Cirkus

Do mesta prišiel cirkus. V podstate cirkus tam bol už aj predtým, ale teraz sa ľuďom naskytol pohľad na rozkošné zvieratá. Decká túžili vidieť opicu na lane, slona, ktorý dokáže obdivuhodné kúsky s loptou a tigrov, z ktorých im behá mráz po chrbte, aj keď sú za železnou klietkou. Lístky do cirkusu podľahli davovému ošiaľu ešte v predpredaji, dalo sa teda predpokladať, že účasť bude oveľa vyššia než na plaveckých pretekoch v mestskej plavárni. Veď komu by sa aj chcelo rozhadzovať rukami a nohami v bazéne, keď si môže sadnúť do hľadiska a dívať sa na talentované zvieratá?

Decká z mesta sa nevedeli dočkať toho úžasného kultúrno-zábavného zážitku a rovnako ako na skákajúcu opičku sa tešili aj na sladkú cukrovú vatu a kolo, kolo, kolotoče. Smiech, zábava, obdiv a úžas sa počas minulotýždňovej nedele prehnali mestom ako divé husi začiatkom jari. Detský výskot bol priam hmatateľný a ešte počas celého nasledujúceho týždňa sa v škôlkach nediskutovalo o ničom inom len o cirkuse. Ako sa však vraví, v najlepšom treba prestať a túto banalitu nemala podceňovať ani pani učiteľka z miestnej materskej škôlky.

Hoci sa Jankovi a Petronelke páčil tancujúci medveď, to ešte neznamenalo, že sa pani učiteľka nemusí pripraviť aj na iné detské reakcie. „Deti, ak ste boli v nedeľu s rodičmi v cirkuse, určite ste sa schuti nasmiali, keď sa tancujúcemu mackovi pretrhli kraťasy, však? Páčil sa vám aj tiger, ktorý skákal cez žeravú obruč? Kto mi povie o nejakom svojom zážitku z cirkusu?“

Komunikatívna Petronelka sa rozhodne nedala dvakrát prosiť a hneď sa pred celou triedou pochválila, že má podpis od riaditeľa cirkusu a mohla pohladkať opičku Tinky. Tá jej najprv dala pusu na líce a potom na ňu vycerila svoje velikánske zuby. Samozrejme, za odmenu si vypýtala banán! Nielen pani učiteľke, ale aj ostatným sa tento zážitok páčil a po každom podobnom príbehu si deti v triede navzájom zatlieskali.

Nakoniec sa prihlásila Lívia. „Ja som s rodičmi v cirkuse nebola, pretože mám zvieratká veľmi rada. Ocko mi cez víkend povedal, že do cirkusu chodievajú len hlupáci,“ tvrdila malá Lívia. „Ale, Lívia, takto nepekne sa nesmie hovoriť! Nikto nie je hlupák,“ upozornila pani učiteľka výrečnú žiačku.
„Ale sú to hlupáci, pretože nevedia, ako veľmi zvieratká v klietkach trpia, k životu potrebujú výbeh vo voľnej prírode, boja sa ohnivých obručí a aj sloník sa naučil hádzať loptou len preto, že ho krotiteľ bil a dával mu rôzne prášky do jedla. Preto do cirkusu, kde budú vystupovať preľaknuté zvieratká, nikdy nepôjdem. A nemali by ste tam chodiť ani vy,“ zlostila sa Lívia.

Pani učiteľka zbledla a v tej trápnej situácii sa nezmohla ani na jednu úbohú slabiku. Keď nabrala druhý dych, cirkusovú debatu radšej rýchlo ukončila a vzala deti na prechádzku.

Tatiana Kovalčinová