Cesta v aute

Cestovania do prírody, na chaty, záhradky začínajú byť stále častejšie a tým aj pobyt nášho psa v aute. Väčšinou sa psy vozia rady a v zaparkovanom aute sa prejavujú počas našej krátkej neprítomnosti ako osvedčení strážcovia. Sú však aj také, ktoré jazdu zásadne odmietajú, iné prejavujú strach už zo samotného nastupovania do auta.

Príčiny môžu byť rôzne, dokonca i jednoduché: psovi niekto pred nami pri zatváraní dverí pribuchol labku alebo chvost. Aj hlučné zabuchnutie dverí sa môže stať dôvodom strachu. Nemôžeme zabúdať ani na príklad, keď pes viackrát zmenil majiteľa a vždy si to spája s odchodom auta, a tak potom niet divu, že odmieta poslušnosť a bráni sa nastúpiť.

Ak chceme, a je to žiaduce, aby pes nastupoval len na povel, nedosiahneme to násilím ani trestami, ale len a len trpezlivosťou a odmenami za poslušnosť. Keď už máme psa v aute, ako ho vhodne umiestniť? Ak je zvyknutý a poslušný, môže zaľahnúť na zem, to preto, aby ho nerozrušovala ubiehajúca krajina alebo vonkajšia premávka. Je celkom jedno, pri ktorom spolujazdcovi sa uvelebí.

Psa pred dlhšou cestou nikdy nekŕmime, dbáme na riadne vetranie auta (pes spotrebuje viac kyslíka než človek), ale nemal by byť vystavený prievanu. A už vôbec by nemal vystrkovať hlavu z okna. Optimálna preprava pre psa je v aute, ktorého zadná (batožinová) časť je oddelená od cestujúcich (nemusí to byť vždy mrežou), teda v autách kombi.

Ak zaparkujeme a pes z nejakého dôvodu musí zostať v aute, nesmieme zabudnúť na dostatok čerstvého vzduchu. Stiahneme teda okienko natoľko, aby pes z neho nemohol vystrčiť viac než špičku nosa. Auto však neodstavíme na priame slnko, veľké horúčavy pes neznesie. Napriek tomu ho vždy aspoň po 30 minútach skontrolujeme. Dlhší pobyt v zaparkovanom aute sa v lete môže pre psa premeniť na veľké utrpenie a jeho prehriatie môže mať pre neho i tragické následky.

Vrodený strach z auta všeobecne neexistuje, rovnako ako vrodené hryzanie alebo strach či obavy z výstrelu alebo búrky.