Búrske i vlašské sú skrátka božské

Orechy, na rozdiel od iného ovocia a zeleniny, obsahujú veľa bielkovín a tukov, čo je základom sýtej stravy. A podobne ako ostatné ovocie a zelenina obsahujú prepotrebné vitamíny a nerastné látky. To im dáva výnimočné postavenie v jedálnom lístku.

Úloha výdatne živiť pripadla najmä kokosovým orechom.. Kokosové mlieko, sladká, takmer biela šťava v pevnej a tvrdej škrupine, je základnou potravinou v mnohých tropických krajinách, na Filipínach, na Srí Lanke, v Zanzibare, vo Vietname, v Thajsku. Z pevnej bielej hmoty - bielka - na vnútornej strane škrupiny sa získava múčka a olej. V čase núdze postačí jediný orech ako strava pre jedného človeka na celý deň. Ale orech môže slúžiť aj inak. Napríklad z vlákien, ktorými je pokrytý, sa vyrábajú laná, povrazy, siete, rohože, koberce.

Nenáročná kráľovná trópov

Z kokosovej palmy možno vyrobiť vyše sedemdesiat výrobkov. V horúcich krajoch je najrozšírenejším stromom. Má mnoho druhov, okrasných i úžitkových. Kokosová je kráľovnou medzi nimi. A pritom sa ani netreba veľmi o ňu starať. Stačí vykopať neveľkú jamu, strčiť do nej orech a prikryť ho vrstvou zeminy. Palma veľmi rýchlo vyrastie a rovnako rýchlo zarodí. Rodí dva razy do roka nepretržite štyridsať až sedemdesiat rokov. Kokosová palma je v tropických krajoch taká dôležitá, ako v našich krajinách krava.

Trochu inak sa vyvíjal osud búrskych orieškov. Niektorí odborníci ich dokonca odmietajú nazývať orieškami či orechmi, a to nielen preto, že majú tenkú kôru, ktorá sa veľmi ľahko zlomí, ale najmä preto, že rastú pod zemou. Zaraďujú ich preto k strukovinám a nazývajú podzemnicou olejnatou. Búrske oriešky odpradávna pestovali na svahoch Ánd. Odtiaľ sa po objavení Ameriky dostali na iné svetadiely - do Afriky, do Ázie, ba kde-tu sa ujali aj v Európe. Koho to teda živili a živia búrske oriešky? Výdatne už domorodých obyvateľov Južnej Ameriky. Cenili si ich a obľubovali rovnako ako zemiaky a kukuricu. Stali sa jednou z hlavných súčastí starovekého jedálneho lístka. Ako dobre skladovateľná, trvanlivá a výživná potravina zachraňovali život čiernych otrokov, ktorých prepravovali z Afriky cez Atlantický oceán. Tvorili jeden z hlavných zdrojov výživy čienych otrokov v Spojených štátoch amerických. Začiatkom nášho storočia patrili v USA medzi najpestovanejšie plodiny...

Sladké, slané, chutné

Ani o lieskových orieškoch by sme netušili, akú slávu zožíňajú. Veľkú v Taliansku, Španielsku, i USA, no najväčšiu v Turecku. Pestujú ich tam na drsnom pobreží Čierneho mora a práca s nimi je hlavným zdrojom obživy pre štyri milióny tunajších poľnohospodárov. Lieskovce patria medzi najdôležitejší turecký vývozný tovar. Keď ich cena na svetovom trhu poklesne, narobí to hospodárstvu krajiny veľké starosti. Turecko vyváža oriešky do mnohých krajín, najmä však do Nemecka. Takmer všetky lieskovce tam končia v továrňach na čokoládu. Na Seychelských ostrovoch v Indickom oceáne rastú najväčšie zo škrupináčov. Nielen oproti lieskovcom a arašidom - i oproti kokosovým orechom sú to riadne obry. Oosahujú váhu 10 až 15 kilogramov. V Južnej Amerike pestujú orechy para, nazývané aj brazílske (lebo rastú najmä v Brazílii), v Severnej Amerike orechy pekan, v oblasti Stredozemného mora pistácie, orechy podlhovastého tvaru. Do rozsiahlej rodiny orechov patria mandle, orechy kešu, kola, píniové oriešky... Seychelské tak ako kokosové, para ako vlašské, kešu ako mandle (dokonca ich volajú indické mandle) sa jedia surové, opražené, pridávajú sa do cukrárenských výrobkov, do iných potravín, niektoré i do mäsových plniek a údenín. Väčšinou sa z nich lisujú jedlé oleje.

Aj naše sú dobré

A teraz sa vráťme k našim orechom - vlašským. Aké je ich miesto pod slnkom v rozsiahlej orechovej rodine i na našom jedálnom lístku? Pýšia sa dlhou históriou. Vedci tvrdia, že sa objavili na našej planéte už koncom druhohôr. Pravdaže, vtedy ich nemal kto obíjať. O nás nebolo ešte ani chýru ani slychu. Zato ich usilovne oberali už staroveké národy. Najmä Rimania. A nielen oberali, ale aj vysádzali. Všade tam, kde sa na svojich výpravách dostali. Teda takmer v celej Európe. S obľubou ich vysádzali okolo svojich opevnení a vojenských táborov. V tom období sa ujali aj u nás. Odborníci náramne vychvaľujú vlašské orechy. Najmä nerastné látky v nich. Ale aj vitamíny. Pochopiteľne, aj bielkoviny (sú podobné strukovinovým) a oleje. A ešte ich jemnú chuť a voňu ... Lekári odporúčajú zjesť ich denne aspoň za hrsť.