Chuť do jedla prevalcovala prirodzený inštinkt a výsledkom je chorá pečeň

Všimli ste si, že v letných mesiacoch jete zdravšie, dávate si na tanier viac zeleniny a konzumujete aj viac ovocia? Letné obdobie je pre mnohých reštartom novoročných predsavzatí o zdravšom životnom štýle, vrátane zdravej stravy a aktívneho pohybu. Často ich spolu s vetrom odnesú prvé chladné dni. A znovu sme tam, kde sme byť nechceli. A tak sa dostávame k otázke: Prečo v zime viac jeme a málo sa hýbeme? A prečo počas chladných mesiacov jeme nielen viac, ale aj menej kvalitné, resp. vysoko spracované jedlá? Iste, môžu za to aj jesenné hody a tiež vianočné sviatky, ale je v tom aj niečo viac.

Pozrime sa na štúdiu, v ktorej japonskí vedci skúmali a hodnotili zmeny bazálneho metabolizmu (BMR) súvisiace s klímou a ich vzťah k fyzickej aktivite. V Japonsku existujú podobne ako u nás, štyri ročné obdobia a jasný teplotný rozdiel medzi letom a zimou. Vedci už dlhšie pozorovali, že BMR sa zvyšuje v zime a klesá v lete. V štúdii o sezónnych variáciách BMR sa uvádza, že bazálny metabolizmus sa u japonských mužov zvýšil o 6 %, keď teplota klesla z 15 na 5 stupňov Celzia.

Predpokladá sa teda, že v chladnom počasí sa metabolizmus zvyšuje, aby sa udržala telesná teplota a prispôsobil sa chladnému počasiu.

Výsledky štúdie japonských vedcov tiež poukázali na to, že príjem potravy súvisí nielen s klímou, ale aj s mentálnym nastavením a fyzickou aktivitou. Zimná depresia a sezónna afektívna (emocionálna) porucha, ktoré sa pravdepodobne vyskytujú v regiónoch s krátkym slnečným svitom, údajne zvyšujú chuť do jedla a príjem sacharidov v zime. Okrem toho s fyzickou aktivitou súvisia aj mentálne aspekty a hovorí sa, že depresia je nízka, keď je fyzická aktivita vysoká. A opačne.

Čo to znamená v ľudskej reči? V zimných, chladných obdobiach naše telo „túži po kalóriách a tukoch“, aby stabilizovalo svoju teplotu. Navyše sa v zimných mesiacoch málo hýbeme, čomu nepomáha ani pomerne častá sezónna afektívna porucha, ktorá je odpoveďou na málo svetla a veľa tmy.

Chladné mesiace sú navyše plné hodov (husacina, kačacina) a vianočné sviatky tiež z hľadiska príjmu potravy pečeni nepomáhajú.

Okrem toho je naša spoločnosť chronicky nevyspatá. Spojenie medzi spánkom a metabolickou dysfunkciou nájdeme už v ranej rímskej medicíne a príliš málo spánku sa spája s obezitou a mnohými kardiometabolickými ochoreniami.

A je tu ešte jeden fakt, ktorý by vám možno ani nenapadol, no je zaujímavý. Podvedomý strach, že v zime nenájdeme potrebné živiny. Aj pre toto dedičstvo predkov (tzv. gén prežitia), ktoré v sebe nosíme, máme tendenciu v zime svoje telo zásobovať podobne, ako to robia medvede.

Čo k tomu dodať? Počas našej sedem miliónov rokov trvajúcej evolučnej cesty dominovali dva sezónne výkyvy - nedostatok kalórií a mierny stres z chladu. Vyriešili sme obidve. Chladenie a preprava zásadne zmenili potraviny, ku ktorým máme prístup, a prostredie, v ktorom žijeme. Menej spíme a sme vystavení podstatne väčšiemu množstvu umelého svetla, najmä v zimných mesiacoch. Obezita a chronické ochorenia sa najčastejšie vyskytujú u ľudí, ktorí sa udržiavajú v teple a sú „nadvyživení“. Podobne ako v cirkadiánnom cykle a ako väčšina ostatných živých organizmov je rozumné veriť, že tiež reagujeme na ročné obdobia a nosíme v sebe gén prežitia na zimu.

O nutnosti zdravej stravy za začalo hovoriť už v 19. storočí, o tom, že tá nezdravá škodí pečeni sa hovorí najmä v posledných rokoch. Dovtedy bol tento životne dôležitý orgán spájaný najmä s nadmerným pitím alkoholu.

Wilbur O. Atwater, vedúci odborník na výživu 19. storočia napísal: „V našej praxi jedenia máme tendenciu byť príliš ovplyvnení chuťou a diktátom podnebia. Sme náchylní nechať prirodzený inštinkt prekonať získanou chuťou do jedla. Musíme dodržiavať našu stravu a regulovať chuť do jedla rozumom. Pri tom nám môže veľmi pomôcť poznanie toho, čo naše jedlo obsahuje a ako slúži svojmu účelu vo výžive.“

Vedecký pokrok a dostupnosť informácií o potravinách v mnohých prípadoch prevalcovala práve tá získaná chuť do jedla. Často takého, ktoré nášmu zdraviu neprospieva. A tu sa dostávame k pečeni, najväčšiemu orgánu v našom tele. Odstraňuje toxíny z krvného obehu, udržiava zdravú hladinu cukru v krvi, reguluje zrážanie krvi a vykonáva stovky ďalších dôležitých funkcii, preto si môže náš mozog zapísať, že sa o tento orgán musíme starať. Pečeň je superman medzi orgánmi čo však neznamená, že ho môžeme akokoľvek zaťažiť a on to proste vyrieši.

Nevyrieši, ochorenie spôsobené hromadením tuku v pečeni sa nazýva metabolicky asociovaná steatotická choroba (stukovatenie) pečene a je známe pod skratkou MASLD. A MASLD je hlavnou príčinou zdravotných problémov súvisiacich s pečeňou.

Prečo je dôležité o tom stále hovoriť a apelovať na ľudí? Lebo celosvetová prevalencia MASLD je na 30 % a stále sa zvyšuje. Samotná MASLD a najmä jej včasné štádium zvyčajne nespôsobuje vážne škody. Ak sa však zhorší, môže to viesť k vážnemu poškodeniu pečene, od fibrózy až k cirhóze, ktorá môže viesť k zlyhávaniu, keď pečeň prestáva správne fungovať.

Je teda nesmierne dôležité diagnostikovať stukovatenie pečene včas a ideálne vzniku tohto ochorenia predchádzať. Ako pri väčšine ochorení, aj v tomto prípade je najdôležitejšia prevencia. Tá spočíva v konzumácii zdravých jedál a pravidelnom pohybe.

Pečeni pomôžu aj fosfolipidy

Pečeni postihnutej MASLD pritom môžeme pomôcť fosfolipidmi. Siahnuť môžete po voľnopredajnom lieku Essentiale® 300 mg, ktorý obsahuje esenciálne fosfolipidy – prírodné látky blízke fosfolipidom, ktoré sa prirodzene vyskytujú v ľudskom tele. Esenciálne fosfolipidy obsahujú nenasýtené mastné kyseliny, ktoré sú súčasťou bunkových membrán, a prispievajú tak k regenerácii a lepšej funkcii pečeňových buniek. Tým celkovo zlepšujú metabolické procesy v pečeni. Hlavnou výhodou esenciálnych fosfolipidov je ich veľmi dobrá znášanlivosť a minimálne vedľajšie účinky.

Vedeli ste, že:

Cirkadiánny rytmus, alebo režim, je pravidelný 20-28 hodinový cyklus, počas ktorého prebiehajú všetky dôležité biologické a fyziologické procesy v našom organizme na úrovni mysle aj tela. Tieto procesy sa riadia tzv. biologickými hodinami v našom tele. Jedným z najdôležitejších procesov v cirkadiánnom rytme ľudí je spánkový cyklus.

Koncept "kalórií" vznikol v roku 1800 v prostredí s obmedzenou dostupnosťou potravín, predovšetkým ako prostriedok na definovanie ekonomických ekvivalentov energetickej hustoty potravinových substrátov. Čoskoro potom boli definované energetické hustoty hlavných makroživín - tukov, bielkovín a sacharidov. V priebehu niekoľkých desaťročí od svojho vzniku sa však „kalórie“ stali komerčným nástrojom pre priemyselné odvetvia na propagáciu konkrétnych potravinárskych výrobkov bez ohľadu na prínos pre zdravie. Moderné technológie zmenili naše životné podmienky a zmenili náš vzťah k jedlu z vzťahu prežitia k chuti.

Vedecký pokrok dosiahnutý počas 1840-tych rokov znamenal začiatok modernej vedy o výžive. Potraviny boli teraz klasifikované ako bielkoviny, sacharidy alebo tuky založené na väčšine makroživín, zdôrazňujúc skutočnosť, že celé potraviny zvyčajne obsahujú zmes zložiek.

Zdroje: