Dar

Daniela od mala pred každou ťažkosťou utekala z reality do sveta, ktorý si vytvárala vo vlastnej hlave. Robievala tak už od detstva, ktoré mala naozaj ťažké. Večer, keď ležala v posteli, bol jej najobľúbenejšou časťou dňa. Myšlienkami sa preniesla na miesto, po akom práve túžila a bola s ľuďmi, ktorých správanie bolo podobné ideálu. Tieto okamihy milovala. Žila pre ne.

Rána bývali najhoršie. Prebudenie zo sladkého spánku a vstup do každodenného stereotypu. Príchod do fabriky a celý deň strávený pri stroji vzdialená od ľudí. Tam vedela jej meno len ekonómka firmy, ktorá jej každý mesiac podávala výplatnú pásku. Po skončení pracovnej doby chodievala do tej istej reštaurácie na obed. Doma si nikdy nevarila. Niežeby to nevedela, ale variť pre samú seba sa jej naozaj neoplatilo. Po príchode domov zapla počítač a písala. Zapisovala si svoje zážitky, no smutné bolo, že len tie ktoré si vytvorila večer vo svojej hlave. Mala spísaných veľa spôsobov, akými sa môže uberať život ženy a všetky skončili samozrejmým happiendom. Len čo spísala príbeh, začala snívať nový. Pracovala aj cez víkendy. Našla si brigádu upratovačky v jednom bare. Nikdy sa v ňom nebola baviť, nikdy sa tam s nikým nestretávala. Prišla, až keď všetci odišli, odišla skôr, ako niekto prišiel. Takto žila už desať rokov. Priateľov nemala. Najskôr pracovala veľa, aby mohla študovať a popri práci na nich nezvýšil čas. Potom pracovala, lebo priateľov už nemala. S vysokou školou si to rozmyslela. Nežila, ale prežívala. Kým si na prsníku nenašla hrčku. Bola to rakovina. Vtedy si uvedomila, že je naozaj sama. Peňazí mala na účte viac než dosť a nemala ich komu nechať. Začala nad sebou rozmýšľať. Nechala však vyhrať svoje pesimistické myšlienky a rozhodla sa pripraviť sa na najhoršie. Vzala všetky svoje príbehy a skúsila ich poslať jednému vydavateľstvu. Sama ostala prekvapená, keď sa to vydavateľstvo rozhodlo takmer všetko vydať. Spolu sedem kníh. Popri tom síce začala chodiť na chemoterapie a podstúpila liečbu, no ani na chvíľu neverila tomu, že sa vylieči. Naplánovala si svoj vlastný pohreb. Síce dátum nevedela, no celú „výbavičku“ si už zakúpila. Jeden deň sa rozhodla zistiť, koľko má vlastne našetrené. Tá suma bola privysoká. Preto požiadala o výpis z účtu. Neverila svojím očiam. Síce zarábala za dve práce naozaj dosť a míňala málo, no tá suma ju zaskočila. Keď začali vydávať jej knihy, bola šťastná, že ich vôbec vydala a ani nedúfala, že na nich nejako špeciálne zarobí. No toto bolo dych vyrážajúce. No keďže ona stále myslela len na svoju smrť, rozhodla sa peniaze darovať. Cez cirkevnú charitu našla jednu ženu. Vdovu s troma deťmi. Najstaršia dcéra končila základnú školu, najmladší syn mal len jeden rok. Tí bývali v garsónke a častokrát nemali čo do úst vložiť. Jediný, kto sa im snažil pomôcť bol jej brat a ujo troch detí. Toho však nedávno opustila priateľka a starosti začal utápať v alkohole. Tejto rodine Daniela kúpila dom so záhradou a dokonca im nechala nejakú hotovosť. Jediné, čo za to chcela bolo, aby to boli oni, ktorí sa postarajú o posledné detaily jej pohrebu, no pred tým ju nemali kontaktovať a ani vidieť. Po tomto obrovskom dare žila Daniela ďalej akoby nič. Z jednej práce do druhej, medzi tým liečenie a ďalej pokračovala vo svojich príbehoch. Ďalšie prekvapenie zažila, keď sa dozvedela, že jej choroba je preč. Že po piatich rokoch porazila tak zákernú chorobu, akou je rakovina. Netušila však, čo má robiť, a tak sa rozhodla pokračovať vo svojom živote - neživote. Pár mesiacov po tejto radostnej správe ju navštívil Matúš, brat ženy, ktorej darovala dom. Povedal jej, že jeho najstaršia neter skončila strednú ako najlepšia v ročníku a keďže sa začalo ich rodine konečne dariť sľúbili jej dar, po akom túži. Ona si však nevybrala nič hmotné, ale chcela spoznať osobu, vďaka ktorej mohla pokojne študovať a nemusela ísť pracovať, aby pomohla zabezpečiť rodinu. Daniela si až teraz uvedomila, že darovala viac ako jednu budovu. Ona totiž darovala domov. Toto prianie nemohla odmietnuť. Pred návštevou bola veľmi nervózna. Tak dlho sa s nikým poriadne neporozprávala. Zabudla ako sa to robí, nevedela, o čom sa bude s nimi baviť. Sama sa však čudovala, ako príjemne sa cítila. Rozhovor viedol každý s každým. Cítila sa tak, ako nikdy predtým. Cítila sa ako doma. Dostala pozvanie na ďalšiu návštevu, ktoré s radosťou nielen prijala, ale aj opätovala.

Takto sa začali stretávať pravidelne. Nakoniec Daniela dostala viac ako dala. Našla si priateľku, deti, ktoré nikdy nemala a navyše lásku. Matúš sa do nej zamiloval skôr ako ju prvýkrát uvidel.

 

Petra Ihnačáková

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Kvety, stromy,..