ČO ROBIŤ, KEĎ PADAJÚ TRHY? DEVÄŤ OTÁZOK A ODPOVEDÍ

V časoch prudkých výkyvov na finančných trhoch je dobrá rada nad zlato. Má zmysel teraz vyčkávať, či trhy nepadnú ešte viac? Nebolo by lepšie presunúť úspory do bezpečnejších investícií? Odborníci z PARTNERS INVESTMENTS prinášajú odpovede na 9 otázok, ktoré si kladú ľudia.

1. Je prepad akciových trhov začiatkom ďalšej krízy?
Prepady, ktoré akciové trhy po celom svete zažili v marci, sú v modernej histórii porovnateľné len s krachom na Wall Street v roku 1987. Na ilustráciu: akciový index S&P 500 vtedy stratil počas jediného októbrového týždňa viac ako 30 %. Dobrou správou je, že samotný prepad nemal na ekonomický vývoj prakticky žiadny vplyv. Zlou správou ostáva, že rok 2020 taký nebude.

Je isté, že dôsledky boja s pandémiou koronavírusu budú mať na ekonomiku nepriaznivý vplyv. Firmy utlmujú svoje prevádzky, niektoré budú musieť skončiť. Ľudia nemajú veľa príležitostí utrácať, skôr sa v nich podvedome ozývajú obavy z neistej budúcnosti a tendencia radšej sporiť ako míňať. Kombinácia týchto faktorov môže reálne vyústiť do hospodárskej recesie. Tá nás takmer s istotou čaká, nik však zatiaľ nedokáže predpovedať, aký bude mať priebeh a ako dlho by mohla trvať.

2. Kedy sa pokles trhov môže zastaviť?
Túto otázku si kladú všetci, nik na ňu však nepozná odpoveď. Ak preto v dnešných dňoch zachytíte akékoľvek predpovede, berte ich s rezervou. Sú to zatiaľ len tipy. Môžu síce pochádzať od inteligentných a vzdelaných ľudí a expertov na finančné trhy, ale i tak ostávajú len tipmi.

Je však odpoveď na túto otázku naozaj taká dôležitá? Pokiaľ nepovažujete finančné trhy za čistú ruletu, vaše investície sú riadené konkrétnou stratégiou. Môžete využívať pravidelné investovanie, môžete svoje portfólio rebalansovať, investovať len do akcií alebo aj do dlhopisov, stačí si len vybrať. Každá z týchto stratégií je iná, no ich spoločným znakom je to, že sa nespoliehajú na nemožné. Napríklad na predpovedanie toho, ako sa budú trhy vyvíjať tento týždeň, budúci mesiac či do konca roka. A hoci je pôvodná otázka zaujímavá, pri správnom prístupe k riadeniu dlhodobej investície je nepodstatná.

3. Má zmysel začať s investovaním teraz, keď trhy padajú?
Ideálny začiatok pre svoje investície už nestihnete – ten bol vo chvíli, keď ste dostali svoju prvú výplatu. Druhý ideálny moment, keď s investovaním začať, je dnes. Nie o mesiac, nie o rok, ale dnes.

V časoch prudkých pádov finančných trhov je strach prirodzenou reakciou. Čo ak trhy padnú o ďalších 20 – 30 % v priebehu nasledujúceho mesiaca? Ak s investovaním začnete dnes a vaším plánom bude investovať každý mesiac napr. 100 eur, tak pri 20 % poklese akciových trhov by ste boli v mínuse 20 eur. Predstavte si však optimistickejší prípad – trhy už našli svoje dno, v nasledujúcich rokoch pôjdu už len nahor a vy sa budete úspešne držať plánu pravidelného investovania. Po piatich rokoch už celková suma investovaných úspor bude 6 000 eur (bez zohľadnenia akéhokoľvek výnosu). Ak by v tom čase došlo na trhu k poklesu o jediné percento (bežný výkyv), pre vás to bude znamenať stratu 60 eur. Trojnásobok toho, čo dnes znie ako katastrofálny výsledok prvotnej investície. Báť sa vysokej straty pri začiatku investovania je prirodzené, no netreba zabúdať, že prípadná strata sa dotkne len malého zlomku úspor, ktoré počas nasledujúcich rokov budú investované.

4. Ak mám úspory, mám si ich nechať ako finančnú rezervu, alebo by bolo vhodné investovať teraz?
Pokiaľ nemáte vytvorenú dostatočnú finančnú rezervu, ideálne vo výške 6-násobku čistého mesačného príjmu, s investovaním radšej nemajte naponáhlo. Peniaze, ktoré budete mať k dispozícii kedykoľvek, vám síce veľa nezarobia, ale pre úspech dlhodobého investovania sú veľmi dôležité.

Finančná rezerva je univerzálna poistka proti množstvu drobných aj väčších rizík, ktoré život môže priniesť. Ak sa vám pokazí práčka, pri cúvaní nedopatrením skrivíte plechy na aute alebo nebodaj prídete o prácu – to všetko si bude žiadať finančnú náplasť. Pokiaľ nebudete mať žiadnu rezervu, na rad príde všetko ostatné, čo bude možné premeniť na peniaze. Vrátane investícií, s ktorými ste pred pár rokmi začali a chceli pôvodne budovať ďalších 20-30 rokov.

5. Začal som s pravidelným investovaním a už som v mínuse. Nebolo by lepšie zvoliť inú stratégiu?
Investovanie nikdy nebolo – a ani nebude – magickým spôsobom zhodnocovania peňazí, ktoré budú každý rok len pribúdať. Od vzniku finančných trhov sa zrodili tisícky rôznych investičných stratégií a tie, ktoré obstáli v teste času, sú k dispozícii i dnes. Žiadna z nich však nedokáže eliminovať riziko straty na 100 %. Každá pripraví obdobia, keď sa investori môžu cítiť ako géniovia, aj také, keď sa radšej ani nepozerajú na vývoj svojho účtu.

Príkladom môže byť dlhodobá investícia do akciového indexu. Kto sa riadil podľa nej, mal minulý rok dôvod považovať sa za investičného šampióna. Ceny akcií vzrástli o desiatky percent. Tento rok je už obrázok úplne iný. Akciové trhy majú za sebou prudký pád a ten poznačil aj každú investíciu na akciovom trhu. Dlhodobá investícia do akciového indexu neobstála ako životaschopná stratégia preto, že by každý rok prinášala len a len zisky, ale preto, že pri dostatočne dlhom investičnom horizonte zabezpečuje to, čo sa od nej očakáva: relatívne vysokú mieru zhodnotenia. Rovnaká logika platí aj pri pravidelnom investovaní.

6. Je rozumné znížiť výšku pravidelnej investície, keď trhy tak výrazne padli?
Stratégia pravidelného investovania je postavená na princípe investovania rovnakej sumy v pravidelných časových intervaloch bez ohľadu na to, čo sa v danej chvíli na trhoch deje. Nie je to stratégia, ktorá by sa spoliehala na „časovanie“ trhov, dôležité pre ňu nie sú ani predpovede finančníkov. Je nastavená tak, aby v nej bol minimálny (resp. žiadny) priestor na pocity investorov.

Výška pravidelnej investície pri tejto stratégii nezávisí od toho, či finančné trhy stúpajú alebo klesajú. Jediné limity, ktoré pre investovanú sumu platia, sú finančné možnosti investorov, ich ciele a investičný horizont. Ak navyše vnímate prudký pokles trhov za výhodnú príležitosť na nákup, rozumným riešením vychádza nie zníženie, ale, naopak, zvýšenie pravidelne investovanej sumy.

7. Môže mať pád akciových trhov vplyv na výšku úrokových sadzieb?
Prepad na akciových trhoch už reálne má vplyv aj na politiku centrálnych bánk po celom svete. V USA, v Japonsku a aj v Európe už centrálni bankári pristúpili k mimoriadnym opatreniam, medzi ktorými bolo aj zníženie úrokových sadzieb.
To však neznamená, že túto zmenu automaticky pocítia aj dlžníci bánk. Ak by globálna pandémia výraznejšie ovplyvnila vývoj svetovej ekonomiky, zmenené podmienky bude cítiť aj na Slovensku. Môže sa stať, že pri raste nezamestnanosti budú banky podstatne opatrnejšie vo svojich úverových politikách než dosiaľ, i to, že úrokové sadzby pôjdu nahor. Zatiaľ sú však takéto scenáre čisto hypotetické, na zodpovednú odpoveď je ešte priskoro.

8. Nebola by bezpečnejšia investícia do firemných dlhopisov, ktoré garantujú pevný úrok?
Investícia do firemných dlhopisov nebola bezpečnou investíciou nikdy, ani keď ekonomika nečelila takým rizikám ako dnes. Spomalenie ekonomického rastu alebo recesia môžu rizikovosť takýchto investícií len zhoršiť, určite nie zlepšiť. Prostredníctvom firemných dlhopisov si peniaze od ľudí požičiavalo množstvo firiem, ktoré by v banke nepochodili so žiadosťou o úver. Ak dôjde k podstatnému zhoršeniu stavu ekonomiky, ich projekty sa poľahky môžu stať čiernou dierou, v ktorej skončia utopené peniaze tých, ktorí na ne požičali svoje úspory.

9. V druhom pilieri mám všetky úspory v indexových fondoch. Nebolo by rozumné zmeniť toto nastavenie a presunúť ich do bezpečnejšieho fondu?
Druhý pilier funguje na stratégii pravidelného investovania a platí pri ňom aj rovnaká logika. Úvahy o tom, či nezmeniť indexový fond za iný, bezpečnejší, sú len inou formou snahy o „časovanie“ trhu, predpovedanie jeho budúceho vývoja. Takéto úsilie je síce z ľudskej stránky pochopiteľné, no v konečnom dôsledku môže sporiteľom v druhom pilieri len uškodiť. Navyše, zmena fondu znamená nielen akceptáciu strát, ktoré prepad finančných trhov priniesol, ale i vzdanie sa možnosti na ich vymazanie, keď trhy opäť začnú rásť.