Chováme psy - 2.časť

PES:HYGIENA

Šteňa treba už od malička učiť základné hygienické návyky. Pravidelnosť je aj tu hlavnou zásadou. Šteňa treba vyviesť von niekoľkokrát denne, a to aj vtedy, keď sa krátko predtým doma vymočilo. Príslušný komentár o tom, že močiť doma na koberec nie je slušné, iste nebude na škodu a šteňa ho čoskoro pochopí. Miesta po kalužkách treba pokvapkať (vodou, benzínom, čpavkom), aby sa pes na zapáchajúce miesto už nevrátil. Šteňa treba vyviesť von rozhodne vždy po jedle, keď močí najčastejšie. Močenie doma, na piesok, je skôr výsadou mačiek a u psov sa neosvedčilo. Šteňa močí najskôr veľmi často, a tak bude základná škola hygieny pomerne náročná, najmä ak bývame na vyššom poschodí. Čoskoro však budeme svedkami prvej veľkej radostí - zistenia, že náš psík je ten najčistotnejší pes na svete.

Vzhľadom na to, že psia mama má väčšinou viac detí, šteňa je v novom prostredí smutné a dlhú chvíľu si kráti všelijako - väčšinou hryzením a trhaním rôznych predmetov v domácnosti (niekedy nám to pripadá ako plánovité ničenie nášho domova) - ale čoskoro - asi po 2-3 mesiacoch - ho to prejde. Pomažeme mu v tom špeciálnymi hračkami pre psov, najvhodnejšie sú panáčiky, alebo loptičky z tvrdej gumy. Hračky z penovej gumy sa na tento účel nehodia, lebo šteňa z nich môže kúsok vyhryznú, čo môže vyvolať vážne tráviace ťažkosti. Šteňa musí mať v byte, alebo v dome svoje miestečko, najlepšie pletený košík, ale stačí aj debnička, alebo škatuľa z tvrdého papiera vystlaná vankúšikom. Brlôžtek má byť na suchom teplom mieste s nepriamym osvetlením, aby šteňa pri odpočinku nič nerušilo. Šteňatám, ktoré sa s odlúčením od matky nemôžu zmieriť a stále plačú, sa osvedčilo dať do brlôžka na noc aspoň v prvých dňoch gumenú fľašu s teplou vodou pokrytú kusom starej kožušiny, ktorá dobre nahradí šteňaťu mamino bruško. Niekedy stačí i malý predmet z pôvodného prostredia (handrička).

S pribúdajúcimi týždňami života sa bude meniť aj výživa psa. Keď má šteňa pol roka, už môžeme vynechať jedno kŕmenie, stačí ho teda kŕmiť tri razy denne, a po skončení vývoja, teda vo veku 12 až 10 mesiacov, mu podávame potravu 2 razy denne. Hlavné jedlo by sa malo podávať skôr večer, keď môžeme jeho príprave venovať viac času. Dobrú výživu treba zabezpečiť dostatočným množstvom tekutín - čerstvá voda v osobitnej miske musí byť k dispozícii po celý deň.

Podstatnú súčasť potravy psa majú tvoriť bielkoviny živočíšneho pôvodu - mäso, mlieko, mliečne výrobky a vajcia - ich podiel má byť asi 60 %, zvyšok majú byť bielkoviny rastlinného pôvodu, sacharidy a tuky. Preto do potravy zaraďujeme ovsené vločky, ryžu, cestoviny, v malom množstve rastlinné tuky, alebo maslo a potraviny bohaté na minerálne látky a vitamíny - zeleninu, najmä strúhanú mrkvu, prípadne ovocie. Kvôli vitamínom sa odporúča zaradiť do výživy vitamínové prostriedky, prípadne posilňujúce prostriedky s obsahom minerálnych látok. Pri plnohodnotnej výžive nie je potrebné tieto prípravky pridávať do potravy.

VÝCVIK PSA

Bude sa riadiť účelom, na ktorý psa chováme, a požiadavkami budúceho upotrebenia. Aj pes chovaný len v domácností má ovládať základné cviky poslušnosti: na povel zostať na mieste, na zavolanie pribehnúť, prípadne pokojne ísť vedľa pána. Aj tu platí „čo sa za mladi naučíš", a preto treba s výchovou začať pomerne skoro, t. j. vo veku 4 až 6 mesiacov. Získané vedomosti oceníme na prvých prechádzkach bez vodidla, lebo počúvnutie na povel „stoj" môže zachrániť psa pred vážnym zranením prechádzajúcim dopravným prostriedkom. Najčastejšou príčinou ťažkých úrazov, alebo aj smrti psov sú totiž ustavične dopravné nehody.

Aj psy spoločenských plemien sú schopné výcviku.