ALJAŠSKÝ MALAMUT

(Originálny názov: Alaskan Malamute)

Až v roku 1926 sa dostali prvý raz do Európy ťažné saňové psy, ktorých miesto pôvodu je na západnom pobreží najsevernejšieho výbežku Ameriky. Kým sa aljašský malamut stal  spoločníkom a pomocníkom zlatokopov, cestovateľov a lovcov kožušín, dlhé roky sa choval v dedinách Eskimákov a Indiánov. Názov malamut alebo aj malemut dostal pravdepodobne podľa eskimáckeho kmeňa Mahlemutov. Aj ostatné inuitské kmene chovali saňových psov, malamuti však boli medzi nimi najlepšie. Nielenže ťahali sane a nosili na chrbtoch bremená, ale pomáhali aj pri love ľadových medveďov, polárnych vlkov a tuleňov a dokonca strážili aj sobie stáda. Už prví osadníci na Aljaške zistili, aké potrebné sú odolné severské psy.

Malamuti sa čoskoro rozšírili po celom Ďalekom severe a stali sa spoločníkmi lovcov. Malamutov so sebou brali aj expedície do Arktídy i Antarktídy a v extrémne tvrdých podmienkach sa tieto psy osvedčili. Každý, kto chcel v krutej prírode vydržať, sa musel naučiť používať saňové psy, pretože bez nich nebol život na severe možný. Osadníci však so sebou privážali aj iné psie plemená, ktoré sa s malamutmi krížili, a nechýbalo veľa, aby pôvodný eskimácky pes vymizol. Až v 20. rokoch sa vďaka úsiliu amerických chovateľov podarilo zachovať malamutov v pôvodnej čistokrvnej podobe.

Pri pohľade na milé chlpaté šteňatá, pripomínajú skôr detské hračky, by človek ani neveril, akí siláci z nich vyrastú. Malamuti najčastejšie svoje schopnosti uplatňovali v troj až osemčlennom záprahu, ale niekedy ťahali bremená aj jednotllvo. Na silu svojich psov boli majitelia pyšní a schopnosti tých najlepších sa často stávali predmetom sporov a stávok. Tie najsilnejšie vraj dokázali pohnúť saňami, na ktorých bol naložený poltonový náklad - nie svorka, ale jeden, jediný pes. Pri kluse malamut pripomína vlka. Je to vytrvalý bežec, ktorému mráz nerobí problémy. Nie je to žiadny rýchlik, ako niektoré menšie plemená saňových psov, ale jeho prednosťou je veľká vytrvalosť. Po prekonaní mnohých desiatok kilometrov spia malamuti v snehových dierach v blízkosti saní a neprekáža im, že ortuť teplomera klesá aj pod 40 stupňov. Keď sa schúlia do klbka, prikryjú si nos huňatým chvostom a trocha si tak prehrievajú dýchaný vzduch.

Malamuti sú svorkové psy, a preto majú rady spoločnosť. Ich povaha je pokojná a k ľuďom sa správajú priateľsky. Patria do veľkej rodiny špicov a medzi nimi patria k najväčším, pretože dosahujú výšku až 70 cm a váhu okolo 40 kg. Aj u nás majú už veľa obdivovateľov. Obľubu si získali nielen vďaka svojej povahe, ale aj pracovným a športovým výkonom. Na preteky je potrebné psov cvičiť a trénovať, čo prináša zábavu chovateľom i psom. Aljašský malamut je silák, oddaný a skromný priateľ všetkých členov rodiny a dobrý strážca. Ak ste sa rozhodli kúpiť si ho, mali by ste si uvedomiť, že tieto psy potrebujú pohyb v prírode na zdravom vzduchu. Je to aktivita, ktorá rovnako ako psom prospieva aj ich majiteľovi, často však vyžaduje z jeho strany aj veľa odriekania.

Foto: www.flikr.com

From golbenge...