Camilla Läckberg má nového spoluautora a nový vyšetrovací tím

Debna je prvý diel strhujúcej mrazivej série z pera kráľovnej švédskej krimi a najznámejšieho švédskeho mentalistu.
Camilla Läckberg, úspešná švédska autorka krimi románov, pri písaní novej knihy spojila sily so slávnym mentalistom Henrikom Fexeusom. Spoločne pripravili pre fanúšikov detektívok nový vyšetrovací tím, ktorý pátra po vykonávateľovi bizarných vrážd.

Význam názvu knihy Debna sa odhalí už na prvých stránkach. V kúzelníckej debne, ktorou prenikli meče, je zavraždená mladá žena. Brutálne prevedenie vraždy skúma nový vyšetrovací tím – štokholmská kriminalistka Mina Dabiriová a mentalista Vincent Walder, odborník na reč tela a iluzionista, ktorého Mina požiadala o pomoc. Ich úlohou je dostať sa vrahovi pod kožu a predikovať ďalšie kroky. Jeho konanie totiž nie je jednorazové.

 „Dosť, prosím, prestaňte!“ prosila medzi vzlykmi. „Musím ísť po Linusa! Už meškám. Je tam sám!“
Meč postupoval ďalej. Tuva sa snažila prekonať bolesť. No taká bolesť sa nedá prekonať. Zvreskla a želala si, aby čo najskôr stratila vedomie, aby radšej hneď zošalela, len aby už nič necítila. Trvalo to niekoľko sekúnd, mala však pocit, že celú večnosť. Vlastne už ani nevidela.
Čepeľ nakoniec prešla oboma stehnami a vyšla otvorom na opačnej strane debny. Meč konečne prestal vibrovať.
Lenže zvuk motora neustával.
Čosi ju bodlo do zadnej časti ramena. V tej chvíli Tuva už nebola schopná triezvo uvažovať. Priam fyzicky vnímala, ako jej kolabuje mozog. Veď otvory sú všade, aj za jej chrbtom. Z posedných síl sa pokúsila nahnúť dopredu, aby sa vyhla hrotu, no pohybom bolesť v ramene iba znásobila...

Autori Camilla Läckberg a Henrik Fexeus pri príležitosti vydania knihy poskytli rozhovor pre denník Pravda. Tu je z neho krátka ukážka o tom, ako sa píše kniha vo dvojici a ako je nutné byť pri tom so spoluautorom na jednej vlne:

Už ste spomenuli, že máte podobné povahy – je pre spoluprácu nevyhnutné myslieť podobne?
Henrik: Prinajmenšom ak chcete písať hladko, vtedy je to výhoda. Raz sme sa s priateľmi bavili o tom, ako funguje mozog. Myslel som si, že rozmýšľajú podobne ako ja, ale ukázalo sa, že ani jeden tak nemyslel. Iba Camilla.
Camilla: Dokonca sa nám stáva, že jeden povie: Myslíš, že by sme.... Ani nedopovie a druhý: Presne, to je ono. Môj manžel sa na nás občas pozerá ako na bláznov.

Píšete teda oddelene a potom vaše časti skombinujete či ako?
Henrik: Väčšinou si najskôr dohodneme hlavnú dejovú líniu, potom sa stretneme a pozeráme sa, kam sme sa v písaní dostali, čo postavy zažili, dohodneme sa na najbližších 10 až 15 scénach a zasa sa rozídeme. Je veľmi dôležité, že všetky pasáže o mentalizme nepíšem ja a Camilla nepíše všetko o policajnej práci, ale miešame to. Píšeme doma a posielame si navzájom svoje texty, pripomienkujeme si ich do hlavného dokumentu. Potom sa zasa stretneme a pokračujeme.

Kto má posledné slovo?
Camilla: Sme si stopercentne rovnocenní, vždy nám ide o najlepší nápad. Povedala by som, že polovicu času mám najlepšie nápady ja a druhú polovicu času má najlepšie nápady zasa Henrik: To je jedno, už si nepamätáme, kto presne čo vymyslel.