Byty, ktoré dýchajú
Ležím si na gauči a je mi dobre! Nič nevidím, nepočujem, len vdychujem. Tam za domácim kinom a obrazom žmurkajúcej Mony Lisy sa bez vrúcnej prosby či zmluvnej dohody usadila. Je veľká, choroboplodná a zelenožltá. Pleseň. Nepatrí k náročným domovým votrelcom a k bezstarostnému životu jej dopomáham ja – rodený lenivec. Nechce sa mi zodvihnúť kotvy, pristúpiť k oknu a od podlahy až po plafón vyvetrať každú jednu miestnosť vrátane špajzy, pivnice a povaly. Nedbám ani o ideálnu teplotu interiéru (19 až 21 °C) a rád sa pohrávam aj so zvýšenou vlhkosťou vzduchu (nad 60 %). Za týchto podmienok nič nestojí plesni v ceste, aby si zrekonštruovala obydlie na dreve, podlahe, murive, omietke či skle. Keďže tieto plesnivé potvorky neveriacky krútia hlavou – ak nejakú majú – nad tým, že pod lampou býva najväčšia tma, často sa zoskupujú v čiernočiernych kútoch.
Ja si aj naďalej vylihujem v obývačke a ona sa činí. Rozmnožuje sa a popritom škodí môjmu zdraviu. Je príčinou infekcií dýchacích ciest, zápalov spojiviek, nosovej sliznice, prínosných dutín, dráždivého kašľa, rôznych ekzémov, bolesti hlavy a hrdla.
Zdravie je mi cennejšie než relax na gauči, a preto siaham po protiplesňovom prípravku s aktívnym chlórom, aldehydmi, alkoholmi, amóniovými zlúčeninami, organickými kyselinami či peroxizlúčeninami. Zabránia tvorbe akejkoľvek plesne či machu, patria k ich dobrým nepriateľom, no tým najlepším aj naďalej zostáva účinná prevencia – zabezpečenie dostatočného prúdenia vzduchu, množstva slnečných lúčov, udržiavanie stálej teploty a vlhkosti interiéru.
Tatiana Kovalčinová
Zdroje:
1. http://www.medifera.sk/index.php?id=204