Čarodejnica

Pani Helena bola úplne normálnou šesťdesiatpäťročnou dámou. Užívala si svoj zaslúžený dôchodok, raz do mesiaca si dopriala pedikúru a masáž krčnej chrbtice, aktuálny program divadla mala vyvesený na chladničke a sobotňajšie večery trávila s priateľkami pri dobrom vínku. Už takmer desať rokov je vdovou, no ani tragická smrť manžela ju nepoložila na samé dno. Preplakaným nociam a bezduchému prístupu dala zbohom, život ide ďalej a manžel by si isto želal, aby dala každému dňu šancu. Antidepresíva sú pre ňu absolútne neznámym pojmom, pretože každé ráno cvičí, o zábavu a rozkošné maličkosti na koberci sa stará psík Duffy. Staroba nie je choroba a vek je len číslo, prečo by sa teda pani Helena nemohla ukázať v celej svojej kráse?

Samozrejme, nie doslovne, ale v závislosti od okolností a morálnych zásad, respektíve zábran. Teta Helenka sa vôbec nemusela vyzliekať donaha, fotiť akty a bezpríčinne sa smiať do objektívu, ona mala totižto oveľa vyššie ambície. Hoci sa z nej závistliví susedia z paneláku vysmievali, aj keď ju rodina odhovárala, nech sa nehrá na mladicu, ona sa obchodovania s prírodnou kozmetikou nevzdávala. Veď prečo by to aj robila, do troch týždňov sa zbavila nepríjemných kruhov pod očami, drsná pokožka na rukách je už pre ňu minulosťou a zdravý vzhľad nechtov jej môže závidieť nejedna dvadsiatka.

„Nosí sa ako pávica, odkedy si do kabelky nadžgáva tie zázračné mastičky a ľudí na sídlisku otravuje s trápnymi katalógmi. Myslí si, že na ten jej kozmetický podvod niekto naletí? Krásna pleť bez vrások, ruky jemné a hodvábne, tak len to mi chýba ku šťastiu. U lekára mám zapísaných už toľko diagnóz, že mi ani multivitamín väčší než slonie ucho nepomôže. A ona mi zaklope na dvere a tvrdí, že jedna kávová lyžička nejakého ružového odvaru na každý večer ma do dvoch mesiacov postaví na nohy. Správa sa ako dáka čarodejnica,“ skonštatovala zúbožená suseda.

Za čarodejnicu považovali pani Helenu, len dokým neprinavrátila malému Tomáškovi z druhého poschodia krásnu detskú tvár. Jazvy po popáleninách mali byť podľa viacerých odborníkov jeho doživotnou pamiatkou na naháňačku okolo ohniska. Popálené miesta sa zahojili, len malé jazvičky nie a nie zmiznúť. Teta Helenka patrila k veľkým Tomášovým kamarátkam, každý deň si od srdca pokecali pred panelákom, obdarili sa chutnými cukríkmi a potom sa každý vydal svojím smerom. Tomáško v spoločnosti svojej mamičky cupital do škôlky a Helenka do obchodu po rožky a čerstvé mlieko. Jedného rána len tak mimochodom naznačila Helenka Tomáškovej mamine, že má jednu mastičku na tú nepeknú jazvu. Mladá žena sa tejto ponuky najprv stránila, veď aj ona si vypočula tie povrávky o čarodejných Helenkiných praktikách. Po čase však neodolala a rozhodla sa o posledný pokus, ako dať synovej jazve zbohom. Kvalitná prírodná kozmetika za prijateľnú cenu zaúčinkovala na 200 percent. Tomáško sa teší z krásneho líčka, pani Helena už nie je v očiach susedov čarodejnicou, ale slušnou pani dôchodkyňou a o kozmetiku sa dnes bije celý panelák.

Tatiana Kovalčinová