Chlieb na každý deň a na každý stôl

Chlieb je jedným z najzákladnejších a najzasýtenejších pokrmov. V obchodoch je ho toľko, rôznych druhov, v kvalite a už aj vo farbách, že si jeho výživnú hodnotu prestávame vážiť. Nad ňou sa zamyslíme, až keď ho je nedostatok alebo hrozí, že si ho nebudeme mať z čoho pripraviť. V tomto článku sme zhrnuli sumár zaujímavostí a najčastejších otázok spájaných s chlebom. Nech sa páči!

„Zvady“ ohľadom histórie chleba spočívajú v jeho pôvodnej domovine. Niekde sa ešte doteraz uvádza, že ako prví si chlieb pripravovali už prahistorickí ľudia v Egypte. Podmienky neolitickej doby sa natoľko zmenili, že museli svoj zberačský a lovecký spôsob života obrátiť k poľnohospodárstvu. Prvý chlieb mal podľa všetkého podobu kaše, placky a neskôr až nekvaseného a „tvarovaného“ chleba. 

Názory sa však v tom rozchádzajú a mnohí upozorňujú na pôvod chleba v oblastiach terajšej Európy. Tu boli vhodné podmienky na rast určitých druhov rastlín, z ktorých získavali múčny prach a pripravovali si cesto. Aj tieto chlebíky mali podobu placky, no boli tmavšie a vraj chrumkavejšie.

Postupne sa dostávala príprava chleba z horúcich kameňov k novším zariadeniam nielen na pečenie, ale aj na mletie múky. To však trvalo niekoľko tisíc rokov a rozhodne nám z neba nespadol ani prvý kvások a neskôr kvasnice. Tieto pojmy zohrávajú kľúčovú úlohu pri výslednej kvalite a chuti chleba. Preto si ich netreba zamieňať.

Naozaj si už poctivý chlieb nekúpime?

To sú presne tie tvrdenia, ako škriepky o tom, ktorá rýchla diéta je efektívnejšia alebo ktoré auto je najrýchlejšie. Chlieb je len taký, aká kvalita surovín je v ňom obsiahnutá. U nás je jedným z najviac obľúbených pšenično-ražný, no dôležité je zamerať sa na optimálny pomer obalových zŕn. Nie, tie si nenameriate, ale viete si zakúpiť celozrnnú múku. Odporúčame chlieb obohacovať aj o iné výživné obilniny, ako napríklad ovos, pohánka, proso a pod.

Zdravý? Nezdravý?

Uvedomme si, že chlieb sa s ľudstvom spájal už odnepamäti a zakaždým fungoval ako zdroj (rýchlo) prijatej energie a zasýteného žalúdka. Ľudstvu nemôžeme vyčítať, že sa uspokojilo (len) s týmto benefitom. Pracovalo sa do úmoru na poliach a pri príbytkoch, čo si aj vypýtalo „svoju daň“. Preto ak dnes máme na dosah iné možnosti a okrem svetlej múky si vieme v chlebíku dopriať celozrnnú, tak to využime! Prečo? V obalových vrstvách rôznych novších odrôd pšenice sa dnes uchováva aj množstvo látok podobných antioxidantom. Výnimkou nie je ani vláknina či minerály. Chlieb nám už neslúži len ako rýchly zdroj energie, ale je zdravou a výživnou pochutinou.

Je dôležitá aj jeho farba?

Áno, keďže neplatí ani to, že čím je chlieb tmavší, tým je zdravší a pripravený z poctivých surovín. Tmavosť je výsledkom len pridaných farbív, ako napríklad jačmenného a ražného sladu. Sú však potravinársky a zdravotne nezávadné, no prečo si ho neužiť v jeho prirodzenej farbe? Mnohí určite ani netušia, aká to je. Chlieb nie je ani biely, ani hnedý, ale s jemným zelenošedým nádychom.

Vždy ste v starších filmoch závideli praskajúci a chrumkavý chlebík?

Jeho tajomstvo spočívalo určite aj v tom, že nedráždil trávenie, ani nespôsoboval alergické reakcie. Bol pravdepodobne pripravený z kvásku a faktom je, že v mnohých domácnostiach si zachoval pôvodnú chuť aj po 5 či 7 dňoch. Vraj nám na to postačia tri základné suroviny (voda, múka a soľ) a tomuto „skromnému“ chlebíku sa nič nevyrovná! Kvások je totiž výsledkom činnosti baktérií, ktoré sa zlúčili z vody a múky. Ten úplne prvý získavali z usadenín po stenách nádoby z predošlých príprav.

Výhodou kvásku je lepšia stráviteľnosť a rozklad zložitých štruktúr lepku na jednoduchšie, vďaka čomu si naše telo vie uložiť aj istý podiel vitamínov. Kváskovanie je však zdĺhavejšie a viac ako tvorba baktérií mliečneho kvasenia nás zaujímajú jednoduchšie alternatívy. Tak sme dospeli ku kvasniciam, ktoré cesto 8 až 10-krát rýchlejšie prekypria. „Wau-efekt“ sa tak prejaví aj na našom zdraví. 

Tatiana