Čokoláda: sladké potešenie, ktoré si získalo nejedného obdivovateľa

Čokoláda, najobľúbenejšia sladká maškrta po celom svete. Jej špecifická vôňa a chuť, ktorá sa pomaly rozplýva na jazyku, vie opantať zmysly nejedného z nás. Niet sa ale čomu čudovať, veď len celosvetová ročná spotreba kakaových bôbov je niekoľko miliónov ton. Čokoholici však nemusia mať výčitky. Ak sa totiž čokoláda konzumuje v primeranom množstve a dobrej kvalite, okrem potešenia zo skvelej chuti má tiež pozitívny vplyv na zdravie.
 

• Zásadné je konšovanie

Na čokoláde si každý rád pochutná. Viete však, ako sa táto obľúbená lahôdka vyrába? Jej základnou surovinou sú kakaové bôby. Tie sa ešte na plantážach ošúpu a semená sa nechajú sfermentovať. Vďaka tomu sa z nich odstráni prirodzene trpká chuť. Následne sú takto vykvasené semená sušené, neskôr balené a expedované na ďalšie spracovanie. Typicky hnedú farbu a čokoládovú chuť im dodá až praženie. Po opražení sa bôby drvia a melú na kakaovú masu – surový materiál, z ktorého vznikajú aj všetky ostatné kakaové výrobky. Avšak pre získanie kvalitnej čokolády je najdôležitejší proces konšovania, teda niekoľkohodinového, či v prípade tých najkvalitnejších čokolád, aj niekoľkodňového premiešavania.
 

• Poklad z Južnej Ameriky

Čokoládu ľudia milujú už dlhé tisícročia, no nie vždy mala takú podobu ako dnes. Kakaové bôby poznali už Aztékovia a Mayovia dávno pred tým, než Európania objavili Ameriku. Tí ju do Európy priniesli až v 16. storočí. Konkrétne Španieli ako prví podávali čokoládu podľa pôvodného aztéckeho receptu, vo forme horkého koreneného nápoja s čili papričkami a vanilkou. Neskôr recept pozmenili – vynechali čili a pridali iné chutnejšie korenia, ako škoricu, klinčeky či aníz. Takto pripravený čokoládový nápoj sa pomerne rýchlo stal veľmi módnou záležitosťou v celej Európe, ale aj iných častiach sveta. Spočiatku bol však výsadou majetnejších a pil sa len pri slávnostných príležitostiach a vzácnych návštevách.

Až vďaka priekopníckym vynálezom z 19. storočia sa čokoláda začala vyrábať masovo a v takej podobe ako ju poznáme dnes – jemne sa rozpúšťajúca tabuľka čokolády v množstve rôznych príchutí. Jedným z vynálezov bol aj vznik prvej mliečnej čokolády, ktorá dala základ preslávenej švajčiarskej čokoláde. Švajčiar Daniel Peter v roku 1875 do čokolády primiešal kondenzované mlieko, s ktorým na trh prišiel jeho krajan, slávny Henry Nestlé. Neskôr sa čokoláda stala zaujímavou aj z ekonomického hľadiska. V roku 1925 sa na burze začalo obchodovať s kakaovými bôbmi. K rozšíreniu výroby však paradoxne prispeli aj obe svetové vojny, kedy vojakom v balíčkoch dodávali čokoládu. Po skončení 2. svetovej vojny bola čokoláda prístupná už aj pre ostatné vrstvy obyvateľstva, a tým začala skutočná masová spotreba.
 

• Čokoládou ku zdraviu

O čokoláde je tiež známe, že sa istý čas predávala aj v lekárni. Hoci ju dnes považujeme skôr za sladkú maškrtu, stále platí, že v prípade konzumovania kvalitnej čokolády v primeranom množstve má pozitívne účinky na zdravie človeka. Kvalitná horká čokoláda je bohatým rastlinným zdrojom antioxidantov, ktoré okrem iného chránia krvný obeh, čím dokážu znížiť riziko infarktu až o polovicu. Čokoláda obsahuje tiež horčík, a ten priaznivo pôsobí na prekrvenie a činnosť mozgu, čo oceňujú predovšetkým študenti počas skúškového obdobia. Zaujímavosťou je tiež, že hoci sa sladkosti spájajú so zubnými kazmi, práve kvalitná čokoláda vďaka obsahu flóru a tanínu naše zuby pred nimi cháni. Vďaka obsahu tryptofanu, ktorý zvyšuje hladinu serotonínu, nám čokoláda dokáže upokojiť nervy a zdvihnúť náladu. A práve tieto pocity šťastia a dobrej nálady oceňuje nejeden milovník čokolády.
 

• Hnedá, biela, ružová

Od tridsiatych rokov, kedy bola vynájdená biela čokoláda, na výrobu ktorej sa používa kakaové maslo, no nie kakaová hmota, sme dlhé desaťročia poznali tri základné druhy čokolád: horkú, mliečnu a bielu. Na začiatku tohto roku mohli milovníci čokolády po prvý krát ochutnať nový, štvrtý druh – rubínovú čokoládu. Vyrába sa z rubínových kakaových bôbov, ktoré sú jednou z odrôd kakaovníku. Má sladko kyslú chuť s nepatrnou kakaovou arómou typickou pre tradičné čokolády. Na pulty predajní sa dostala najskôr Japonsku a Južnej Kórei ako nová príchuť tyčinky Kit Kat. V týchto mesiacoch sa postupne rozširuje aj na európskych trhoch.