Byť kronikárom je poslanie – to nám potvrdila i kronikárka z Nitrice

Byť kronikárom to nie je len povolanie. Je to poslanie. Kronikár musí zaznamenať všetky aspekty života v obci či meste tak, aby si čitatelia vedeli aj o  100 rokov vytvoriť obraz, ako žili ľudia v danom období. Kronikárstvo sa stalo poslaním i Daniely Šebovej, ktorá už 20 rokov píše pamäti obce Nitrica.

Do práce sa na prosbu starostu vrhla s nadšením a plná entuziazmu. „Keďže ma moja predchodkyňa nemohla do práce zaučiť, absolvovala som niekoľko školení. Nabrala som na nich cenné informácie a mohla som sa porozprávať aj s ďalšími kronikármi. Veľkou výhodou však bolo, že som roky pracovala ako členka kultúrnej komisie. Aktívne som sa tak zúčastňovala na kultúrnom živote obce,“ hovorí Daniela Šebová.

Najdôležitejšou a zároveň najnáročnejšou súčasťou práce kronikára je podľa jej slov zber informácií. Podklady na texty si pripravuje a zbiera celý rok. A keďže sa najlepšie píše človeku o tom, čo zažil a videl na vlastné oči, zúčastňuje sa čo najväčšieho počtu podujatí. Všetky informácie i postrehy si pedantne zapisuje. „Kronika má stanovené jednotlivé kapitoly, ako napríklad kultúra, počasie či šport. Nie je však možné, aby som obsiahla sama všetky oblasti. Mám preto veľký kolektív spolupracovníkov, ktorým dôverujem. Do kapitol si postupne ukladám údaje a zachytávam fakty.“

Kronikár nemôže do textov zahrnúť svoj názor ani hodnotenia. Na celkové znenie textov dohliada obecné zastupiteľstvo. „Keď sú všetky záznamy spracované v elektronickej podobe, odovzdám ich na schválenie a pripomienkovanie obecnému zastupiteľstvu. Po schválení ich prepíšem do knihy. Potom robím fotoalbum a pomocnú dokumentáciu ku kronike. V nej zakladám materiály ako pozvánky, plagáty, články, v ktorých sa píše o obci.“

Každý zapísaný rok sa snaží nejakým spôsob ozvláštniť. Pridáva preto do nej i profily výnimočných a zaujímavých ľudí. A tak kronika Nitrice nezaznamenáva iba udalosti v obci, ale aj jej dušu.

Autor: TAMO
Foto: TAMO