Ako telefonovať

Mobilné telefóny nás v dnešnej dobe úplne ovládli. Vybavujeme nimi nielen služobné, ale aj  súkromné hovory, objednávame si tovar, pripájame sa na mobil-internet. Mnohí z nás vlastnia nie jeden, ale aj viac mobilných telefónov, patracich  rôznym operátorom. Ako je to však s telefonovaním? Aj to má mať svoje pravidlá.

Iste mi dáte za pravdu, keď poviem, že vyjadrovanie a správanie patrí k akémusi profilu človeka, dotvára jeho imidž a celkový dojem. Preto je veľmi dôležité, ako sa človek na verejnosti správa, ako vystupuje, ako komunikuje, akú má mimiku, aké má spôsoby. Nie nadarmo naše staré mamy hovorili, že- aký človek, taká reč. Platí to stále. A k správnemu správaniu a vystupovaiu patrí aj správne telefonovanie.
Už sa Vám stalo, že ste na jednaní, alebo máte dôležitý rozhovor a do toho Vám zazvoní telefón?. Dokážete  v krátkom časovom úseku posúdiť, ako sa máte zachovať?
Aj pri telefonovaní platia určité etické  pravidlá.
Pokiaľ ste na dôležitom rokovaní, do ktorého ste zapojený ako účastník, ale nevediete ho, mali by ste si svoj mobilný telefón rozhodne vypnúť. Pokiaľ čakáte dôležitý telefonát, treba zvoliť tichý režim. Keď Vám telefón zazvoní, je vhodné, pokiaľ chcete telefonovať vstať, ospravedlniť sa, vyjsť z miestnosti a telefonovať inde. Alebo použijete vetu: “Prepáčte, ozvem sa neskôr, teraz  s Vami nemôžem hovoriť”. Iné je, pokiaľ vediete rokovanie Vy. Vtedy môžete uvážiť, podľa dôležitosti telefonátu, či ho vybaviť, alebo nie. Nesmie však byť súkromný. Ak jednoducho na telefón  nemáte čas, ani priestor, prijmete hovor a poviete: "Prepáčte, som na rokovaní, ozvem sa čo najskôr." Ak sa však jedná o dôležitú vec, môžete sa ospravedlniť účastníkom jednania a rozhovor uskutočniť, prihliadať však treba na to, aby bol stručný, jasný a konkrétny.    
Dodržiavajú sa tieto pravidlá? Z bežnej praxe vieme, že nie. Minulý rok som sa vo viacerých prípadoch stretla s takými ukážkovými telefonátmi, že sa o ne s Vami musím rozhodne podeliť.

Prvý:
V sále prebieha pod dozorom právnika, verejného obstarávateľa, verejno- obchodná súťaž ohľadom výberu dodávateľa školení pre zamestnancov istého zariadenia. V miestnosti je okrem právničky aj predseda komisie, jej  členovia, ako aj prihlásení dodávatelia aktivít.
Právnička odovzdáva obálku s menom víťazného dodávateľa do rúk predsedovi komisie. Tomu však zazvoní mobil. Obálku jej zoberie z rúk a do mobilu vykrikuje. “Čo, brigádnika? No, dobre, môže byť, vypíš mu papiere! Veď keď sa nechytí, ľahko ho vylejeme!!!!” Dotyčný pán pracoval ako personálny riaditeľ istej spoločnosti, avšak adekvátne vystupovanie k tomu rozhodne nemal..

Druhý:
Bola som prekvapená správaním mojej dobrej známej, ktorá mala svoj obchodik s oblečením. Mala v ňom pekný, zaujímavý tovar. Obchodík bol zariadený s citlivým vkusom, všade boli milé  doplnky. Napriek tomu však musela známa  svoju predajňu zatvoriť. Prečo sa tak stalo? Zákazníčkam sa totiž venovala veľmi málo. Mala mobil s programom, ktorý mal veľký počet voľných minút. A tak stále telefonovala. Telefonovala, keď bola v predajni sama, ale aj vtedy, keď do predajne vstúpila zákazníčka. Ona  však telefonovala ďalej a neprestala ani vtedy , keď si zákazníčka vybrala tovar a prišla k pultu, aby ho zaplatila. Jednoducho si dala telefón na rameno k tvári, priklonila hlavu, aby bol medzi uchom a ramenom, veselo telefonovala ďalej a blokovala tovar na registračnej  pokladni  a ešte stále telefonujúc ho ukladala do igelitovej tašky a podala zákazníčke, ktorej letmo kývla medzi rečou na pozdrav. Bolo to veľmi netaktné a postupne k nej prestali zákazníčky chodiť a tržby klesali. Obchod musela zatvoriť.

Tretí:
Nakoniec posledný, ale skutočne ukážkový príklad netaktnosti pri telefonovaní. Stal sa mojej susede. Týždeň pred Vianocami mi na dvere zazvonil jej vystrašený syn, a prosil ma, aby som k nim prišla, nakoľko mamine je veľmi zle a otec nie je doma. Samozrejme, ihneď som sa vychytila k nim. Suseda ležala a nemohla dýchať. Bola astmatička.  Predtým bola vonku nakupovať a keď sa vrátila zo zimy do suchého bytu, vykúreného ústredným kúrením, sliznica jej priedušiek zareagovala alergickou reakciou. Nič sa nedalo robiť, iba zavolať záchranku, ktorá prišla behom niekoľkých  minút. Po zhodnotení stavu jej podali infúziu do žily a jej ťažkosti začali ustupovať. Mladý lekár sa rozhodol, že ju ešte záverečne vyšetrí. Vytiahol fonendoskop a priložil jej ho na hruď. „Dýchajte zhlboka!“- prikázal prísne. Do toho mu zazvonil mobil. Na linke mal manželku. „Traktor?“-kričal do telefónu –„Traktor, no kúp ho!“-manželka bola v hračkárstve a chcela kúpiť malému synovi traktor. Medzitým sa otočil k pacientke a zavelil: “Dýchajte, nič nepočujem!“, pričom mal fonendoskop stále na jej hrudi. Potom ešte dával manželke pokyny, čo má kúpiť k večeri. Do toho stále pokrikoval na susedu, nech dýcha. V pomykove sme boli všetci okolo neho a vydýchli sme si, až keď posádka sanitky odišla.

Tak toto boli príklady, ako sa telefonovať nemá. Verím, že ste sa na nich zasmiali a že nepatríte do podobnej kategórie používateľov telefónov. Lebo aj to, ako telefonujete, charakterizuje úroveň Vášho vystupovania.

S. Nováková                                                        .