Bearded kólia

Aj tí, čo by nechceli mať v byte chlpatého spoločníka, sa do tohto psa zamilujú, ak dostanú príležitosť sa s ním bližšie zoznámiť. Vysvetliť sa to nedá, ale asi žiadne iné plemeno nemá tak výrečný nos, pretože oči bývajú často skryté hustou „ofinou", čo podľa štandardu byť nemá a bohužiaľ to zakrýva oči nádherné a očarujúce. Celý pes však vyjadruje radosť zo života a láka na uzavretie priateľstva. Samozrejme, dúfa, že sa mu dostane vďaka v podobe pohladenia, maškrty či veselej hry. Hlavné je, aby sme sa vedeli svojím psom zaoberať a rýchlo sa naučíme, že sa s ním môžeme porozprávať takmer ako s človekom, ktorého máme radi. Beardedské kólie sú nepochybne také obľúbené práve pre svoj očarujúci šarm a vedia aj z fanaticky čistotného človeka urobiť svojho priaznivca a milovníka plného tolerancie.
Bearded kólie, čo v preklade znamená fúzatá kólia, je staré škótske plemeno a patrí medzi huňaté ovčiarske psy známe v starom svete. Tento typ psov nachádzame na Iberskom polostrove v psoch plemena Cao da Serra de Aires, v Taliansku v podobe bergamských ovčiakov, v Poľsku ako poľské nížinné ovčiaky a v Ázii ako tibetské teriéry.

Ako sa tento ovčiak dostal do Škótska, nie je jasné. Skutočnosťou je, že také plemeno psov nenájdeme nikde v Škandinávii, pod ktorej vplyvom sa sever britských ostrovov vždy nachádzal. Vychádza sa skôr z toho, že ho so sebou priviedli Kelti. V stredoveku mal pristáť v Škótsku náklad oviec z Poľska a tieto ovce mali sprevádzať ovčiacke psy, ktoré farmárom natoľko zaimponovali, že si ich nechali. Ak je táto história pravdivá a v Škótsku naozaj pristáli poľské nížinné ovčiaky, mali tieto psy nepochybne vplyv na miestne ovčiacke psy, pretože každý ovčiak sa určite usiloval mať aspoň jedného psa tohto vynikajúceho plemena, kúpiť si šteňa, alebo nakryť vlastnú sučku psom tohto pôvodu.

Spočiatku sa hádzali staroanglické ovčiaky (Old English Sheepdog) z juhu Anglicka a fúzaté kólie do jedného vreca. Na ostrovy sa okrem toho dostali aj španielske psy so španielskymi ovcami merino, ktoré sa importovali v 18. storočí na zušľachtenie anglických chovov. Tieto ovce pravdepodobne tiež sprevádzali huňaté psy. Tajomstvo pôvodu oboch plemien zostane pravdepodobne navždy nevyjasnené.

Prvý písomný údaj o fúzatých kóliách nájdeme v kynologickej literatúre v 19. storočí. Kólia sa stala ako miláčik kráľovnej Viktórie mimoriadne populárna už v začiatkoch čistokrvného chovu psov. Preto sa o plemene veľa písalo a v tejto súvislosti nájdeme zmienky aj o fúzatom variante kólií. Vtedy sa nazývali horské kólie (Highland Collie) alebo Hairy Mouthed Colie, čo znamená kóliu s osrsťenou tlamou, niekde sa dokonca rozlišovali dva rôzne typy týchto psov. Príležitostne sa fúzaté kólie spolu s ostatnými kóliami objavovali na prvých výstavách psov. Vtedy bol čistokrvný chov psov koníčkom šľachty a dobre situovaných mešťanov, ktorí si pravdepodobne strapatého sedliackeho psa mimoriadne necenili. Následkom toho sa fúzaté kólie objavovali skôr výnimočne.

V 30. rokoch sa týmto plemenom začala vážne zaoberať jedna chovateľka, ale mala veľké problémy nájsť chovné zvieratá, pokúšala sa údajne krížiť bobtaila, ale napokon sa vzdala. V roku 1944 si pani Willisonová zo Southenglandu objednala šeltiu, ktorú chcela cvičiť. Momentálne však nebola žiadna šeltia na predaj, tak jej obchodníci poslali psa, „ktorý ju určite nesklame".

Jeannie, ktorú najskôr považovali za kríženca, si čoskoro podmanila srdcia všetkých, čo sa s ňou zoznámili. Raz sa pani Willisonová stretla s chovateľom oviec, ktorý s údivom v Jennie spoznal sučku plemena bearded kolie. To prebudilo v pani Willisonovej zvedavosť a nasadila všetky páky, aby sa o plemene dozvedela viac, a aby získala ďalšie psy na vybudovanie vlastného chovu. Podarilo sa jej dokonca nájsť predkov Jeannie. Vybudovať chov sa však ukázalo ako mimoriadne ťažké. Pani Willisonová sa však nevzdala. Podarilo sa jej nájsť pre Jeannie psa a odchovať vrh.

V polovici 60. rokov sa dostali prvé beardies do Nemecka, patrili tu však skôr medzi kuriozity. Len čo sa však tieto psy ukázali na výstavách a objavili sa v odbornej literatúre, ich popularita rýchlo vzrástla. Dnes sú pre našu kynologickú scénu neodmysliteľné a na veľkých výstavách propagujú svoje vlastné plemeno ako najpopulárnejšie psy skupiny ovčiakov.

S rastúcou obľubou sa zmenil aj vzhľad plemena. Podobne ako u mnohých iných pôvodných plemien sa aj bearded kólie začali chovať pre krásu a eleganciu. Dnešná beardie má len málo zo strapatého vzhľadu svojich predkov. Jej srsť je dlhá, často prekrýva krásne oči a mnohým milovníkom psov sa začnú robiť vrásky na čele, keď si pomyslia na starostlivosť o takého psa. Také krásne, ako sa predstavujú na výstavách, vo všednom živote nie sú. Predovšetkým preto, že nadovšetko obľubujú čerstvý vzduch a najradšej sa hrajú v nevľúdnom počasí v blate a nevyhýbajú sa pritom žiadnej mláke. Srdcom sú ešte dnes ovčiackymi psami, ktorých nepriazeň počasia neodvráti od práce.

Beardies nie sú pohodlné psy. Na život s nimi potrebujeme čas a lásku, veľa humoru a to, aby sme mali dar od srdca sa zasmiať na nepredpokladaných a niekedy dokonca nemilých príhodách. Kto sa s niečím takým nedokáže zmieriť, nájde v širokej škále plemien psov aj iné, vhodnejšie.

Najmä mladý pes potrebuje behať, hrať sa, vyvádzať a mať určitú úlohu či cieľ. Pri všetkých činnostiach dokáže byť poriadne hlučný, pretože beardies rady a veľa štekajú a vyjadrujú každý pohyb mysle množstvom zvukov. S výchovou musíme začať skoro, pretože sa má láskyplným ale rozhodným spôsobom naučiť, že sa musí ochotne podriadiť. Nebezpečenstvo, že by sa borderská kólia usilovala agresívne presadzovať svoju vôľu prakticky neexistuje a tieto psy poznajú množstvo ďalších spôsobov, ako si svojho majiteľa omotať okolo prsta. K poslušnosti ho však musíme vychovať s láskou a pochopením, nikdy nie drilom alebo tvrdosťou. Na takéto prostriedky je borderská kólia príliš inteligentná. Tvrdohlavá nie je príjemným spoločníkom, a preto treba správne zaobchádzať už so šteňaťom. Borderské kólie sú veľmi bystré, rýchlo a rady sa učia ak sú správne motivované, pre človeka robia to, čo sa naučili, rady. Už šteňa musíme naučiť ležať na stole a nechať sa kefovať. Ak sa kefovanie stane príjemným spoločným trávením času, majú z neho psy radosť.

Tento pes si vyžaduje množstvo času. Musíme mu umožniť dostatok pohybu a zamestnať ho a starostlivosť o srsť musí patriť ku každodennej rutine. Je veľmi pohyblivý, vždy pripravený na hru i zábavu, veľmi citlivý na chválu a odmenu. Vedia žiť v dokonalom súlade v svorke.