Čau Čau

Keď sa v roku 1789 dostali prvé psy s humorným názvom čau čau do Anglicka, malo toto plemeno za sebou už niekoľko storočí dlhú históriu.
Tentoraz však bol vzhľad tohto psa iný než dnes, psy boli štíhlejšie, menšie a nevyzerali tak ušľachtilo. Súčasnú podobu mu dali až chovatelia vo Veľkej Británii, ktorí z neho urobili spoločenské plemeno. Jeho pôvodná vlasť je ďaleko v Ázii a nie je isté, či to bolo Mongolsko alebo Čína. Je však pravdepodobné, že čau čau mal predka v tatárskom alebo barbarskom psovi, chovanom mongolskými kočovníkmi a pastiermi, ktorí si v Číne našli nový domov. Národy východnej Ázie však nemajú k psom taký vzťah ako Európania a niekde ich dodnes využívajú aj ako jatočné zvieratá na mäso alebo na kože. Čau čau sa niekedy choval na tieto účely, našťastie však nie všade. Osvedčili sa ako strážne psy, pastierske, zapriahali a do saní a dokonca sa u nich prejavili aj lovecké vlastnosti. Ako loveckého psa ho chovala najmä šľachta a dostal sa aj na dvor čínskeho cisára do Pekingu, kde svorky čau čauov boli neraz aj niekoľko  stokusové.

Aj keď čau čau tak na prvý pohľad nevyzerá dnes je to pes spoločenský - to znamená, že robí svojmu pánovi partnera a kamaráta, bez toho, aby ten kládol na jeho výcvik dôraz. Výcvik a drezúrovanie nie sú týmto psom práve príjemné, radšej majú istú nezávislosť. U nás sa chovalo toto plemeno dosť často a ľudia si ho pamätajú najmä pre jeho nezvyčajný názov, a potom predovšetkým kvôli jednému znaku, ktorý iné psy nemajú.  Všimnite si, že keď sa váš pes usmeje a otvorí tlamu, má jeho jazyk modrofialovú farbu. Na prvý pohľad to vyzerá, ako by sa práve najedol čučoriedok. A nielen jazyk ale aj ďasná a pysk. Tento zvláštny znak spôsobuje zvýšenie pigmentácie ústnej dutiny, ktorá sa aj u iných psích plemien prejavuje tmavšou farbou - čau čau však v tomto smere vedie.

Ďalšia zvláštnosť, pre týchto psov typická, je zvláštna chôdza. Tieto psy majú totiž oveľa strmší - rovnejší postoj zadných nôh a keď kráčajú, pôsobí ich chôdza dôstojným  dojmom. Inak sú to pohodlné psy. Chovatelia kladú dôraz predovšetkým na vzhľad - silné telo, ktoré však nesmie byť tučné a ktoré musí mať na prvý pohľad vyvážené proporcie. Povahu má trocha zvláštnu. Je to v podstate rozvážny a uzavretý pes, ktorý neobťažuje okolie zbytočným štekotom. K cudzím ľuďom je trocha nedôverčivý, a kým si získajú jeho dôveru, musí ich trocha spoznať. Zato svojho pána miluje oddane a dáva mu prednosť pred ostatnými členmi rodiny. Jeho hlava pôsobí trocha medvedím dojmom a vrásky na čele mu dodávajú zamračený výraz. Nie je útočný, avšak nie je ani bojko. Je to vynikajúci strážca majetku. Vyhovuje skôr chovateľom, ktorí už majú so psami nejaké skúsenosti a chcú kamaráta, ktorý bude vo všetkých smeroch iný než bežne chované psy.

Foto: www.flikr.com