Anténa
Moja stará mama žije celý život na dedine. Ako správna stará mama aj tá moja trávi väčšinu času vonku na dvore pri všetečných sliepkach, rozutekaných zajacoch a inej hávedi, má preplnenú záhradku, pestuje v nej všetko, čo potrebuje do kuchyne a okrem toho sa pýši výstavnými kvetmi nekonečného počtu druhov a farieb, v čom sa predháňa so susedkami v súperení, ktorá má všetky farby astier, či ktorej prvej rozkvitli pivonky.
Okrem týchto záľub moja stará mama vášnivo rada zbiera liečivé bylinky. Niekedy sa nám, vnúčatám, nepodarí nájsť dostatočný dôvod, prečo akurát v tej chvíli nemôžeme ísť s ňou behať po lúkach a hľadať ony zázračné rastlinky s liečivou silou, a tak sa brodíme v trávnatom poraste siahajúcom neraz po pás dúfajúc, že práve nestúpime na hlavu hadovi, žabe alebo inému tvorovi, oddávajúc sa skupinovo záľube našej starej mamy. Občas ide za krásami prírody sama, ale to zas máme o ňu strach, aby pod ťarchou zanietenia z hľadania byliniek nestratila hlavu a orientačný zmysel a nezablúdila niekde v priľahlom lese.
Stará mama potom svoj úlovok z lesov, vôd a stráni doma starostlivo opatrí, očistí, roztriedi, nastrihá, usuší, prehrabáva, vetrá, a uskladní na zimu. Ach, ten čajík v zime! Ten je! Nevyrovná sa mu nijaký iný sáčkovo balený čaj z obchodu. Zázračný čaj starej mamy má nádhernú sviežu farbu, je číry a neopísateľne vonia. V ten čarovný okamih, ktorým je pitie čaju, i keď neznamená rovno historický medzník onoho známeho Bostonského pitia čaju, je pre nás jedinečný.
Nie vždy si však stará mama do detailov premyslí dopad svojho počínania, resp. niekedy sa stane, že nedopatrením spôsobí temer katastrofu.
Stalo sa to na jeseň, keď môj otec s bratom plece pri pleci vybavení pivom chceli sledovať futbalový zápas. Natešene sa pohodlne usadili pred televízor, ako to už chlapi zvyknú robiť, ale na obrovské prekvapenie zvuk sčasti bolo započuť s uchom prilepeným k aparátu, avšak obraz zrnitý ba miestami žiadny. Obrovskú radosť vystriedalo sklamanie, ale ich odhodlanie bolo natoľko veľké, že sa pustili s vervou do odstraňovania poruchy televízneho prijímača. S heslom televíznej rozprávky “A je to!“ sa začalo hľadanie. Pôvodne teda hľadanie poruchy.
Dumajúce hlavy strčené pod televízorom. Diviace sa hlavy strčené za televízorom. Pohmkávanie: hm, hm. Ruky vyhadzujúce bezradne do vzduchu. Skrčené nohy striedajúce výskoky. Ruky vyhadzujúce nahnevane nad hlavu. Pohmkávanie: hm, hm strieda hlasné dudranie: \"Čo je s tým?!\"
Odbiehanie pre náradie. Situáciu komplikuje občasná kontrola starej mamy s významnou otázkou: „Čo sa prepána deje?“
Ruky a nohy v spleti poletujú povetrím, kde tu padne aj kopanec do okolitého nábytku. Stará mama nechápavo krúti hlavou a už sa radšej na nič nepýta. Dve postavy kopajúce a fučiace od rastúceho napätia sa s ďalším spásonosným nápadom odrazu presúvajú s dupotom do vrchných poschodí domu. Priamo na pôjd, kde sa nachádza anténa. Avšak nadšenie strieda sklamanie. Anténa zmizla. Dve postavy sa však nevzdávajú a s nehasnúcim zanietením sledujú stopu. Vedie ich hypotéza, že ak televízor aspoň šuští, sem tam blikne, predsa anténa nemohla zmiznúť nadpozemskou silou?! Či? S káblom od televízneho prijímača v ruke, dve postavy idú po stope ako stopárske psy hľadajú, fučia a ňuchajú. Sláva! Záhada stratenej antény vyriešená. Nečakané odhalenie a radostné výkriky privoláva starú mamu na pôjd za vyriešením záhady.
Boli to jej liečivé bylinky. Stará mama totiž nelenila, keď zbadala akúsi neznámu konštrukciu, ihneď ju schmatla a povešala si na ňu bylinky, ba dokonca aj cibuľu, aby pekne preschli.
Tento príbeh isto nekončí, lebo naša stará mama je poriadny výmyselník, a aj keď televízor už funguje, my sa tešíme na ďalšie nápady našej starej mamy.
MIA