Ako som si našla frajera cez internet

Chatovanie som vždy považovala za hlúposť. Úprimne som sa divila svojím kamarátkam, že na nete trávia toľko času, mimochodom aj pracovného, a zháňajú si frajera. To som v tom čase mala dlhoročného priateľa, s ktorým sme sa zoznámili v kine, a tak som razila myšlienku, že niet nad zoznámenie v realite, lebo človeka hneď vidíte, hneď viete, či tam je nejaká chémia a či sú nejaké šance na vzťah. Ale nechať sa oblbovať niekým cez internet, koho nepoznáte a kto si vymýšľa a klame?!

Keď ma Viktor nechal kvôli inej žene, ako inak, s ktorou sa zoznámil cez internet, myslela som, že vyskočím z kože. Debil. Poplakala som si niekoľko týždňov a nakoniec ho šťastne vypustila z hlavy. Po pár mesiacoch som si uvedomila, že dozrel čas na ďalší vzťah. Ale kde stretnúť toho pravého?! Od rána do večera som v práci, všetky kamarátky naokolo zadané – veď nám ťahalo na 30, takže niet si s kým poriadne vyjsť. Večer po práci som aj tak väčšinou nevládala niekam si vyraziť a sobota to nevykrývala. Začala som byť nervózna z kolotoča, v ktorom si neviem nájsť čas a energiu na hľadanie partnera.

Marika, moja kolegyňa ma začala presviedčať, aby som dala šancu internetu a hľadala aj tam. Zanovito som odmietala túto úbohú verziu zoznamovania sa. Nepomáhalo ani to, že ona sama bola vydatá za Marcela, s ktorým sa zoznámili pred 4 rokmi na internete. Keď však videla, aká som nešťastná, vytvorila za mňa profil na chate a poslala mi môj nick, heslo a inštrukcie. Aby ma rozúrila ešte viac, napísala pod týmto nickom aj inzerát v sekcii „ Ona hľadá jeho – vážne“. Riadne som jej v ten deň vynadala a urazili sme sa jedna na druhú.

Celé mi to nastavila tak, že mi notifikácie o odpovediach na „môj“ inzerát chodili aj na súkromný email. Prišlo mi 190 odpovedí v priebehu 10-15 dní a notifikácie ma doslova bombardovali. Nemohla som nebyť zvedavá, čo za inzerát to Marika vlastne podala. Celú jednu sobotu som strávila čítaním inzerátu a odpovedí naň a niektoré ma doslova v dobrom šokovali. Musela som odpísať pár mužom, lebo sa mi zdali slušní a vzdelaní. Chcela som im vysvetliť omyl a nezáujem z mojej strany. Rado mi odpísal späť a ja jemu a on mne....až sme si písali 2 mesiace. Pozval ma do kina, kde sme sa mali prvýkrát vidieť naživo (fotiek sme si vymenili medzitým tony).
A bola to láska. Keď sa ma všetci pýtali, kde som sa s ním zoznámila, odpovedala som pokrytecky: „ Ako inak? V kine.“

Agáta Galisová