Bez prorockého poučenia ľud zdivočie

Mnohých rodičov som počul hovoriť, že sa im deti nudia. Žiaľ, nie je to ojedinelý hlas. V súčasnej literatúre sa často stretávame s týmto javom. A pýtame sa na príčinu. Jeden mladík mi povedal: nedostatok ideálov. Myslím, že je to pravda. Človek bez ideálov cíti, že jeho život je prázdny. Nevie, ako ho naplniť. Dni a hodiny mu utekajú bez obsahu, neužitočne, bez toho žeby hľadal príčiny. A tak sa pýtame, čo to značí mať ideál? Je to vytýčiť si dajaké vyššie dobro, dajakú mravnú hodnotu ako métu, ktorú treba dosiahnuť? Človek je prírody bytosťou ,ktorá sa chce prekonať. Nemôže sa uspokojiť tým, čím je. Ak sa neusiluje prekonávať, zosúva sa do neprirodzenej situácie, udúša svoj životný rozlet a z toho vzniká rozčarovanie a znechutenie. A platí to o jednotlivcovi i o kolektíve. Národ bez ideálov a bez výhľadu na vyššie hodnoty sa utopí v egoizme a vrhne sa so všetkou prudkosťou svojej nátury do pôžitkárstva. A tu má svoje korene úpadok a skaza. Pýtaš sa, prečo by mal hmotný blahobyt mravne narúšať a kaziť? Blahobyt sám v sebe nekazí. Je rozklad vtedy, keď sa stáva jediným naším záujmom, keď si ho staviame za jediný cieľ svojho života, hoci je len prostriedkom a to je radikálny omyl.

Keď sa materiálne hodnoty stanú jediným životným cieľom, vyplynie z toho jediný všeobecný zákon: šťastný, kto príde prvý a prvý sa ich zmocní. A prísť prv, to značí boj všetkých proti všetkým... Lebo ak jedinou vecou, ktorá má hodnotu, je blahobyt, niet nijakých mravných hodnôt, ktoré by bolo treba zachraňovať, a niet nijakých mravných noriem, ktoré by bolo treba rešpektovať. A keďže materiálne hodnoty pre svoju vnútornú obmedzenosť nemôžu uspokojiť, náš neukojený smäd po pôžitkoch je ešte viac podráždený a ešte väčšmi sa stupňuje. A preto je tu v ekonómii platný vedecký zákon, ktorý doslovne hovorí: ekonomické požiadavky rastú úmerne s ekonomickým uspokojovaním. A my si to nezvratne uvedomujeme, overujeme každý deň. Exkluzívne vyžívame sa v hmotných hodnotách je ako nerestné užívanie drogy. Navykáme si na ňu. A aby sme cítili jej účinok, musíme zvyšovať dávky, stále zvyšovať, až sa otrávime a definitívne zruinujeme. Neviem, kto povedal, že ľud bez mravných a náboženských ideálov sa zvrhne na jatočný dav. A je to pravda. Jedine viera nám môže ponúknuť vyššie hodnoty, ktoré môžu uhasiť náš nesmierny smäd po šťastí a súčasne nám dať smernice, ako ľudia, ako bratia, a nie ako vlci. A nemohla, by sa stať platným ideálom politika, veda, umenie, sociálny život i samo zamestnanie?

Mohla, ale relatívnym, veľmi relatívnym. To všetko môže totiž zaujímať a môže sa v tom realizovať iba časť človeka, ale nie človek celý. Nepochybne nás to môže na určitý čas aj uspokojiť, ale uspokojiť naše najvyššie nároky natrvalo to nestačí. A okrem toho nás takéto ideály vystavujú trpkým sklamaniam, a k tomu sú ešte všetky podmienené schopnosťami, úspechom a vekom. Jedine viera tvorí hodnotu naozaj vyčerpávajúcu a všeobecnú, a preto môže byť platným ideálom na celý život, ideálom možno pre všetkých a vo všetkých podmienkach. Evanjelizovanie nie je teda len náboženskou činnosťou, ale stáva sa dielom vysoko sociálnym, Je ako soľ. Dodáva životnú chuť a zamedzuje mu zhniť v močiari blahobytu. JE dokázané, že ak v dajakej veľkomestskej štvrti niet kostola, ak tu nepôsobí Cirkev, tak sa tá štvrť za dakoľko desaťročí stane vykričanou. Ako však budú mať masy vieru, ak niet prorokov? Ako uveria v Krista, ak niet Kristových svedkov? Ako spoznajú evanjeliové posolstvo bez hľadania evanjelia? Spoločnosť nikdy tak nepotrebovala prorokov, apoštolov, autentických kňazov, slovom ľudí ktorí veria a ktorí by nám mali pomáhať veriť, nikdy tak ako dnes.

Giovanni Albanese

VZÁCNA PONUKA

Image: FreeDigitalPhotos.net