Čierna Hora

Čiernohorská republika je najmladším samostatným štátom sveta. Vznikla 3. júna 2006, kedy jej parlament ratifikoval výsledky referenda z 21. mája 2006 o osamostatnení spod autonómnej správy z únie so Srbskom. Dňa 28. júna 2006 sa stala Čierna Hora 192. členom OSN. Prezidentom je Filip Vujanović, volený občanmi na 4 roky. Názov krajiny sa prvýkrát objavuje v listine z roku 1435 (catuni Cernagore) a je odvodený od vysokých, ťažko dostupných hôr vnútrozemia.

Názov: Republika Čierna Hora, srbsky Republika Crna Gora , anglicky Republic of Montenegro (udomácnené z taliančiny)
Rozloha: 13 812 km2
Obyvateľstvo: 662 000 (2003), z toho Čiernohorci 43 %, Srbi 32 %, Bosniaci 8 %, Albánci 5 %, Muslimani (slovanskí moslimovia) 4 %, Chorváti 1 %, ostatní (Rómovia, Juhoslovania a iní) 7 %
Náboženstvo: srbskí pravoslávni 65,4 %, sunitskí moslimovia 18 %, rímski katolíci 4,2 %, ostatní 6,9 %, bez vyznania 5,5 %
Úradný jazyk: srbčina (srpski) – dialekt tzv. ijekavica, píše sa v latinke i cyrilike; používajú sa tiež dva dialekty čiernohorčiny (crnogorski), gegská albánčina, bosniacky a chorvátsky jazyk
Správne členenie: 21 opštín (municipalít = obcí)
Hlavné mesto: Podgorica (býv. Titograd do r. 1990) – 152 000 obyv. (2003) je oficiálna administratívna metropola, sídlo (tzv. prijestonica) je však v Cetinje
Oficiálna mena: euro €; 1 EUR = 100 centov; do 31.12. 2001 bol menou nový juhoslovanský dinár (YUN, Din) = 100 (nových) para
MPZ automobilov: MNE (do r. 2007 SCG, do r. 1990 YU)
Športová skratka: ME, MNE
Symbol web-domény: od r. 2007 .me., predtým .cg, (používa sa aj pôvodné .yu)

Prírodné pomery

Čierna Hora leží v sz. časti Balkánskeho polostrova pri pobreží Jadranského mora, ktoré tvorí 293 km dlhú pobrežnú líniu, z toho je 52 km kamienkových a piesočných pláží (najväčšia je 13 km dlhá Velika plaža južne od letoviska Ulcinj). Na západe pri pobreží susedí s Chorvátskom na dĺžke len 14 km, ďalej na sever tvorí 225 km hranicu s Bosnou a Hercegovinou (tzv. Republikou srbskou), potom sv. hranicu so Srbskom dlhú 203 km (vrátane východnej hranice s Kosovom) a na jv. susedí s Albánskom na dĺžke 172 km.
Povrch Čiernej Hory tvorí južná časť vápencových horstiev Dinárskej sústavy s mnohými krasovými javmi a útvarmi, ktorej masívne chrbty sa vypínajú až do výšok nad 2000 m. Najvyšším vrchom krajiny je Bobotov Kuk (2522 m n. m.) v pohorí Durmitor, pri pobreží nad Bokou Kotorskou sa vypína pohorie Orjen (1895 m n. m.) a Lovćen (1749 m n. m.) – ich najvyššie časti majú ľadovcový reliéf. Najväčšiu výšku však dosahuje divoké pohraničné pohorie Prokletije, ktorého 2500 až takmer 2700 m vysoké vrcholy ležia už v Albánsku. Pomerne strmé morské pobrežie je najčlenitejšie v severnej časti, kde v nádhernom fjorde Boky Kotorskej more hlboko vniká až 28 km do vnútrozemia. Nížiny nie sú rozsiahle, rozkladajú sa len pozdĺž riek, severne od Skadarského jazera a v južnej časti čiernohorského pobrežia. Na území Čiernej Hory pramení rieka Drina a iné rieky, ktoré sa zarezali do vápencových súvrství a vytvorili kaňonovité doliny – najväčšou je roklina rieky Tara (Tara Klisura) s kaňonom hlbokým 1300 m. Horské rieky vytvárajú množstvo kaskád i menších vodopádov. Scenéricky je zaujímavý aj hlboký kaňon rieky Mrtvica alebo roklina rieky Morača, ktorá sa vlieva do Skadarského jazera – najväčšieho krasového jazera na Balkáne, s premenlivou rozlohou 356-391 km2 (z toho v Čiernej Hore okolo 230 km2, zvyšok v Albánsku), hĺbka sa uvádza 12-44 m. Okrem toho sa v Čiernej Hore nachádza ďalších okolo 40 jazier, z nich je 29 horských.
Koristnícke zásahy Benátčanov, Turkov i domáceho obyvateľstva viedli v minulých storočiach k úplnému odlesneniu krajiny pre palivové a stavebné drevo, najmä v južnej krasovej oblasti a okolo pobrežia. Smerom do vnútrozemia lesov pribúda, hlavne dubových a bukových porastov, takže dnes tvoria asi tretinu územia krajiny. Nad hornou hranicou lesa sa šíria subalpínske lúky s bohatou flórou, najmä na vápencoch. Pre pobrežie Jadranu je zas typická vždy zelená stredomorská vegetácia. V krovinatých porastoch makchií sú zastúpené borievky, tuje, cyprusy, duby, olivy, figy, oleandre, myrta a popínavé rastliny.
Faunu reprezentuje najmä jeleň, diviak, vlk, medveď, líška, divá mačka a drobné cicavce. Pri Skadarskom jazere sa v zimnom období zhromažďujú kolónie cudzokrajných vtákov – divé husi, bociany, pelikány, plameniaky, v neprístupných pohoriach sa zas zdržiavajú orly a supy. Na krasových stráňach žije množstvo plazov, najmä zmijí a jašteríc, pri pobreží aj korytnačiek.

Ochrana prírody

Vzhľadom k málo rozvinutému priemyslu a riedkemu osídleniu má Čierna Hora veľmi zachovanú prírodu. Ochranu najcennejších lokalít zabezpečujú štyri národné parky. Značne navštevovaný je NP Durmitor (39 000 ha) vyhlásený na území rovnomenného najvyššieho pohoria Čiernej Hory s neprístupnými vrcholmi, krasovými javmi a horskými jazerami – súčasťou je aj hlboký kaňon rieky Tara. Najbližšie k moru je NP Lovćen (6220 ha) vyhlásený v r. 1952 za účelom ochrany rovnomenného pohoria so zachovanou prírodou a významnými miestami dejín krajiny, NP Skadarské jazero (40 000 ha) ochraňuje vzácnu flóru a faunu, tiež hniezdisko mnohých druhov vtákov a NP Biogradska gora (5650 ha) v pohorí Bjelasica chráni okrem 6 ľadovcových jazier aj jeden z posledných európskych pralesov. Bližšie informácie o národných parkoch – na www.nparkovi.cg.yu. V Čiernej Hore je predmetom ochrany tiež ďalších 47 prírodných monumentov, rezervácií a špeciálnych lokalít – osobitné miesto zaujíma Boka Kotorská. Aj prísne chránené územia sú povolené návštevám turistov a vo väčšine je možný pohyb aj mimo značených chodníkov, často tiež voľné táborenie.

Podnebie

Mierne kontinentálny charakter podnebia vo vnútrozemí Čiernej Hory sa prejavuje nízkymi teplotami v zime (pod 0 °C, max. –10 °C) a pomerne veľkými horúčavami v lete (Podgorica – priemer v júli 26,4 °C). Na jadranskom pobreží sú teplotné výkyvy v priebehu roka vyrovnanejšie, pretože tu vládne stredomorská klíma s miernou daždivou zimou a teplým suchým letom. Priemerná denná teplota vzduchu v júli činí 28 °C (more 25 °C), ale maximálne teploty sa môžu priblížiť až k 40 °C. Celkovo podnebie ovplyvňuje blízke more, ale vplyv majú tiež vetry – zatiaľ čo severovýchodná bóra a juhovýchodné jugo dvíhajú vysoké vlny, severozápadný mistrál ochladzuje letné horúčavy a západná nevera prináša prudké búrky. Priemerné zrážky na pobreží sú okolo 1400 mm ročne, smerom do vnútrozemia ich ubúda. Na horách sa drží sneh až 120 dní. Samostatnou kapitolou sú hory nad Bokou Kotorskou (Orjen), kde ročne spadne okolo 4928 mm, čo túto oblasť zaraďuje medzi najdaždivejšie miesta Európy.

Hospodárstvo

Prevažne hornatá a ťažko prístupná krajina v minulosti bránila vzniku veľkých hospodárskych centier. Vo vnútrozemí sa nachádza len niekoľko priemyselných oblastí – napr. v Podgorici prevláda potravinársky priemysel a výroba hliníka, pri meste Nikšić sú veľké zásoby bauxitu, významnejšia je aj výroba ocele, na pobreží pri Ulcinji sa získava soľ z morskej vody a 30 km pred vstupom do Boky Kotorskej objavili ložisko ropy. Pobrežie má s výnimkou Baru, kde bol vybudovaný veľký nákladný prístav, prevažne turistický charakter. Cestovný ruch, ktorý sa opiera o neporušenú prírodu, krásne pláže a zachované historické pamiatky, tvorí dnes najväčšiu časť ekonomiky krajiny.
V poľnohospodárstve prevláda extenzívny chov dobytka a oviec (najmä v hornatom vnútrozemí) nad pestovaním plodín. Obrába sa len asi 6 % rozlohy celej krajiny. V kotline okolo Skadarského jazera sa pestuje kukurica, obilie, citrusové plody, tabak, olivy a vinič, v podhorských oblastiach aj zemiaky. Komerčný rybolov v prímorskej oblasti je málo významný.

Doprava

Cestná sieť je ekvivalentná ťažkému horskému terénu krajiny, takže kvalitných dopravných spojníc je pomerne málo. Z celkového počtu 7353 km ciest je 4274 km s pevným povrchom. Autobusy premávajú takmer do všetkých obcí dosiahnuteľných po ceste, aj keď jazda vzhľadom na hornatý terén a zlý stav vozoviek býva pomalšia. Cena lístka je približne ako u nás. Motoristi prichádzajúci do Čiernej Hory z Chorvátska, môžu využiť skrátenú cestu trajektom Kamenari – Lepetane cez Boku Kotorskú. Jediná železnica v krajine vedie zo srbského Belehradu do Podgorice a ďalej do jadranského prístavu Bar. Z Podgorice vedú odbočky na sz. do mesta Nikšić a na juh do albánskej Shkodry. Trať náročným terénom prechádza cez 254 tunelov, 234 mostov a viaduktov, s nádhernou scenériou hôr. Z celkovej dĺžky 250 km je 169 km elektrifikovaných.
Leteckú dopravu do Čiernej Hory zabezpečuje čiernohorská letecká spoločnosť Montenegro Airlines (www.montenegro-airlines.cg.yu) priamo z Viedne, Budapešti alebo Frankfurtu nad Mohanom do Podgorice, alebo inými spoločnosťami do chorvátskeho Dubrovníka-Ćilipi, odkiaľ do niektorých miest pobrežia Čiernej Hory premávajú autobusové spoje. Okrem Podgorice má medzinárodné letisko aj Tivat, domáce letiská Ulcinj, Berane a Njegovuda. Najväčším lodným prístavom pobrežia Čiernej Hory je Bar, kam smerujú aj trajektové linky z talianskej Ancony (16 hod.) a Bari (10 hod.), tiež zo slovinského Koperu (20-22 hod.), alebo do Kotoru z Bari (10 hod.). Návštevník, ktorý mieni priplávať do Čiernej Hory svojím plavidlom, môže kotviť v prístavoch I. kategórie – Bar, Budva, Kotor a Zelenika pri Hercegu-Novom. Čierna Hora vlastní štyri námorné lode – dve sú registrované na Bahamách, dve na ostrovoch Svätý Vincent a Grenadíny.

Turistika a cestovný ruch

Iba málo krajín v Európe sa môže na tak malej ploche (3,5 - krát menšej ako Slovensko) pochváliť ohromnými kontrastmi, ktoré do Čiernej Hory lákajú návštevníkov s úplne rozdielnymi záľubami. Zatiaľ čo teplé more, dlhé pláže a veľké množstvo historických pamiatok priťahujú skôr priaznivcov pasívnej dovolenky, vysoké hory, krasové planiny, priezračné jazerá a divoké rokliny sú zas cieľom dobrodružných pováh. Medzi kúpeľným mestečkom Igalo na severe krajiny a romantickou plážou na južnom ostrove Ada Bojana sa rozprestiera pozoruhodné pobrežie, kde sa strmé skalné útesy striedajú s piesočnými a kamienkovými plážami pod končiarmi vysokých hôr. K najväčším turistickým letoviskám patrí Herceg-Novi, Kotor, Tivat, Budva, Sveti Stefan, Petrovac na moru, Sutomore, Bar a Ulcinj. Milovníci histórie si prídu na svoje hlavne v južnej časti krajiny, kde v mestách na pobreží dominuje renesančný sloh. Výnimkou je bývalé námorné mestečko Perast na severe v Boke Kotorskej, ktoré má jediné v Čiernej Hore barokový charakter. Zaujímavé je aj Cetinje – bývalé hlavné mesto krajiny ležiace vysoko v hornatej oblasti, ktoré je pre Čiernohorcov symbolom straty ich nezávislosti, alebo Kláštor Ostrog čiastočne vysekaný do skaly. V zozname svetového dedičstva UNESCO má Čierna Hora zapísané dve lokality – prírodný a kultúrno-historický región Kotor a NP Durmitor.

Historický prehľad

Územie Čiernej Hory bolo osídlené pravdepodobne od doby bronzovej. Už pred 2. tisícročím pred Kr. ju obývali ilýrske kmene, od polovice 3. stor. pred Kr. združené do vlastného štátneho celku. V roku 167 pred Kr. územie násilne pripojili Rimania k svojej ríši ako provinciu Praevalis s centrom v meste Dioclea (severne od Podgorice), a okolo r. 35 pred Kr. sa Čierna Hora stala súčasťou rímskej provincie Dalmácia. Po r. 395 tadiaľto prechádzala hranica medzi Západo- a Východorímskou ríšou, neskôr sa stala korisťou východných Gótov a Avarov. Od r. 536 patrila Byzancii, po r. 602 sem začali prenikať slovanské kmene hlavne z územia východne od Karpát a v 2. polovici 10. stor. bolo na území Čiernej Hory založené prvé samostatné slovanské kniežatstvo Duklja (prvé knieža Peter), od r. 1077 kráľovstvo Zeta (kráľ Michal), pripojené od r. 1170 k srbskému štátu Nemanjičovcov.
Pomenovanie Čierna Hora sa objavilo na prelome 13.-14. stor., kedy ku koncu vznikli samostatné panstvá rodov Balšićovcov a Čiernojevićovcov – ako základy nezávislého čiernohorského štátu. Celý ďalší historický vývoj krajiny až do 20. stor. poznačili mocenské záujmy susedných štátov. V 1. polovici 15. stor. pobrežné oblasti obsadili Benátky, v r. 1479-1499 postupne Zetu dobyli turecké vojská a r. 1499 ju oficiálne pripojili k Osmanskej ríši, ale fakticky si naďalej udržala nezávislosť. Od r. 1516 bola pod duchovnou a svetskou vládou biskupov (vladykov) volených ľudovým zhromaždením. V rokoch 1570, 1654 a 1685 Čierna Hora pomáhala Benátkam v protitureckých vojnách a r. 1688 vypovedala formálny zväzok s Osmanskou ríšou.
Od r. 1697 vládli v Čiernej Hore pravoslávni metropoliti „vladykovia“ z dynastie Petrovićovcov-Njegošovcov, ktorí napriek neustálym a neúspešným tureckým nájazdom (1714, 1756, 1785), vo svojich rukách sústreďovali všetku moc až do r. 1852, kedy bola Čierna Hora prehlásená prvým len svetským kniežatstvom (Danilo I. Petrović, zavraždený r. 1860 v Kotore). Ako plne nezávislý štát bola oficiálne uznaná Berlínskym kongresom v r. 1878 a v r. 1910 ju Nikola I. Petrović vyhlásil kráľovstvom.
V balkánskych vojnách 1912-1913 bolo územie Čiernej Hory rozšírené o tzv. novopazarský sandžak, v 1. svet. vojne bojovala krajina po boku Srbska a po jeho porážke ju v r. 1916-1918 okupovali vojská Rakúsko-Uhorska. Národné zhromaždenie v Podgorici zosadilo 26. 11. 1918 z trónu Njegošovcov a rozhodlo o pripojení k Srbsku – Čierna Hora sa stala súčasťou Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov, od r. 1929 s novým názvom Juhoslávia.
Počas 2. svet. vojny okupovali krajinu talianske, ku koncu vojny nemecké vojská a od r. 1945 bola obnovená štátnosť Čiernej Hory v podobe zväzovej republiky v rámci federatívnej Juhoslávie (SFRJ). V r. 1979 postihlo Čiernu Horu ničivé zemetrasenie, ktorého následky na mnohých miestach vidieť dodnes. V r. 1991 sa oficiálny názov zmenil na Republiku Čierna Hora a po rozpade SFRJ vytvorila v r. 1992 so Srbskom novú Federatívnu republiku Juhosláviu. V r. 2003 získala Čierna Hora ešte väčšiu autonómiu vytvorením štátneho celku Srbsko a Čierna Hora (SCG) a konečne 3. júna 2006 po úspešnom referende získala úplnú samostatnosť ako republika.

I T I N E R Á R

Optimálny tranzit: 1.) zo Slovenska do Čiernej Hory je najrýchlejší spôsob dopravy lietadlom – prostredníctvom letiska z Viedne alebo Budapešti lieta do Podgorice čiernohorská letecká spoločnosť Montenegro Airlines (www.montenegro-airlines.cg.yu), tiež Austrian Airlines (www.aua.com/sk/svk – v slovenčine), resp. maďarský MALÉV (www.malev.com), z Viedne do Tivatu aj charterová spoločnosť JAT (www.jat.com);
– inou možnosťou sú v letnej sezóne charterové lety, okrem Viedne aj z Bratislavy, na letisko Dubrovník-Ćilipi v Chorvátsku (tel.: +38..., 773 222, e-mail: info@airport-dubrovnik.hr, www.airport-dubrovnik.hr), odkiaľ premávajú autobusové linky do Čiernej Hory: Herceg-Novi (24 km), Tivat (44 km), Budva (68 km);
– všetky lety trvajú asi 1,20 – 1,30 hod.

2.) najvýhodnejšie cestné spojenie (podľa plánovača – www.skoda-auto.com/cze/services/routeplanner/):
a) z Bratislavy cez Viedeň (A) – Graz – Maribor (SLO) – Záhreb (HR) – Karlovac – Split – Dubrovník – Budva = 1095 km, pri priemernej rýchlosti 60 km/h cesta trvá 18 hod. 25 min. (platenými diaľnicami cez Rakúsko, Slovinsko a Chorvátsko);
b) z Banskej Bystrice, resp. z Košíc cez Budapešť (resp. Miškolc a Jászberény) – Osijek (HR) – Tuzla (BIH) – Sarajevo – Nikšić (MNE) – Podgorica – Petrovac (Budva) = 985 km, pri priemernej rýchlosti 60 km/h cesta trvá 16 hod. 40 min. (mimo platených diaľnic);
– miestne autobusové linky v Čiernej Hore: www.turizamcg.com/mont/infopage/bus.htm

3.) cesta po železnici je dosť zdĺhavá, jediná trať vedie s prestupmi cez Belehrad do Podgorice a ďalej do pobrežného mesta Bar;
– železničné spojenie zo Subotice, Nového Sadu a Belehradu do Čiernej Hory: www.turizamcg.com/mont/infopage/vozovi.htm

A. Čiernohorské prímorie:
BOKA KOTORSKA – najväčší záliv v južnej časti jadranského pobrežia, pripomína nórsky fjord. Niekoľko menších zátok tu vytvára dva veľké zálivy (tzv. boky, z talianskeho bocca) – v prvom je Topelská, Hercegnovská a Tivatská zátoka, v druhom Morinjská, Risanská a Kotorská. Medzi Tivatskou zátokou a druhým zadným zálivom Boky je najužšie, len 350 m široké miesto Verige („Reťaze“ - naťahovali sa tu cez úžinu, aby chránili vjazd do zálivu), cez ktoré dnes nepretržite premáva trajekt Kamenari – Lepetane. Cena lístka neprevyšuje cenu benzínu minutého po ceste okolo celej Boky, naviac sa ušetrí asi hodina jazdy. Údaje: plocha hladiny 87 km2, dĺžka 28 km, maximálna hĺbka 60 m, najväčšia šírka 7 km, dĺžka pobrežnej línie 107 km. V r. 1814-1918 Boka patrila Rakúsko-Uhorsku, vo februári 1918 tu došlo k neúspešnej vzbure asi 6000 rakúsko-uhorských (prevažne slovanských) námorníkov, ktorých viedol Čech František Raška; vodcovia boli popravení, pochovaní sú na cintoríne Škaljar na predmestí Kotoru.

IGALO – kúpeľné letovisko na začiatku Boky Kotorskej, 45 km od Dubrovníka (28 km od letiska Dubrovník-Ćilipi), známe rádioaktívnymi prameňmi vyvierajúcimi v ústí Sutoriny a na morskej plytčine, z ktorej sa využíva bahno na liečbu svalových onemocnení, kĺbov, ochrnutia a poúrazových stavov. Prímorskú promenádu, vedúcu cez Herceg-Novi až do Zeleniky, lemuje kamenitá a štrková pláž s betónovými plochami, reštauráciami, kaviarňami a barmi. INFO: www.igalospa.com

HERCEG-NOVI – najväčšie letovisko Boky Kotorskej (20 000 obyv.), prímorské a klimatické kúpele, vynikajú mimoriadne bohatou stredomorskou vegetáciou (palmy, mimózy, magnólie, eukalypty, agáve, borovice). Za priaznivé podmienky vďačí chránenej polohe pod masívom Krivošije (vrch Subra 1679 m n. m.). Mesto založil r. 1382 bosniacky kráľ Tvrtko I. ako Sveti Stefan, v 1. polovici 15. stor. ho prestaval a opevnil hercegovinský vojvodca (tzv. herceg) Štefan Vukčić Kosača a podľa neho dostalo súčasný názov. V r. 1449 tu vznikla druhá európska továreň na výrobu hodvábu, v r. 1483-1687 bol v rukách Turkov, ktorí z neho urobili hlavné sídlo sandžaku, správneho kraja Osmanskej ríše, v r. 1687-1797 tu sídlili Benátčania a neskôr sa Rakúšania zaslúžili o kúpeľný vzhľad mesta budovaním parkov a záhrad (pripomína chorvátsku Opatiju). Zaujímavosti: Staré mesto – obsahuje vyše 200 pamiatok od ilýrskych pohrebných mohýl až po ranoslovanské stavby a mestské opevnenie, z ktorého zostali len zvyšky; najzachovanejšia je španielska pevnosť Španjola (Horný hrad) z 15.-16. stor., ďalej turecká pevnosť Kanli Kula zo 16. stor. (dnes divadlo v prírode), Forte Mare (Morská pevnosť) – zrekonštruovaná pôvodná pevnosť kráľa Tvrtka I., turecká hodinová veža Sat-kula (Sahat kula) postavená v r. 1850 na mieste pôvodnej z 15. stor., v blízkosti je studňa Karandža s arabským nápisom zo 17. stor., pevnosť Macel (alebo Mezzaluna) – citadela pri mori zo 17. stor., Palác Ivana Burovića zo 17. stor. – prestavaný nad mestom z pôvodného letohrádku bega Mahmuda Bašića. Z množstva cirkevných stavieb vyniká Kostol sv. Jerolíma (Sveti Jerolim) postavený v 19. stor. na základoch moslimskej mešity a Kostol sv. Michala Archanjela (Sveti Arhandjel Mihajlo) postavený v srbsko-byzantskom štýle začiatkom 20. stor. na Námestí vojvodcu Štefana, ktoré je centrom Starého mesta. V miestnej časti Topla je biskupská rezidencia s Kostolom sv. Juraja (Sveti Djordja) a sv. Spasiteľa (Crkva Svetog spasa) zo začiatku 18. stor. so vzácnymi ikonami a pri južnom okraji mesta stojí Kláštor Savina (manastir), ktorý pôvodne vznikol v r. 1030 a jeho Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Uspenja Bogorodice) uchováva vzácne fresky zo 16. stor., patrí sem aj baroková katedrála z r. 1777-1799 so srbsko-byzantskými prvkami a ďalší skvost Kostol sv. Sávu (Sveti Sava na Glavici) na kopci nad nimi s výhľadom na Boku Kotorskú; súčasťou kláštora je aj klenotnica (napr. kríž sv. Sávu z 13. stor.). V Regionálnom múzeu sú cenné ikony a praveké exponáty, v Námornom múzeu modely starých lodí. K najnavštevovanejším miestam patrí aj 25 km dlhá Mestská riviéra s niekoľkými peknými plážami roztrúsenými medzi malebnými dedinkami. Okolie: Njivice – hotelová osada 6 km južne (prístup autobusom cez Igalo alebo člnom cez záliv asi 10 min.) s kamienkovou plážou, Kumbor – 3 km východne od mesta je turistické letovisko s hotelmi a plážami. INFO: www.herceg-novi.cg.yu, www.hercegnovi.cc, www.hercegnovi.com

LUŠTICA (polostrov) – najmä južný breh patrí medzi vyhľadávané turistické oblasti. Zaujímavosti: Rose – malé turistické letovisko so skalnatou plážou, Modrá jaskyňa (Modra alebo Plava spilja) s neobvyklým modrým sfarbením, pláž Pržno s hotelovým komplexom (13 km južne od Tivatu), 300 m dlhá pláž Žanjic s bielym štrkom, ostrov Mamula so starou rakúskou pevnosťou.

BIJELA – mestečko na brehu Boky Kotorskej, 12 km východne, je zaujímavé Kostolom Panny Márie (Bogorodica), ktorý je výsledkom rekonštrukcie starého kostola zo 14. stor. v r. 1998 – vnútri sa zachovali cenné fresky a je tu uložený jeden exemplár Oktoihu prvoglasnika, prvej čiernohorskej knihy vytlačenej v najstaršej tlačiarni na Balkáne v Obode pri Skadarskom jazere v r. 1493. V Bijele sú významné lodenice s dlhou tradíciou výroby a opráv lodí, od jácht po zaoceánske plavidlá.

RISAN – jedno z najstarších miest čiernohorského pobrežia leží na severnom brehu Boky Kotorskej, 23 km od mesta Herceg-Novi. Pôvodnými usadlíkmi boli príslušníci ilýrskeho kmeňa Dalmátov, ktorým v 3. stor. pred Kr. vládla bojovná kráľovná Teuta. V rímskej dobe sa nazývalo Rhisinium – z tých čias sa zachovala vzácna veľká mozaika v rímskej vile z 2. stor. n.l. v lokalite Carine, kde predtým mal podľa povesti stáť palác kráľovnej Teuty. Na pobreží vidieť aj zvyšky potopených stavieb, ruiny dvoch tureckých pevností nad mestom a neďaleké jaskyne – Sopot spilja a Lipci, v ktorej objavili skalné kresby z mladšej doby kamennej. INFO: www.visit-risan.com
ORJEN (pohorie) – z obce Kameno, 8 km severne od mesta Herceg-Novi, sa podnikajú výstupy na najvyšší vrch Subra (1679 m), najnovšie aj okružné jeep-safari jazdy po trase Herceg-Novi – Kameno – Ubli – Crkvice – Vrbanje – Kameno – Herceg-Novi, alebo 5 hod. výstup na sedlo cez Knežlac.

PERAST – mestečko na brehu Boky Kotorskej oproti úžine Verige, 28 km od mesta Herceg-Novi, je mestskou pamiatkovou rezerváciou s najlepšie zachovanými barokovými stavbami Jadranu, prvýkrát sa spomína r. 1326 ako Parestum, v 16. stor. bolo významným prístavom s námornou školou a lodenicou. Zaujímavosti: paláce bohatých námorných kapitánov a majiteľov lodí z konca 17. a z 18. stor. – najkrajší palác Bujovićovcov z r. 1694 od benátskeho architekta Giovanni Batistu Fonteho (dnes mestské múzeum Muzej grada Perasta najmä s námornými zbierkami), palác bývalej námornej školy „Nautika“ (dnes námorné múzeum Pomorski muzej), palác s kaplnkou-mauzóleom rodiny Zmajevićovcov (nazvaný Biskupija) z 1664 postavený Andrijom Zmajevićom, arcibiskupom z Baru, alebo palác rodiny Smejka z 1764 s vrchným podlažím vo forme belvedéru s balkónmi; Kostol sv. Mikuláša (Sveti Nikola) stavaný v 15.-17. stor. s dominantnou 55 m vysokou zvonicou. Okolie: v zálive oproti mestu ležia dva ostrovy – prirodzený Sveti Djordje (sv. Juraj) s benediktínskym kláštorným kostolom z 12. stor. a mestským cintorínom, druhý ostrov bol umelo navŕšený z kameňov od vďačných námorníkov, stojí tam barokový pútnický mariánsky Kostol Gospa od Škrpjela z r. 1630 s hodnotným interiérom (okolo 2500 strieborných doštičiek, ktoré venovali námorníci, obrazy, mramorový oltár); na svahu kopca Iljino brdo (873 m n. m.) sa nad mestom týčia zvyšky benátskej pevnosti s Kostolíkom sv. Anny (výhľad na okolie). INFO: www.perast.com

DOBROTA – mestečko na východnom brehu Boky Kotorskej je známe množstvom barokových palácov bohatých lodiarskych rodín – napr. Tripković, Ivanović a Milošević z 18.-19. stor., zaujímavý je aj farský Kostol sv. Mateja (Sveti Matija) zo 17. stor. so vzácnou klenotnicou (liturgické predmety, obrazy talianskych majstrov).

KOTOR – historické mesto a prístav v závere Boky Kotorskej (23 500 obyv.), 44 km od Hercegu-Nového, je najcennejšou kultúrno-historickou pamiatkou Čiernej Hory, zapísanou v rámci zálivu a celej Kotorskej oblasti v zozname UNESCO ako „známe stredisko stredovekého staviteľského kamenárskeho umenia a ikonomaľby pri prírodnom jadranskom prístave“. Kotor má starú námornícku tradíciu – už v 9. stor. tu založili cech „bratstvo moreplavcov Boky Kotorskej“ (Bokeljska mornarica), združujúci námorníkov v boji za nezávislosť Kotora. V meste prekvitali aj remeslá a umenie – v renesancii tu pôsobila maliarska škola, pochádzali odtiaľ tiež významní stavitelia a zlatníci. Na Veľkonočnú nedeľu, dňa 15. 4. 1979 postihlo mesto silné zemetrasenie, ale zničenú starú časť sa podarilo obnoviť. Zaujímavosti: mestské hradby – 20 m vysoké a 10 m široké, obklopujú v dĺžke 4 km celé Staré mesto, šplhajú do skál schodiskom až k Pevnosti sv. Jána (Sveti Ivan) vo výške 260 m, ich súčasťou sú tri brány – najstaršia Južná brána (Južna vrata) čiastočne postavená už v 9. stor., renesančná Severná brána (Sjeverna vrata) zo 16. stor. a z rovnakej doby Hlavná alebo Morská brána (Glavna ili Morska vrata). Staré mesto (Stari grad) – na Námestí zbraní (Trg od oružja) stojí Palác benátskeho miestodržiteľa zo 16. stor. a renesančná hodinová veža (Gradski toranj) zo 17. stor., Palác Bizantiovcov zo 14. stor. obnovený po zemetrasení v r. 1667, Palác Beskućovcov s plamienkovou gotikou pôvodne z 15. stor. bol 2-krát prestavaný (r. 1776 a v 19. stor.), ďalej od veže stojí Kostol sv. Michala (Sveti Mihail) zo 14. stor. so zaujímavými freskami. Na Námestí oslobodenia je Palác Pima zo 16. stor. vpravo od hodinovej veže – jeden z najkrajších kamenných palácov Kotoru (priečelie zaberá krytá terasa). Katedrála sv. Trifona (Sveti Tripun) – hlavná mestská pamiatka je románskou trojloďovou bazilikou z r. 1166, upravená v 17. stor. po zemetrasení, s dvomi zvonicami, interiér je v barokovom štýle, vzácna je klenotnica a zreštaurované fresky zo 14. stor.; vznik kostola súvisí s rokom 809, kedy boli do kaplnky (jej zvyšky objavili na severnej strane chrámu) privezené ostatky sv. Trifona, mučeníka z Malej Ázie. Za návštevu stojí aj Palác rodiny Drago z 15.-17. stor. – jeden z najväčších v meste, Palác Grgurin z 18. stor. – dnes bohaté Námorné múzeum (Pomorski muzej), Kostol sv. Jozefa (Sveti Josip) z r. 1671 s najstarším zvonom v meste (15. stor.) – je jediný v Kotore, kde sa zachovala pôvodná podlaha s náhrobkami starých mestských rodov, oproti stojí budova stredovekého sirotinca – pri vchode je ešte viditeľný otvor, kam vkladali odložené novorodeniatka na zvláštny výťah, ktorým ich po zazvonení vytiahli do sirotinca. Z chrámov je umelecky najcennejší čisto románsky pravoslávny Kostol sv. Lukáša (Sveti Luka) založený r. 1195, ďalej Kostol sv. Anny na úpätí kopca Sveti Djordje z 12.-13. stor. s freskami z 15. stor., Kostol Sveta Marija Kolegjata – mariánska bazilika z 13.-14. stor. s pôvodnými freskami v apside a byzantsko-gotickou ikonografiou. Pláže: Morinj – 1 km dlhá a 15 m široká piesčito-štrkovitá, Bajova Kula – 60 m dlhá štrkovitá veľmi obľúbená severne od mesta, Orahovać – štrkovitá pri rovnomennej obci severne od Kotoru. INFO: www.kotor.com, www.kotoronline.com

LOVĆEN (pohorie a NP) – cesta z Kotoru, tzv. Lovćenski put, stúpa serpentínami okolo bukových a dubových lesov cez sedlo Trojica (700 m n. m.) s pomníkom popravených organizátorov kotorskej vzbury (asi 6 km od mesta) až do oblasti lúk, kosodreviny a kamenistých plání vo výške 1574 m – je dosť exponovaná, odporúča sa len skúseným vodičom, ale kvôli nádherným výhľadom sem jazdia aj turistické autobusy. Cieľom výletu býva Jezerský vrch na vrchole s Njegošovým mauzóleom otvoreným pre verejnosť v r. 1974 vo výške 1657 m (prístupný od parkoviska peši), v ktorom je pochovaný vladyka Peter II. Petrović-Njegoš (žil v polovici 19. stor.) – interiér zdobí monumentálna socha Njegoša a mozaika s 200 000 zlatých platničiek. NP má strmé vápencové masívy, v lesoch žije vlk, líška, jeleň, srnec, množstvo vtákov a plazov, rastie asi 1300 druhov rastlín, z nich veľa endemitov.

PRČANJ – staré významné centrum námorníctva a obchodu, 5 km na SZ od Kotoru, sa prvýkrát spomína v 13. stor. ako Persano. Zaujímavosti: paláce bohatých lodiarov a kapitánov – najmä Dom troch sestier (Kuća Tri sestre) z 15. stor., ktorý tvoria tri takmer rovnaké, navzájom spojené domy rodiny Bućovcov. Podľa povesti tri sestry milovali jedného námorníka, ktorý odplával na more a viac sa nevrátil. Kostol Panny Márie (Bogorodičina crkva) – dominantná mestská cirkevná stavba z r. 1779, najväčšia v Boke Kotorskej (zároveň galéria talianskych a domácich majstrov). V okolí sú pekné pláže.
DONJA LASTVA – príjemné letovisko v Tivatskej zátoke, 15 km západne od Kotoru a 2 km severne od Tivatu, s bujnou stredomorskou vegetáciou a peknou 1 km dlhou plážou s molami a malými piesčitými miestami.

TIVAT – mesto s 13 600 obyv., prístav a živé letovisko v Tivatskej zátoke Boky Kotorskej pod kopcom Vrmac, 17 km západne od Kotora, v 14. stor. tu stála osada Teude, podľa ilýrskej kráľovnej Teuty, ktorá tu mala mať v dávnych dobách svoj palác. Zaujímavosti: Prímorský park – najkrajší park v okolí Boky, založený koncom 19. stor., obsahuje rôzne cudzokrajné rastliny, Kostol sv. Antona (Sveti Antun) z r. 1373, obranná veža rodiny Bučovcov zo 16. stor. s kaplnkou (dnes múzeum a galéria). V r. 1971 otvorili 3 km južne medzinárodné letisko Aerodrom Tivat (www.aptivat.com, www.montenegroairports.com). INFO: www.tivat.com, www.tivat-info.com. Okolie: pri Tivate sú 3 ostrovčeky slúžiace cestovnému ruchu – Prevlaka alebo tiež Ostrvo cveča (Ostrov kvetov) so zrúcaninou Kláštora Michala Archanjela zo stredoveku (opustený v 15. stor. po vypálení Benátčanmi), Sveti Marko s letoviskom francúzskej organizácie Club Mediterranée v štýle polynézskej osady (prístupný len členom klubu), tretím je ostrovček s obnoveným Kláštorom Panny Márie (Sveta Bogorodica) z 15. stor. Pláže: tzv. Tivatská riviéra – pláž Opatovo piesočná 200 m dlhá neďaleko prielivu Verige v blízkosti majáka, pláž pri myse Seljanovo kamenitá a piesočná asi 1 km severne od mesta, pláž Belane priamo v centre mesta blízko hotelových zariadení. V okolí sú 4 kempy – Račica, Lovćen, Pržno, Oliva.

BUDVA – starobylé mestečko s 11 000 obyv. patrí medzi najobľúbenejšie letoviská čiernohorského pobrežia, leží 24 km na JV od Tivatu v širokom Budvianskom zálive, chránené pohorím Lovćen a Paštrovići. Miesto osídlili už Ilýri a Gréci (4. stor. pred Kr.), rímskou osadou sa stala v 2. stor. pred Kr. pod menom Butua, vtedy ležala ešte na ostrovčeku, až neskôr piesočné nánosy vytvorili spojenie s pevninou. Dnešný vzhľad dostala Budva za benátskej nadvlády, ale veľmi utrpela zemetrasením r. 1667 a 1979. Zaujímavosti: Staré mesto – rozkladá sa na malom výbežku do mora spojeného s pevninou úzkym násypom, mohutné opevnenie zo 14. stor. obopína celý polostrov, jeho súčasťou sú dve brány – Pevninská (Kopnena vrata) a Morská (Morska vrata), za ktorými začína spleť úzkych a krivolakých uličiek. Kostol sv. Jána (Sveti Ivan) – dominantný katolícky kostol asi zo 7. stor. prestavaný po zemetrasení r. 1667 (zachovali sa diela benátskych maliarov a ikony z 15.-17. stor.), vedľa je Archeologické múzeum s antickými exponátmi (mince, grécke zlaté šperky a i.), na južnom konci stojí pevnosť, pri jej vchode ortodoxný Kostol sv. Trojice z r. 1804 s fasádou tvorenou rôznofarebnými kamennými pruhmi, na JZ cípe je zas jednoloďový Kostol sv. Sávu z r. 1143, Kostol Panny Márie na myse – jedna z najstarších stavieb v Budve z r. 840 (o dobe vzniku svedčí nadpis, ktorý je najstarším stredovekým nápisom východného pobrežia Jadranu). Oproti starému mestu leží prístupný Ostrov. sv. Mikuláša (Sveti Nikola) so zvyškami rovnomenného kostola. Pláže: Slovenska plaža – 1600 m dlhá štrkovitá pláž sa nachádza priamo v meste s hotelovou štvrťou vyššej cenovej kategórie (názov jej dali v r. 1935 čs. turisti a užíva sa dodnes), Mestská pláž – jedna jej polovica leží na SZ medzi starým mestom a letoviskom Avala, druhá medzi starým mestom a prístavom, pláž Mogren s hrubým pieskom leží ďalej za letoviskom Avala a pozostáva z dvoch 350 m dlhých častí spojených tunelom, ešte ďalej na sever (2,5 km od Budvy) je krásna štrkovitá pláž Jaz s veľkým kempingom, tiež zložená z dvoch častí (500 m a nudistická 300 m). Okolie: Kláštor Podostrog z 18. stor. vo výške 300 m asi 6 km severne od mesta – úmrtné miesto vladyku Petra II. Petrovića-Njegoša, Kláštor Podlastva na SZ od Budvy s neznámym dátumom založenia (stredoveké fresky). INFO: www.budva.com, www.opstinabudva.com, www.rivijera.net, www.budvanska-rivijera.co.yu, www.budva.cz

BEČIĆI – letovisko 5 km východne od centra Budvy je preslávené 1800 m dlhou piesčitou plážou, ktorú pre kvalitný piesok ocenili v r. 1936 na medzinárodnej súťaži v Paríži prvou cenou „Grand Prix“ za najlepšiu európsku pláž. Priľahlý turistický komplex poskytuje široké možnosti ubytovania, športového využitia a relaxu vo svojich parkoch, do Budvy vedie 4 km dlhá pobrežná promenáda. V Bečići je tiež kemping Avala a najzaujímavejšou pamiatkou je Kostol sv. Tomáša zo 14. stor. K ďalším strediskám Budvianskej riviéry patrí Guvance – malá piesčitá pláž pod cestičkou vedúcou do Bečići, vedľa 80 m dlhého tunela, Kamenovo – veľmi atraktívna piesčitá pláž, dlhá 330 m, s priezračnou vodou, medzi Bečići a Pržnom, Pržno – 350 m dlhá pláž čiastočne piesčitá i kamenitá, v okolí sa nachádza prírodná rezervácia s cenným olivovým hájom.

MILOČER – luxusné letovisko ďalej smerom na juh s dvomi piesčitými plážami, exotickou vegetáciou a bývalým letným sídlom kráľovského rodu Karadjordjevićovcov, postaveným v r. 1934 (dnes Hotel Miločer). Hlavná, tzv. Kráľovská pláž (Kraljeva plaža) – tiež nazývaná „pláž Miločer“, je dlhá okolo 300 m, v jej okolí sa na ploche 18 ha nachádza prímorský park (botanická záhrada) so vzácnymi druhmi drevín a rastlín, ako libanonský céder, mimóza, japonské mišpule, kaktusy, agáve. Po kráľovnej Márii pomenovali menšiu, asi 200 m dlhú pláž (Kraljićina plaža) – leží v uzavretej zátoke obklopenej cyprusmi a olivovníkmi. Súčasťou rezortu je tiež moderný hotel Kraljićina plaža a vyhliadková reštaurácia Kraljićina stolica (Kráľovnin stolec) na skale nad morom. Okolie: Kláštor Praskavica stojí na opačnej strane Jadranskej magistrály, komplex založil v 15. stor. zetský vládca Balša III., obsahuje dva kostoly – starší Najsvätejšej Trojice asi z 11. stor. (fresky zo 17. stor.) a väčší Svätého Mikuláša z r. 1847 postavený na základoch staršieho kostola z 1413, ktorý vypálili francúzske vojská.

SVETI STEFAN – najluxusnejšie, najdrahšie a najzaujímavejšie hotelové mestečko na východnom jadranskom pobreží, 10 km na JV od Budvy, rozkladá sa na skalnatom polostrovčeku spojenom s pevninou piesočnou šijou s platenou plážou po oboch stranách. Na prelome 50. a 60. rokov minulého storočia bola stará rybárska osada (v 15. stor. ju založilo 12 rodín čiernohorského rodu Paštrovićovcov) prebudovaná na letovisko, ktoré tvorí okolo 80 domčekov adaptovaných na luxusné hotelové apartmány, pri zachovaní pôvodného vonkajšieho vzhľadu. Dovolenku tu strávili napr. Silvester Stallone, Claudia Schifferová, Sophia Loren, Bobby Fischer, Boris Spaskij a iní. Pri mestskej bráne na návštevu mestečka a jeho krivolakých uličiek sa platí vstupné. Zaujímavosti: Kostol sv. Štefana z 15. stor. na najvyššom mieste polostrova, menší Kostol Alexandra Nevského s maľbami miestneho umelca Marko Gregovića a malý Kostol Premenenia Pána (Preobraženije) zo 17. stor. blízko vstupu do mesta. Nové mestečko s mnohými hotelmi, penziónmi, kempom Crvena Glavica a súkromnými vilkami sa nachádza na pevnine. Okolie: smerom na juh k Petrovacu je mnoho drobných zátok s malými plážami, ktoré sú väčšinou prístupné len člnkom z mora. Hlavná pláž Drobni pijesak je dlhá 250 m, vyviera na nej sladkovodný prameň, ktorý spolu so svetložltým pieskom a bohatou okolitou vegetáciou vytvára dojem tropickej pláže. INFO: www.sveti-stefan.net PETROVAC NA MORU – letovisko v Petrovackom zálive, 10 km južne od Svätého Štefana, 55 km na JZ od Podgorice, s chránenou polohou pod hradbou hôr, čím má veľmi príjemnú klímu. Vzniklo v 12. stor. ako rybárska osada v blízkosti benátskej pevnosti Castel Lastua, z ktorej sa na skalnatom výbežku zachovala len časť zo 16. stor. a lazaret, premenené na modernú reštauráciu a nočný bar Castello. Ďalšie zaujímavosti: Kostol sv. Eliáša (Sveti Ilija) z 15. stor., v jeho blízkosti, v olivovom háji, odkryli základy rímskej vidieckej vily z 2. stor. n. l. so zvyškami mozaiky, dva malé ostrovy v zátoke – Katić s niekoľkými borovicami a Sveta Nedelja so zvyškami votívneho kostolíka. Pláže: široká, oblúkovitá, 600 m dlhá Petrovačka plaža z drobných kamienkov a červenkastého piesku, lemovaná mnohými reštauráciami, barmi, kaviarňami a obchodíkmi (patrí k najnavštevovanejším na Budvianskej riviére), Lučica – menšia, 220 m dlhá kamienkovo-piesčitá pláž, v zátoke o 500 m južnejšie od predošlej za výrazným kopcom, Buljarica – najjužnejšia a najdlhšia pláž (2250 m) Budvianskej riviéry, 1 km od Petrovca, je tvorená štrkom a hrubým pieskom, okrem hotelov a apartmánov sú tu aj dva kempy (Buljarica priamo pri pláži a Maslina 350 m od zátoky Buljarica). Okolie: Kláštor Reźevići – 3 km na SZ od Petrovca, stojí na skalnej plošine nad morom, založil ho v 1. pol. 13. stor. srbský kráľ Štefan Prvovijenčaný (t.j. prvý korunovaný, čiže prvý kráľ), patria k nemu tri kostoly – Nanebovzatia Panny Márie s freskami zo 17.-18. stor., pekný Kostol sv. Trojice s 20 m vysokou zvonicou z r. 1839 a ruiny Kostola sv. Štefana. Na JV od mesta je pri mori zaujímavá jaskyňa Petrovačka pećina a južnejší Kláštor Gradište s tromi kostolmi (vzácne fresky zo 17. stor.). INFO: www.petrovacnamoru.net, www.buljarica.info

ČANJ – malé živé letovisko na severe už Barskej riviéry, ktorá nemá také populárne strediská ako Budvianska riviéra, je však oblasťou veľkých možností do budúcnosti. Rozvoj zabrzdilo najmä zemetrasenie v r. 1979, ktoré zasiahlo predovšetkým srdce riviéry – mesto Bar. Riviéra sa výrazne zameriava na podporu vodných športov – hlavne jachtingu, za tým účelom bol vybudovaný na okraji Baru najväčší jachtársky prístav v krajine. Pláž Čanj (Čanjska plaža), nazývaná aj „Perlové pobrežie“ (Biserna obala), dlhá vyše 1000 m, sa nachádza približne v polovici cesty medzi Petrovcom a Barom, prístupná je 1,5 km cestnou spojkou z osady Mišići a tvoria ju dve kamienkovo-piesčité časti oddelené skalným útvarom, stojí tu niekoľko hotelov, reštaurácií a kaviarní. Severne, v zátoke Pećin, sa nachádza Kráľovnina pláž (Kraljičina plaža), ktorú pred 1. svet. vojnou navštevovala čiernohorská kráľovná Milena – pláž obopínajú skaly a prístupná je len od mora. INFO: www.canj-montenegro.com

SUTOMORE – ďalšie obľúbené, živé a hojne navštevované letovisko leží v širokom Sutomorskom zálive, 18 km južne od Petrovca, 8 km od osady Čanj, 6 km na sever od Baru, disponuje krásnou kamienkovou Sutomorskou plážou, dlhou vyše 1300 m, ktorá sa pozvoľne zvažuje do mora, preto je vhodná aj pre rodiny s deťmi, je tu sústredená najväčšia hotelová kapacita na Barskej riviére, obnovená po zemetrasení r. 1979. Na JV nasleduje pláž Zlaté pobrežie (Zlatna obala), dlhá 850 m, so zlatistým pieskom, za ňou pokračujú až k mysu Ratac ďalšie menšie skalnaté pláže (pri myse je aj naturistická pláž). Zaujímavosti: Kostol sv. Tekly nad obcou, pôvodne z 8. stor., dnešná podoba z 19. stor., zvláštnosťou sú dva oltáre – pravoslávny a rímskokatolícky, tiež cintorín slúži obom cirkvám, 2 km severne na kopci Golo brdo stojí turecká pevnosť Tabija, 3 km na SZ čnie na kopci vo výške 232 m benátska pevnosť Haj-Nehaj z 15. stor. s Kostolom sv. Demetria (široký výhľad na more a hory). Na myse Ratac sú ruiny benediktínskeho Kláštora Panny Márie Ratackej (Sveta Bogorodica Ratačka) z 11. stor., ktorý Turci v 16. stor. vypálili. INFO: www.sutomore.cz
BAR – najväčšie mesto južného pobrežia Čiernej Hory a jej hlavný prístav (37 000 obyv.) v širokom zálive Luka Bar pod masívom Rumija (1593 m n.m.), končí tu železnica z Belehradu (cez neďaleký 4189 m dlhý tunel Sozina, paralelný s cestným). Bar je pomerne novým mestom, založeným až po úplnom oslobodení krajiny od Turkov koncom 19. stor., už za Rimanov tu však stála osada Antibarium (t.j. ležiaca oproti Bari v Taliansku). Mesto značne utrpelo pri zemetrasení v r. 1979. Zaujímavosti: rozsiahle olivové sady na okolí – v sade pri osade Mirovica je vyše 2000-ročný olivovník, údajne najstarší na svete, ale pri obci Dobra Voda vraj rástol až 2700-ročný strom, ktorý mali zasadiť Féničania pri svojich plavbách Stredomorím. Pláže: Topolica – nachádza sa priamo v meste neďaleko prístavu, v štvrti Šušanj je kamienková 2000 m dlhá pláž Žukotrljica, ale najviac obľúbená je 100 m dlhá Červená pláž (od neobvyklej farby piesku a kamienkov) obklopená borovicovým lesom, severne od mesta smerom na Sutomore. INFO: ww.bar.cg.yu

STARI BAR – pozostatky starobylého mestečka na svahoch Runije, predchodcu Baru, 3 km východne od neho, založené v 9. stor. Byzantíncami, ktorí ho v 15. stor. dôkladne opevnili, napriek tomu mesto v 19. stor. Turci dobyli a zničili, no skazu dovŕšil až výbuch munície v r. 1878 uskladnenej v opustenom románskom Kostole sv. Mikuláša a katedrále. Explózia rozmetala celé mesto, ktoré sa odvtedy nazýva „mesto duchov“. Zaujímavosti: všetky stavby boli stavané z kameňa, niektoré boli obnovené – Biskupský palác z prelomu 14.-15. stor. s fragmentmi fresiek zo 16. stor., malé kostoly – Svätej Kataríny a Svätej Venerandy, turecké kúpele z prelomu 17.-18. stor., muničný sklad, zvonica, bývalá pevnosť a monumentálne zvyšky benátskeho akvaduktu zo 16. stor. ULCINJ – najjužnejšie mestečko, prístav a známe letovisko (10 800 obyv.) Čiernej Hory, 24 km od Baru a 15 km od hranice s Albánskom. Osadu zrejme založili v 5. stor. pred Kr. Gréci z bájnej Kolchidy, v 2. stor. pred Kr. ju osídlili Rimania ako Olcinium, v 12.-14. stor. bola súčasťou srbského štátu, v 15. stor. Benátčanov, v 17. stor. sa mesto stalo útočiskom 400 obávaných pirátov z Alžírska (obchodovali tu s čiernymi otrokmi), po následnom tureckom panstve sa stal Ulcinj od r. 1878 súčasťou Čiernej Hory, v r. 1979 bol zemetrasením dosť zničený (najmä jeho orientálna časť), niektoré časti sa zrútili do mora. Zaujímavosti: Stari grad (Staré mesto) s hradbami uchováva – kyklopské murivo asi z 5. stor. pred Kr. vybudované Ilýrmi je pozostatkom najstaršieho osídlenia v meste a najstaršou stavbou svojho druhu na východnom Jadrane, tureckú hodinovú vežu Salaat Kula z r. 1754, tureckú studňu z 1749, Mestské múzeum so zaujímavými exponátmi objavenými pri vykopávkach, Benátsky palác (Palata Venecija), vežu a dvor Balšićovcov, veľkú mestskú benátsku cisternu. Pred hradbami – pravoslávny Kostol sv. Mikuláša (Sveti Nikola) z r. 1890 s cennými dielami ruských umelcov, Pašova mešita s kúpeľmi (Pašina džamija sa amamom) z 1719 je jedinou stavbou svojho druhu v krajine, Mešita Namazdjah z 1828 (fungovala pri nej aj medresa – náboženská škola), Mešita Bregut založená r. 1783 námorným kapitánom Ahmedom Djuli, tri turecké mauzóleá z 18. stor., jednolodný Kostol sv. Jozefa (Sveti Josip) z 1875 s kamennou zvonicou s tromi zvonmi, Kostol sv. Mikuláša pod Bielou Horou z 1869 (podlaha je pod terénom, aby za tureckých čias stavba neprevýšila minaret). Na okraji mesta založila v 17. stor. skupinka černošských utečencov pred otroctvom svoju osadu, ktorých potomkovia tu žijú dodnes. Priamo v meste sa nachádza asi 600 m dlhá, pozvoľne klesajúca Malá pláž s farebným pieskom, promenádou, množstvom barov, kaviarní a reštaurácií. Medzi hotelmi Albatroa a Galeb je niekoľko pláží – vyniká najmä Ženská pláž (Ženska plaža) so sírnatým liečivým prameňom neplodnosti a iných ženských chorôb (vyhradená je len ženám). Severne a na SV sú najväčšie olivové plantáže v býv. Juhoslávii a na JV zas najväčšie saliny – Ulcinjska solana blízko domáceho letiska Aerodrom Ulcinj. INFO: www.ulcinj.cg.yu

VELIKA PLAŽA – veľká, takmer 13 km dlhá pláž s jemným pieskom, sa ťahá od mesta Ulcinj na JV po riečku Bojana pri albánskych hraniciach. Piesok obsahuje minerálne prvky (napr. vysoký obsah jódu), ktoré priaznivo pôsobia na pohybové ústrojenstvo. Prednosťou je pozvoľný piesčitý vstup do mora, zriadené kúpaliská a dobrá, aj keď nie úplne využívaná infraštruktúra – hotelové komplexy, kemping Neptun, športové a rekreačné centrá (Tropicana – vyznamenaná Modrou vlajkou, Copacabana, Miami Beach, Bonita a iné), reštaurácie, plážové bary. Niektoré časti dlhej pláže však ostali v dôsledku stagnácie cest. ruchu v nedávnej dobe, dosť zanedbané.

ADA BOJANA – pri hranici s Albánskom ústí do mora rieka Bojana, ktorej dve ramená vytvárajú medzi sebou na ploche 5,4 km2 ostrov s krásnou takmer 3 km dlhou piesčitou plážou. Ostrov je prístupný mostom od Velikej plaže, poskytuje vynikajúce podmienky pre jachting, vodné lyžovanie, rybolov a windsurfing, ktorý tu má od r. 1975 otvorenú školu priamo v ústí pri reštaurácii. Brehy rieky lemujú známe drevené rybárske chalupy, dnes väčšinou premenené na typické rybie reštaurácie. Na ostrove sa nachádza kemping Ada.

B. Čiernohorské vnútrozemie (v kocke):
PODGORICA (býv. Titograd) – administratívne hlav. mesto Čiernej Hory (152 000 obyv.) bolo počas 2. svet. vojny úplne zničené, preto sa zachovalo málo pamiatok, výnimkou je štvrť Stara Varoš s krivolakými uličkami, turecká hodinová veža (Salaat Kula) z 18. stor., veľkolepý Chrám Vzkriesenia Krista (Hram Hristovog Vaskrsenja), na úpätí vrchu Gorica stojí Kostol sv. Juraja (Sveti Djordje) s cintorínom z 11. stor., na najvyššom bode dominuje mauzóleum a pamätník Čiernohorcov, ktorí padli v 2. svet. vojne. Medzinárodné letisko Aerodrom Golubovci (www.montenegroairports.com/podgorica/) je 12 km južne od mesta. Okolie: Dioclea – ruiny rímskeho sídla založeného cisárom Diokleciánom v 3. stor. n. l. (bola to neskoršia srbská Duklja), Meteon – pevnosť ilýrskeho kmeňa Labeatov 14 km východne od mesta. INFO: www.podgorica.cg.yu

CETINJE – sídelné hlavné mesto Čiernej Hory, do r. 1918 hlavné mesto samostatného Čiernohorského kniežatstva, 50 km západne od Podgorice, na okraji kamenného holokrasu vo výške 670 m n.m. Historické budovy sa zachovali na hlavnom námestí – Palác kniežaťa Nikolu (Palata knjaza Nikole), dnes Štátne múzeum (Državni muzej) so zbierkami zbraní a kniežacími komnatami, Palác Petra II. Petrovića-Njegoša (Biljarda) z r. 1838, nazvaný podľa biliardu, ktorý sem vládca priniesol z Paríža, Cetinjský kláštor z r. 1484 (obnovený v 18. stor.) s hrobmi vladykov, prvou tlačenou knihou v cyrilike na území býv. Juhoslávie (Oktoih prvoglasnik z r. 1493, cennými liturgickými predmetmi a ikonami. Ďalej Etnografické a Njegošovo múzeum, kruhová kamenná veža Tablja – obyvatelia mesta na ňu vešali hlavy Turkov pri boji o nezávislosť (r. 1873 sem umiestnili veľký, vyše 1600 kg ťažký zvon), Mauzóleum a hrobka biskupa Danila (zakladateľa dynastie Petrovićovcov) na kopci Orlov Krš, najstaršou pamiatkou v meste je Vlašský kostol (Vlaška crkva) z r. 1450, okolo ktorého postavili koncom 19. stor. plot z 2000 kusov zbraní ukoristených Turkom. INFO: www.cetinje.cg.yu

ĎALŠIE VÝZNAMNÉ POZORUHODNOSTI:

Rijeka Crnojevića – mestečko v horách 17 km východne od Cetinje má slávny oblúkový kamenný most z r. 1853 postavený vladykom Danilom; Kláštor Ostrog – dolná časť vznikla v r. 1820, horná (Kostol sv. Kríža) už v r. 1665 vo výške 900 m n. m. a je čiastočne vysekaná do veľkého skalného výklenku (fresky a hrob sv. Vasilija); Nikšić – druhé najväčšie mesto Čiernej Hory (58 200 obyv.) má zaujímavú pevnosť Onogost na skalnatom pahorku a pravoslávny Kostol sv. Vasilija z r. 1895-1900, pri novšom Kostole sv. Petra a Pavla je veľká bogomilská nekropola so 400 stečkami (náhrobkami) z 15.-17. stor. značnej výtvarnej hodnoty, na kopci Trebjesa je rozsiahly park, na vrchole stojí motel, pri južnom okraji mesta sa nachádza unikátny kamenný Cárov most z r. 1896 (financoval ho ruský cár Alexander III.) s 18 oblúkmi a dĺžkou 269 m, v okolí je najstarším rímsky most cez Mostanicu z 3. stor. n.l.; Pivský kláštor – 57 km severne od Nikšića je najväčšou kresťanskou stavbou v Čiernej Hore pochádzajúca z doby tureckej nadvlády z konca 16. stor. (fresky zo 17. stor. a vzácny ikonostas); Durmitor – pohorie a NP prístupné z horského strediska Žabljak (1450 m n.m.), za ňou je krásne Crno jezero uprostred ihličnatých lesov, ďalej na západ Ledena pećina – 40 m dlhá jaskyňa s ľadovými kvapľami, na južnom okraji NP je zaujímavý kaňon Komarnice, ale najhlbším v Európe a po Colorade v USA druhým najväčším na svete je kaňon Tary (1300 m medzi vrchmi Velik Štuoc a Obzir); Pljevlja – mesto na severe krajiny má jednu z najvzácnejších islamských stavieb Čiernej Hory, mešitu Husejna-Pašu z r. 1573-1594 s najvyšším minaretom na Balkáne, tiež Kostol sv. Trojice (fresky zo 16. stor., cenná klenotnica); Bijelo Polje – mesto na SV krajiny s kláštorným Kostolom sv. Petra z 13. stor., z ktorého pochádza jedna z najstarších a najkrajších srbských písomných pamiatok, Miroslavovo evanjelium (Miroslavljevo jevandjelje) písané v cyrilike na 181 listoch pergamenu a uložené v Nár. múzeu v Belehrade, v neďalekej obci Podvrh v r. 1960 zas v Kostole sv. Mikuláša objavili iné vzácne – Divišovo evanjelium z r. 1350 písané čiernym atramentom na 170 stranách pergamenu s množstvom obrázkov; Plav – jedna z najkrajších lokalít Čiernej Hory leží pri ľadovcovom Plavskom jazere (5,4 km2) na úpätí vrchov Prokletje, má značne orientálny ráz (turecké domy, džamie, Redžepagićova obranná veža z r. 1671); Kolašin – stredisko zimných športov na JZ úpätí pohoria Bjelasica je východiskom do vysokohorského NP Biogradska Gora (jazdí autobus a ďalej autá les. závodu) a severnejšie aj do kaňonu Tara; Morača – rovnomenný kláštor v kaňone rieky Morača založený r. 1252 za vlády kráľa Štefana Uroša I. s hodnotnými freskami a ikonami (blízko kláštora je vodopád); Kaňon Mrtvica – v pohorí Moračka Kapa pri obci Velje Duboko začína sa krásny kaňon dlhý takmer 10 km s výškou stien 1000 m, porastený bujnou vegetáciou, patrí medzi najzaujímavejšie miesta Čiernej Hory; Skadarské jazero – priemerná teplota v lete 22 °C, má asi 500 ostrovčekov, na jednom je obec Virpazar starobylého vzhľadu spojená s pevninou 4 mostami (možnosť lodného výletu po jazere), v okolí jazera je množstvo kláštorov, významnou obcou je napr. Žabljak, pôvodné sídlo známeho rodu Crnojevićovcov (stojí na 150 m vysokom kopci), oproti ostrovu Beška s kláštorom leží pláž Murića, najkrajšia na brehu jazera.

U ž i t o č n é i n f o r m á c i e

Víza: Od 1. 6. 2003 je pre slovenských občanov umožnený vstup do Čiernej Hory na pobyt do 90 dní bez víz. Potrebný je cestovný pas, platný ešte aspoň 6 mesiacov od ukončenia doby pobytu v krajine. Deti do 15 rokov môžu byť zapísané do pasu rodičov alebo cestovať s vlastným pasom. Po vstupe do krajiny vzniká do 3 dní prihlasovacia povinnosť na polícii (potvrdenie tzv. Biela karta sa vydá bezplatne), pred odchodom sa zas treba odhlásiť – tento dokument môže žiadať predložiť poriadková a dopravná polícia alebo pasová kontrola pri výstupe z krajiny. Za občanov ubytovaných v hoteli vykonáva prihlasovaciu povinnosť toto zariadenie.
Zastupiteľské úrady: Veľvyslanectvo Srbska a Čiernej Hory, Búdková cesta 38, 811 04 Bratislava 1 – tel.: 02-5443 1927-29, 5443 1935 (konzulárne odd.), fax: 5443 1933, e-mail: embas_yu@isternet.sk, http://bratislava.mfa.gov.yu/
Ambasada Republike Crne Gore, Užička 1, 110 00 Beograd, Srbija – tel./fax: +38..., e-mail: ambasadacg@gmail.com (zastúpenie Čiernej Hory v Srbsku)
Ambasada Slovačke Republike, Bulevar umetnosti 18, 110 70 Novi Beograd, Srbija – tel.: +38..., mobil pohotovostná služba: +38..., fax: +381-11-222 3820, e-mail: embassy@belehrad.mfa.sk, www.belgrade.mfa.sk (pôsobnosť pre Srbsko, Čiernu Horu, Macedónsko a Albánsko)
Dôležité kontakty: polícia – 92, požiarnici – 93, záchranná služba – 94, cestná havarijná služba – 987, informácie – 988, turistické informácie (Montenegro Tourist Centre) – 9797 (non - stop), sťažnosti na turistické služby – 9817 (Ministerstvo turizmu, non-stop služba), Medicínske centrum Podgorica - +38..., Autobusová stanica Podgorica - +38..., Železničná stanica Podgorica - +38..., City Taxi Podgorica – 9711 (www.citytaxi.com), letisko Podgorica (Aerodrom „Golubovci“ Podgorica - www.montenegroairports.com/podgorica/) – +38..., 625 059, 244 916, letisko Tivat (Aerodrom Tivat - www.aptivat.com) – +38...

Dopravné možnosti: Pri ceste vozidlom stačí národný vodičský preukaz, technický preukaz a Zelená karta, pri požičaní vozidla musí mať vodič viac ako 21 rokov. Jazdí sa vpravo, povinné sú bezpečnostné pásy, povolená hranica alkoholu v krvi je 0,05 % (pre motocyklistov a vodičov z povolania je 0). Najvyššia povolená rýchlosť – obec 50 km/h, na hlavných cestách 80 km/h (koniec obmedzenia nie je vždy vyznačený). Na hraniciach Čiernej Hory niekedy vyžadujú poplatok za užívanie ciest (tzv. putarina). Pomoc v núdzi poskytuje čiernohorský autoklub AMSCG, ktorý je členom AIT, takže držitelia karty slovenského autoklubu môžu získať zľavu.
Zdravotná starostlivosť: Nemocnice a polikliniky sú vo všetkých väčších mestách, v menších mestách sú ambulancie a lekárne. Odporúča sa pred cestou poistiť v poisťovniach na Slovensku pre prípad ochorenia, úrazu a smrti. Čierna Hora nie je členom EÚ, preto tam „Európsky preukaz zdravotného poistenia“ neplatí. Do Čiernej Hory nie je potrebné špeciálne očkovanie. Dovoz zvierat je možný len po predložení Medzinárodného veterinárneho preukazu s potrebnou vakcináciou.
Bezpečnostná situácia a riziká: V Čiernej Hore sa v letnej turistickej sezóne častejšie vyskytujú vreckové krádeže a vykrádania áut, preto netreba brať so sebou väčšiu hotovosť peňazí, nenechávať na sedadlách cennejšie predmety, tašky, kufre alebo iné batožiny. Na pešiu horskú turistiku je dôležitá pevná obuv, dlhé nohavice a pokrývka hlavy proti páľave slnka. Treba byť ostražitý voči jedovatým vreteniciam, aj keď stretnutie s nimi je zriedkavé. Kvôli zvýšenému výskytu komárov, najmä okolo Skadarského jazera, Ulcinjských salín a na ostrove Ada Bojana, sa odporúča použiť účinné repelenty.
Elektrina: 220 V, 50 Hz; normalizované zástrčky európskeho systému
Časový posun: Čierna Hora má rovnaký čas a letný čas ako Slovensko
Telekomunikácie: od februára 2007 je telefonický smerový kód Čiernej Hory +382 (predtým +381 ako má dnes Srbsko), Podgorica +382-81, Kotor a Tivat +382-82, Nikšić +382-83, Bijelo Polje +382-84, Bar a Ulcinj +382-85, Budva, Cetinje a Petrovac na moru +382-86, Herceg-Novi +382-88
– predvoľba pre medzinárodné telefonické hovory z územia Čiernej Hory a Srbska je „99“ namiesto „00“;
– mobilná sieť používa roaming
Platobný styk: Odporúča sa mať pri sebe finančnú hotovosť, nakoľko použitie platobných kariet je zatiaľ možné iba v malom počte bánk. Pri vstupe a tranzite cez Čiernu Horu je cudzinec povinný vyššiu hotovosť ako 2000 EUR (od augusta 2006) prihlásiť na hraničnom priechode, o čom dostane doklad.
Turistické úrady: Ministarstvo turizma i zaštite životne sredine, Rimski trg 46, 81 000 Podgorica, Republika Crna Gora – tel.: +38..., fax: +382-81-234 168, e-mail: zeljkar@mn.yu, www.mturizma.cg.yu
Turistička organizacija Crne Gore, Rimski trg 47, 81 000 Podgorica, Crna Gora – tel.: +382..., fax: 235 159, e-mail: info@montenegro.travel, www.visit-montenegro.org, www.visit-montenegro.cg.yu
Montenegro Tourist Centre – e-mail: mtc@cg.yu, www.mtc.cg.yu
Montenegro Tourist Service – e-mail: info@turizamcg.com, www.turizamcg.com
Letecké spoločnosti: Montenegro Airlines, Beogradska 10, 81000 Podgorica – tel.: +382-81-224 406, 224 231, 405 500, informácie a rezervácie: +382-81-9804, www.montenegro-airlines.cg.yu; kancelária Budva, Slovenska obala bb – tel.: +382-86-451 735, 456 244
JAT – Jugoslovanski aero transport (charterová spoločnosť), Trg Republike 20, 81000 Podgorica – +382-81-242 748, 244 248, 665 350, 664 740, e-mail: info@jat.com, www.jat.com; kancelária Budva, Mediteranska 2 – tel.: +382-86-451 210, 451 641; Tivat – tel.: +382-82-671 186
Austrian Arlines – info Podgorica: tel. +382-81-606 170, fax: 606 171
Lodná doprava: Pomorski saobračaj, prístavy – Bar (tel.: +382-85-312 156, 12733, 11382, e-mail: lukabar@cg.yu, www.lukabar.cg.yu), Kotor (tel.: +382-82-325 572, 14950, 13053, e-mail: lukakotor@cg.yz, www.portofkotor.cg.yu), Zelenika (tel. 082-14950, 13053)
Železničná doprava: Željeznica Crne Gore a.d., Trg Golootočkih zrtava 13, 81 000 Podgorica, Crna Gora – tel.: +381-81-441 302, fax: 633 957, e-mail: zcg-uprava@cg.yu, www.zeljeznica.cg.yu;
a) stanice: Podgorica (tel. 081-633 663), Bar (tel. 085-312 210);
b) železničný poriadok a spoje – www.turizamcg.com/mont/infopage/vozovi.htm
Autobusová doprava: autobusové linky – www.turizamcg.com/mont/infopage/bus.htm
Požičovňa áut: www.montenegro.com/carrentals, www.turizamcg.com/mont/infopage/rent_a_car.htm, www.meridian-rentacar.com, www.europcar.co.yu
Internet: www.mip.vlada.cg.yu (Min. zahr. vecí ČH), www.montenegro.yu, www.montenegro.com, www.touristinmontenegro.com, www.visit-montenegro.com, www.visit-montenegro.cg.yu, www.discover-montenegro.com, www.turizamcg.com, www.bestof-montenegro.com, www.mtc.cg.yu, www.budvanska-rivijera.co.yu, www.nparkovi.cg.yu (nár. parky), www.montenegro.com/accommodation (ubytovanie), www.montenegrohotels.org (hotely);
– v slovenčine a češtine: www.montenegro.sk, www.cerna-hora.net, www.budva.cz, www.sutomore.cz