BERNARDÍN

Za tri storočia namáhavej horskej práce zachránili bernardíny mnoho životov. Hoci modernizáciou ciest a dopravy sa záchranárske schopnosti tohto plemena stávajú nadbytočnými, jednako sa dnes bernardín hodnotí najmä ako dobrosrdečný a inteligentný rodiný pes.

Plemeno bolo pomenované podľa hospicu vo Veľkom priesmyku sv. Bernarda. Hospic založil roku 980 sv. Bernard de Menthon ako útulok pre tých, ktorí prechádzali cez nebezpečný priesmyk medzi Švajčiarskom a Talianskom. Žiaľ, dávne záznamy sa stratili, ale od osemnásteho storočia mnísi tohto hospicu šľachtili bernardíny, ktoré mali v nebezpečných podmienkach verne ľudí sprevádzať, vyhľadávať a zachraňovať.

Pôvodný bernardín mal krátku srsť, ale aby sa zabránilo nepriaznivým účinkom príbuzenskej plemenity, krížil sa s newfoundlandským psom a vznikol jeho hrubosrstý variant.

Najúspešnejším záchranárom spomedzi bernardínov bol Barry. Keď v roku 1814 zahynul, mal na svojom konte štyridsať zachránených životov.

Bernardíny majú masívne telo so širokou hruďou a mocným chrbátom. Hlava je veľká, široká s krátkym hlbokým ňucháčom. Vyskytujú sa v hrubosrstom i hladkosrstom variante farby mahagónovej, oranžovej alebo červenej. Na hlave sú vždy biele fľaky. Bernardíny sú napriek obrovskému telu nesmierne krotké a priateľské. Správajú sa vľúdne k deťom. Ak majú dosť priestoru, potravy a cvičenia, sú ideálnymi domácimi priateľmi.