Cukrovku nesmieme podceňovať

V Nemecku trpí cukrovkou približne šesť miliónov ľudí, na Slovensku je evidovaných viac ako 220 tisíc diabetikov. Každoročne sa počet ochorení na diabetes mellitus (cukrovku) zvyšuje, pričom postihuje ženy aj mužov, najčastejšie v strednom veku, ale vyskytuje sa aj v detskom veku.

"Počkajte chvíľu, let ma akosi unavil," povedal predseda bavorskej vlády Franz Josef Strauss. To boli jeho posledné slová. Napriek úsiliu lekárov o dva dni po srdcovom kolapse zomrel. Dodnes sa nevie, čo bolo pričinou jeho náhlej smrti. Napriek prísnemu utajovaniu lekárskych správ však na verejnosť prenikli informácie, že premiér bol "prototypom nesprávne nastaveného cukrovkára typu II". Lekári mu zistili cukrovku v roku 1972 a pravdepodobne ho liečili nedôsledne, pretože sa uňho objavilo viacero závažných rizikových faktorov: nadváha, vysoký krvný tlak, potenie a nadmerné pitie alkoholu. Bezprostrednou príčinou jeho smrti bola podľa nemeckého diabetológa Alexandra Risseho porucha srdcového rytmu. "Riziká dlhodobo zanedbávanej cukrovky ostávajú spočiatku skryté," uvádza Risse. "Ku koncu života sa ich počet a závažnosť prudko zvyšujú."

Dedičné faktory

Odborníci rozlišujú dva základné typy cukrovky. Prvý typ sa objavuje do veku 40 rokov a jeho podstata spočiva v poruche imunitného systému, ktorá od detstva alebo puberty spôsobuje postupnú likvidáciu Langerhansových ostrovčekov v podžalúdkovej žľaze. V nich sa vytvára inzulín, ktorý treba v prípade zlyhania ostrovčekov nahrádzať do konca života inzulínovými injekciami. Podľa profesora Eberharda Standla, primára diabetologického oddelenia mníchovskej nemocnice, hrozí cukrovka tohto typu najmä deťom, ktoré matky prestali dojčiť v treťom mesiaci a začali ich kŕmiť kravským mliekom. I keď táto hypotéza nie je potvrdená, je zrejmé, ze živočíšne bielkoviny kravského mlieka môžu vyvolať poruchy imunitného systému.

Väčšina pacientov trpí cukrovkou typu ll, ktorá sa zvyčajne objavuje vo veku 45 - 50 rokov. Jej príčinou je nedostatočná reakcia buniek ľudského organizmu na inzulín. Langerhansove ostrovčeky reagujú na vzniknutú situáciu zvýšenou tvorbou inzulínu, ale po určitom čase sa vyčerpajú a prestanú produkovať túto dôležitú látku. Hlavnou príčinou vzniku cukrovky typu II sú dedičné faktory.

Ohrození v každom veku

Donedávna pokladali odborníci cukrovku za chorobu starších generácii. Tomu nasvedčuje aj skutočnosť, že po šesťdesiatke trpí cukrovkou každý desiaty a po sedemdesiatke každý piaty občan. V súvislosti so zvyšovaním priemerného veku populácie rady cukrovkárov rýchlo rastú. V poslednom období rýchlo stúpa aj počet prípadov cukrovky typu I a choroba nadobúda rozmery epidémie. Čím skôr sa u pacienta objavia prvé príznaky cukrovky, tým viac sa zhoršujú vyhliadky na dlhý život v prípade, že sa nesprávne lieči. Nesprávne nastaveným pacientem, u ktorých sa choroba objaví tesne pred sedemdesiatkou, hrozí, že sa skrátia zostávajúce roky ich života o tretinu. Pod pojmom "nastavenie" chápu lekári určenie individuálnych dávok inzulínu, ktoré ustália hladinu cukru v krvi na úrovni normálnej hodnoty. " V dôsledku zvýšeného rizika mozgovej mŕtvice a infarktu myokardu má správne nastavenie cukrovkárov typu II ešte väčší význam ako u cukrovkárov typu I," tvrdí mníchovský diabetológ Ralf Renner.

V záujme účinnej prevencie náhlych srdcových príhod by mali mladší cukrovkári (do 60 rokov) chodiť na vyšetrenie cukru v krvi raz za štvrť roka, starším stačí dať sa vyšetriť raz za rok. V prípade neúspechu pohybovej terapie a redukčných diét treba pacientovi s cukrovkou typu II urýchlene nasadiť inzulín. "Takzvané inzulínové perá umožňujú postihnutým pichať si dávky inzulínu podľa potreby," uvádza düsseldoriský diabetológ Michael Berger. "Najväčšou výhodou modernej kombinovanej liečby je výrazné spestrenie jedálneho lístka diabetika." Časté kolísanie hladiny cukru v krvi vyvoláva u starších ľudí náladovosť a letargiu. Mnohí ľudia strávia posledné roky života v domovoch dôchodcov alebo na oddelniach pre dlhodobo chorých. Skúsení diabetológovia vedia, že za údajnou stareckou demenciou sa skrýva nesprávne nastavená cukrovka. Zvýšená spotreba tekutín a dve inzulínové injekcie denne dokážu vrátiť mnohých starších ľudí do normálneho života. Každoročne zaznamenávajú lekári v súvislosti s cukrovkou aj prípady zlyhania obličiek. Najväčšiu hrôzu pre diabetika vyvoláva tzv. diabetická noha, pri ktorej hrozí postupná amputácia končatiny. Vďaka zlepšeniu starostlivosti o nohy diabetikov zaznamenali pozoruhodné úspechy najmä lekári vo Švédsku, kde sa za posledných desať rokov znížili amputácie nôh o 80 percent. "Sme radi, že sa nám podarilo zachrániť mnohé zdanlivo beznádejné prípady," hovorí švédsky diabetológ Lungren. "Pacienta posadíme na určitý čas do invalidného vozíka, vyliečime mu rany na nohe, podávame antibiotiká a nastavíme hladinu cukru v krvi dávkami inzulínu."

Nesprávna diagnóza súvisí v mnohých prípadoch so skutočnosťou, že krv sa pacientom odoberá ráno a nalačno. Vtedy bývajú hodnoty cukru v krvi také nízke, že lekár nemusí včas zistiť nábeh na cukrovku. Po jedle sa však u mnohých ľudí prudko zvýši hladina cukru v krvi, čo je dôkazom, že organizmus nie je schopný poradiť si s náporom glukózy. "Ak by sa krv odoberala po jedle, lekári by mohli začínajúcu sa cukrovku zistiť o niekoľko rokov skôr ako dnes. Umožnilo by nám to začať inzulínovú liečbu ešte predtým, ako glukóza napácha v organizme nenapraviteľné škody," hovorí Risse. Jeho slová zohľadňujú fakt, že novoobjavené prípady cukrovky vo vyspelých krajinách sú v priemere päť rokov staré. Nečudo teda, že neregistrovaný pacient má už v čase objavenia choroby poškodené obličky a každý druhý má problémy s cievami.

Diéta a pohyb

Cukrovka postihuje približne tri osoby zo sto, čo predstavuje celosvetovo dvesto miliónov chorých, sústredených predovšetkým v priemyselne vyspelých krajinách. Diabetes je totiž choroba dobrého jedla, ktorú vyvolávajú faktory, ktoré svet vo väčšine prípadov ani nepozná. Patria k nim napríklad obezita, nepravidelná životospráva, prebytok sladkostí, sedavý život. Predovšetkým obezita je príčinou nedostatočnej citlivosti tkanív na inzulín. Ak sa chceme vyhnúť komplikáciám musíme predovšetkým upraviť svoju telesnú hmotnosť pomocou pravidelnej telesnej aktivity znížením príjmu potravy. V tomto smere sú diabetológovia nekompromisní. Podľa nich je zbytočné, ba dokonca škodlivé užívať lieky, kým sa človek nezbaví zbytočných kilogramov.

(Spracované zo zahraničnej tlače)