, že to urobíme potom. Je to večný klam, lebo človek sa nebuduje po kúsku, po vrstvách, buduje sa celý, s dušou i telom. Súčasne musí rásť vo svojich údoch i vo svojom svedomí. Musí sa utvárať integrálne: v živote fyzickom, rozumovom, morálnom i náboženskom. Ak jeho rozvoju bude dačo chýbať, nestane sa človekom dospelým, dobre formovaným, ale zdeformovaným. Dnes vám táto prispôsobená mládež bez milosrdenstva hádže do tváre ťažký omyl, že sme zabudli, že má dušu. Preto posvätný text nalieha: „Dávajte prednosť poznaniu pred peniazmi, lebo múdrosť má väčšiu cenu ako drahocennosti a nevyrovnajú sa jej ani najdrahšie veci.“