Darovanie krvi má viac zdravotných benefitov, ako si myslíte

Potreba krvi je veľká. Na Slovensku sa každoročne spotrebuje približne 180-tisíc transfúznych jednotiek červených krviniek, celosvetovo je za rok pacientom podaných viac ako 26,5 milióna jednotiek krvných zložiek.
   
Obete úrazov a nehôd, ľudia podstupujúci operácie, pacienti liečiaci sa na leukémiu, nádorové ochorenia či ochorenia krvných buniek, tí všetci potrebujú krv. Darcovstvo je tak záslužný čin ľudí, ktorý ju nezištne darujú preto, aby pomohli zachrániť životy. Zaslúžia si našu úctu. Preto si pripomíname Svetový deň darcov krvi, ktorý sme tento rok pripomenuli 14. júna. Cieľom je zvýšiť povedomie o dôležitosti darcovstva, motivovať pravidelných darcov krvi, aby pokračovali, i nových, ktorí nikdy nedarovali krv, aby sa stali darcami. Darovať krv však môžete celoročne.

Choroby vylúčia

Darcom krvi sa môže stať zdravá osoba nad 18 rokov a do 60 rokov, pokiaľ ale niekto pravidelne daruje krv, tak sa hranica posúva do 65 rokov. Ďalším predpokladom je hmotnosť nad 50 kilogramov. „Samozrejme sú vylúčené osoby, ktoré trpia závažnými ochoreniami, napríklad dýchacích ciest, kardiovaskulárnymi, žalúdočného traktu, centrálnej nervovej sústave a pod, je ich viac, ich zoznam je na našej webovej stránke.

Okrem trvalej nemožnosti darovať krv, sú však aj dočasné, napríklad tehotnosť, laktácia, menštruácia, tetovanie, piercing a podobne, ktoré darcov vyraďujú na určitý čas,“ potvrdzuje medicínska riaditeľka Národnej transfúznej služby Nataša Chovancová. A aktuálne pre ľudí, ktorí navštívili krajiny Južnej a Strednej Ameriky, vrátane Karibskej oblasti a tiež Kapverdské ostrovy, platí, kvôli výskytu vírusu zika, nemožnosť darovania krvi počas 28 dní po odchode z nich.

Muži viac častejšie ako ženy

Častejšie môžu krv darovať muži. „Od mužov berieme krv 4-krát do roka s intervalom 3 mesiacov, u žien len 3-krát do roka. Majú nižšie hodnoty červeného krvného farbiva, čo je spôsobené aj pravidelnými mesačnými krvnými stratami počas menštruácie,“ vysvetľuje Chovancová. V našej oblasti celkovo prevažujú muži ako darcovia krvi, je to asi 70-75 percent, samozrejme je možná regionálna odchýlka.

Dobrým príkladom je aj čoskoro 65-ročný Michal Machuč z Klčovian pri Trnave, ktorý len pred niekoľkými týždňami daroval krv poslednýkrát v živote – 104-krát. „Žijeme v pokročilej dobe, máme rôzne moderné prístroje a lieky, ale ešte sa nevymyslelo niečo, čo by nahradilo krv, nedá sa totiž ničím nahradiť,“ potvrdzuje držiteľ najcennejšej Medaily profesora MUDr. Jána Kňazovického za viac ako sto odberov. A má odkaz aj pre mladých, alebo ľudí, ktorí majú strach z darovania krvi. „Nie je čoho sa báť, a ak niekto neznesie pohľad na krv, na to mám jednoduchý recept, ktorý funguje - otočím hlavu nabok a nepozerám sa, ako mi napichnú žilu. Na to, aby som niekomu pomohol, tú chvíľu vydržím,“ dodáva zanietený darca, v ktorého šľapajách pokračuje aj jeho syn.


Viac ako preventívna prehliadka

Darovaním krvi však nepomáhame len iným, ale aj sebe. „Pri darovaní vykonávame odber približne 450 ml krvi, takže darca, ktorý chodí darovať pravidelne, je potom na takéto krvné straty zvyknutý, či už k nim dôjde pri havárii, úraze alebo operáciách,“ opisuje bezprostredný benefit darcovstva Nataša Chovancová.

Okrem toho sa pred odberom vykonáva viacero vyšetrení, aby sa zistilo, či je darca zdravý. Jedným zo základných parametrov je vyšetrenie krvného obrazu, vyšetruje sa pečeňový enzým ALT, krvná skupina, vykoná sa pohovor s lekárom. Darca teda prejde ako keby preventívnou prehliadkou a ďalšie testy nasledujú  aj po odbere, ktorý trvá do 10 minút. „Po odbere majú ľudia zväčša pocit ako po behu či inom športe, nastáva vyplavenie hormónu šťastia, prichádza ľahká eufória, že „som to zvládol a pomohol niekomu.“ Sú darcovia, ktorí sa po 3 mesiacoch vyslovene domáhajú ďalšieho odberu. „Veľmi často sa stretávame s tým, že sa z darovania krvi stáva životný štýl. Darca sám počas života dbá na kvalitnú stravu, dostatok tekutín, vyhýba sa zbytočným liekom, alkoholu, drogám, rizikovému správaniu - je to o zodpovednom prístupe,“ dodáva Chovancová.

Na darovanie treba prísť oddýchnutý, nie nalačno, ale po ľahkých raňajkách (rožok, džem, med, ovocie, ovocné šťavy, zelenina, nie tukové jedlá, maslo, ale ani smotanové jogurty), treba byť tiež dostatočne zavodnený. 12 hodín pred odberom by sa nemalo fajčiť, samozrejme piť alkohol.

Darovanie krvi vo všeobecnosti robí človeka odolnejším, telo rýchlejšie regeneruje i reguluje zásoby železa. Nemožno však zabúdať po samotnom odbere piť veľa vody a na celkové doplnenie minerálov po odbere, najmä magnézia. Prijaté magnézium však ešte neznamená aj vstrebané. Preto je nevyhnutný vápnik, a to v optimálnom pomere 1:3, ako je to v Gemerke, ktorú aj darcovia dostávajú po každom odbere. Organizmus si tieto minerály nedokáže sám „vyrobiť“, najefektívnejším spôsobom je prijať ich z vody. Tak sa vstrebe do tela až takmer 60 percent magnézia, pričom zo stravy a výživových doplnkov len 30-40 percent.

Krv nie je voda, ale obe sú potrebné pre náš život.

Zdroj: http://zdravie.cvicte.sk/zdravie-1/darovanie-krvi-ma-viac-zdravotnych-benefitov-ak