Byť učiteľom je poslanie

Byť učiteľom je poslanie... Inak by toto čoraz náročnejšie povolanie nemal kto vykonávať. Vďaka nás rodičov,  by mala patriť všetkým učiteľom, vychovávateľom, majstrom odbornej výchovy, ktorí sa teraz starajú o rast vzdelania a výchovu našich ratolestí. Prečo?

Pedagogickí pracovníci nie sú docenení. Ich spoločenské postavenie je neprimerané ich vzdelaniu a náročnosti vykonávanej práci. Pritom každý dobre vie , že práve učiteľ je popri rodine najdôležitejšou osobou pre formovanie dieťaťa. V nižších ročníkoch väčšou autoritou ako rodič,  vo vyšších je pre žiakov vzor. (Spomeňte si...) Učitelia by preto mali byť najlepší odborníci,  primerane ohodnotení. Aká je realita? Vo väčšine škôl je drvivá prevaha pracujúcich učiteliek. Pre ne platí na 100% pointa z nadpisu článku. Inak by ťažko zvládli  rýchlokvasené  rezortné reformy, šité horúcou ihlou, či kvázihrozbu,  aby ich vedomostne neprerástli vlastní žiaci podkutí internetom. Sú to však profesionálky majúce svoju prácu v krvi. Vďaka ich prístupu je naše školstvo na vysokej úrovni. Negatívnym protipólom je výsledok na výplatnej páske. Máloktorá, z týchto profesii oddaných žien, tam nájde 742 Eur, čo je k 11.11.2009 priemerná mzda v našom hospodárstve.  Vôbec sa nedá čudovať mužom - živiteľom rodín,  že z existenčných dôvodov  zo školstva odišli. Robia síce lepšie platenú prácu, avšak nezodpovedajúcu ich vzdelaniu. Mnohí sú tým vnútorne frustrovaní. Vnútorne sa cítia byť pedagógmi, ale ak chcú zabezpečiť rodine slušnejší štandard, nemajú na výber. Dehonestujúce, krátkozraké!  Chlapcom chýbajú v školách vzory, resp. je ich málo. Ak ich nemajú v škole, či nebodaj v rodine, hľadajú ich inde. Nevedia pritom ešte rozlišovať falošné ilúzie od reality. Ak chýba autorita , ľahko sa stotožnia s kalom valiacim sa z internetu a všemocných médií. Výsledok? Stúpajúca agresivita aj v školách. Hotovou katastrofou je následne vystupovanie niektorých rodičov. Miesto toho, aby si urobili doma s takýmto dieťaťom poriadok, tak jeho správanie tolerujú, dokonca niekedy  ospravedlňujú. Nechápu, ako tým vlastnému dieťaťu  ubližujú, akého spupného sebca z neho vychovávajú. Žiaľ, tam je každý pedagóg v koncoch.
 Klobúk dolu pred všetkými, ktorí zostali.