Čistota, pol života?!

Malý Sebastián sfúkol na svojej narodeninovej torte piatu sviečku v júli tohto roku. Na prvý pohľad vyzerá ako každé malé dieťa. Krásne, štrbavé a hravé. Je neposedný ako nejeden mladík v jeho veku, stále vymýšľa, čo možno vystrojiť, počarbať alebo iným spôsobom zneškodniť. Malý nezbedník sa neprestajne usmieva, aj keď spadne na zadok, aj keď ho rodičia vykarhajú, aj keď sa nemôže ísť hrať k deťom na pieskovisko. Má jednu staršiu sestru, no tá sa mu venuje len občas, pretože je v pubertálnom veku a každý jej lezie na nervy. Sebastiánovi to vôbec neprekáža, veď má celú izbičku zapratanú hračkami, kockami a autíčkami, teda vie si svoj voľný čas užiť aj bez sestrinej pozornosti.

Ako sme už spomínali, Sebastián vyzerá na prvý pohľad ako každé malé dieťa, ale zdanie často klame. Tak je tomu aj v tomto prípade, pretože nepatrí medzi bežné výchovné praktiky, aby rodičia päťročného chlapca premýšľali o liečbe u psychológa. Podľa nich trpí ich syn vážnou psychickou poruchou, keďže len málokto z jeho rovesníkov nezaspí bez toho, aby skontroloval poriadok a čistotu v domácnosti.

Neverili by ste, ale toto roztomilé dieťa si samo ukladá oblečenie do skrine, hračky na poličkách majú svoj poradovník a takisto to vyzerá aj s papučkami, botaskami a inými jeho vecičkami. Ani otec, ani mama, v podstate nikto nemôže narušiť jeho harmonogram na poriadok a čistotu. Aj z tohto dôvodu musí mať Sebastián vlastnú izbu, pretože so sestrou by boli ustavične na ostrie noža.

Zo začiatku tejto Sebastiánovej úchylke rodičia nepripisovali až taký veľký význam, no keď sa začal v noci zobúdzať na to, že zabudol skontrolovať papučky v predsieni, rodičia sa chytili za hlavu. Po čase odmietal chodiť do škôlky, pretože všetky deti robia neporiadok, nepekne sa správajú k hračkám a on sa s nimi jednoducho nechce kamarátiť. Situácia sa po čase začala výrazne zhoršovať, náš malý medvedík čistotný si dovolil okrikovať mamu v kuchyni pre špinavý riad, otca v garáži, pretože všetko je tam rozhádzané a on si nemôže nájsť svoju motorku. Aj na pieskovisku ho už deti vnímali trochu inak. Vedeli, že na pečenie koláčikov potrebuje svoj vlastný kútik, na formičky mu nikto nesmie siahať a pred odchodom domov vyžadoval od každého dieťaťa, aby po sebe upratalo.

Aj preto mal Sebastián veľmi málo kamarátov, deti jeho správaniu nerozumeli a nebavilo ich počúvať, ako sa chlapec teší domov, pretože sa chystá upratovať na poličkách a v skrinke. Rodičia sa zatiaľ len prizerajú a hádžu nechápavé grimasy, no nechcú si pripustiť, že aj chorobná poriadkumilovnosť patrí k vážnym diagnózam.

Tatiana Kovalčinová