Ako zlý sen

Primár oddelenia ARO v okresnej nemocnici doktor Novák si v ten predvianočný neskorý večer zúfal. Desaťročný chlapec, ktorého mu pred chvíľou doviezli, mal ťažkú otravu a sprvu nevedel, z čoho. Podchvíľou sa Novákovi zdalo, že mu dodýcha. Ale bojoval ďalej.

Zle, no nie až tak zle na tom bola aj jeho matka. Priviezol ich v bezvedomí matkin druh, s ktorým žijú v spoločnej domácnosti. Druh nemal poňatia, čo sa stalo a Novák tipoval na žalúdočnú otravu. Akonáhle mal rozbor krvi a ďalšie vyšetrenia, názor si potvrdil - matka s dieťaťom boli otrávení barbiturátmi a čoskoro sa dozvedel ďalšie závažné skutočnosti. Druh priniesol matkin rozlúčkový list, v ktorom tvrdila, že na druhý svet zoberie aj svojho syna, aby sa "tu netrápil". Navyše mu sanitkári povedali, že počuli matku pri prevoze v polobezvedomí opakovať; že ich chcela oboch zabiť: A to už primár nemohol kvalifikovať inak ako pokus o vraždu. Zodvihol preto slúchadlo a spojil sa s operačným dôstojníkom VB.

Matka Alica Hauskrechtová i jej syn Tomáš mali šťastie. Po intenzívnej niekoľkodňovej liečbe boli v poriadku. Vyšetrovateľ krajského úradu vyšetrovania nadporučík Ivák mohol už vypočuť matku a v prítomnosti zákonného zástupcu a detského psychológa aj syna. Hauskrechtová spočiatku priznávala, že mala v živote problémy, prepadala beznádeji, hádala sa s druhom, ktorý ju chcel opustiť a tak sa rozhodla životné ťažkosti riešiť samovraždou. Nechcela, aby syn ostal na svete sám. Preto jemu i sebe podala veľké množstvo práškov na spanie - najmä Rohypnol, ale aj Chlorprothixen. Keď jej však Ivák oficiálne oznámil, že ju obviňuje z pokusu vraždy vlastného syna, zľakla sa a chcela advokáta. Ivákovi nastali ťažké časy. Advokátka, inak osobná priateľka Hauskrechtovej, rýchlo presvedčila druha, aby zmenil pôvodnú výpoveď. A tak podľa ďalších výpovedí už nebolo na celej šírej zemi idylickejšieho páru ako on a Hauskrechtová. To, čo povedala sanitkárom, si vôbec nepamätala a všetko zvaľovala na lieky. Konala vraj pod ich vplyvom - aj list napísala viac-menej nadrogovaná. Popierala však, že by požila Chlorprothixen, trvala len na Rohypnole. ,,O takom lieku, ako je Chlorprothixen, som v živote nepočula a ani som ho nevidela," tvrdila rezolútne.

Ivák vedel, prečo. Podľa posudku súdneho znalca totiž Rohypnol zďaleka nebol taký účinný a ani 40 tabliet, ktoré užili, im nemalo spôsobiť smrť, Kombináciou dvoch liekov však následky mohli byť vážnejšie a preto sa nedalo vylúčiť, že nimi mohla syna usmrtiť. Hauskrechtová navyše zmenila výpoveď aj v tom zmysle, že synovi podala iba dve tabletky, aby lepšie zaspal. V prvej výpovedi však tvrdila, že syna zobudila a vnútila mu množstvo tabletiek. Vzápätí tuho zaspal. Aj lekárske rozbory jednoznačne nasvedčovali, že chlapec užil veľké množstvo tabletiek - nie dve, ale okolo dvadsať. Navyše aj syn tvrdil, že mamička mu dala pilulky dvoch farieb, aby vraj lepšie spal. Čo ďalej?

Ivák s problémami, ale predsa len vybavil u Hauskrechtovej domovú prehliadku. Veľa si od nej nesľuboval, keďže od udalosti už uplynulo niekoľko dní. Podľa očakávania v byte nenašli prakticky nič, čo by stálo za pozornosť. Až na niekoľko písomností od okresného psychiatra. Ivák sa teda vybral za ním a objednal si aj grafologickú expertízu rozlúčkového listu.

Okresný psychiater potvrdil, že Hauskrechtová sa u neho liečila na ľahkú psychózu. Choroba podľa neho nemohla zapríčiniť konanie v nepríčetnosti ani iné vážne prejavy. A nielen to - psychiater potvrdil, že Hauskrechtovej predpísal práve Chlorprothixen niekoľko dní pred onou udalosťou.

Ďalšie dni pripadali Ivákovi ako zlý sen. Obchádzal systematicky jednu lekáreň za druhou v úsilí nájsť recept, na ktorý si, ako predpokladal, Hauskrechtová vybrala lieky. V živote by neveril, koľko je v jednom okrese lekární. Obišiel všetky, ale a recept nenašiel. "Môže byť už v archíve," povedali mu - ako inak v tej poslednej a keď prišiel do okresného archívu, bez väčších problémov recept našiel. Vzhľadom na charakter lieku bolo vylúčené, aby ho vybral niekto iný. Tak predsa, pomyslel si Ivák. Keď však začal bližšie spoznávať Hauskrechtovú, pôvodný policajný pud sa v ňom akosi strácal. Bola to vcelku skromná, svojím spôsobom nešťastná žena a pri jednom z neprocesných rozhovorov mu povedala vetu, ktorá ho zamrazila: "Pán vyšetrovateľ, čo z toho budete mať, keď ma dáte zatvoriť?"

Ozaj, čo? Ten chlapec bol na ňu silne citovo viazaný. Ľúbil ju ako ľúbi väčšina synov svoje matky a Ivák bol v rozpakoch. Napokon by bol býval najradšej celý spis nevidel. Bojoval sám so sebou. Na jednej strane tu bola žena - matka, ktorá chcela zobrať život vlastnému dieťaťu. To je z pohľadu morálneho i z pohľadu štátu a práva neprípustné. Nuž ale, uvažoval, keď ju odsúdia, ten istý štát zoberie synovi na pár rokov matku. Aký je v tom rozdiel?

Potlačil pochybnosti. Musí sa riadiť zákonom. Ostatné nech zváži súd. Pustil sa znova síce bez chuti, ale s profesionálnou energiou do práce. Grafológ mu dodal posudok, podľa ktorého list nepochybne písala Hauskrechtová a potvrdil tiež, že písmo nenasvedčuje rozrušenie pisateľky. Z pohľadu zákona bolo všetko jasné, ale Ivák aj tak zle spával. Príčinou bol malý Tomáško. Ivák si ho počas niekoľkých stretnutí celkom obľúbil a až ho zamrazilo, keď sa ho Tomáš s naširoko otvorenými očami opýtal: "Vy ste ten zlý ujo, čo mi chcete dať mamičku do väzenia?"

Ivák mal sto chutí s policajtským remeslom praštiť. Čo mal Tomášovi povedať? Že on je síce ten zlý ujo, čo mu chce zatvoriť mamičku, ale preto, lebo ho mamička chcela zavraždiť? Mal mu povedať, že jeho mamička ako vedúca predajne narobila obrovské manko a keď ju on nezatvorí za pokus vraždy, s veľkou pravdepodobnosťou ju zatvoria jeho kolegovia z "hospodárky"? Manko si totiž narobila v predchádzajúcom období aj s druhom, ktorého sústavne dotovala peniazmi v nádeji, že od nej neodíde. Keď zistila, že ani peniaze nepomáhajú a druh aj tak chce od nej odísť, duševne sa zlomila. Ľudsky je to možno pochopiteľná situácia, ale z pohľadu zákona?

Netrpezlivo čakal na súdne pojednávanie. Hauskrechtová s pomocou svojich rodičov manko vyrovnala. Tí to tiež urobili len kvôli Tomáškovi. Voči svojej dcére mali isté a nie malé výhrady. Aj predseda senátu sa ukázal ako človek - vymeral jej nepodmienečný trest v dolnej polovici sadzby vzhľadom na niektoré poľahčujúce okolnosti. Ak sa teda bude dobre správať, môže byt' Hauskrechtová za krátky čas "vonku ". Dieťa malo byť dovtedy pri starých rodičoch.

Po odpykaní trestu sa Hauskrechtová už bez druha kamsi odsťahovala. Ivák ani ju ani Tomáška odvtedy nevidel. Ešte dlho však naňho myslel.

Ondrej Šimúny