Ako so sebou bojujem C) pevná vôľa

Rozšírila som svoje športové aktivity o sledovanie olympijských hier. Hokej, krasokorčuľovanie, medailový biatlon , skoky na lyžiach a sánkari ma držia v napätí. Chvíľami zatváram hrôzou oči a na niektoré pády pozerám cez prsty ako malé dieťa. Až teraz si uvedomujem, koľko odriekania, potu, času... si vyžiadajú špičkové športové výkony. A hranice už nie je veľmi kam posúvať. Leda ak pomocou nedovolených látok. Ale to spraví len zmyslov zbavený jedinec, alebo jeho guru (tréner). Ľudské telo má proste svoje hranice, i keď ma o opaku chvíľami presviedčajú výkony športovcov i artistov. (V telke som nedávno videla totálne gumeného chlapa poskladaného do malej krabice. Čo ten robil!? Už viem čo to je, keď je niekto bez chrbtovej kosti).

U susedov vstávajú ráno o 5.00 už roky. Majú krasokorčuliarku a tenistu. Ich rodinný rytmus riadia tréneri. Deti to baví, sú úspešné a ak sú rodičia schopní finančne a časovo ich podporovať... Len tak môžu napredovať.

Verím, že čokoľvek človek robí dostatočne dlho, musí priniesť úspech. Okrem fyzickej dispozície musíme byť vybavení aj psychickou odolnosťou. Nesmieme sa pri prvých nezdaroch zložiť a pri úspechoch musíme odolávať závisti i záujmu. Introvert s tým musí fakt zabojovať.

Pevná vôľa je práve kľúčom k úspechu v čomkoľvek. Každý z nás ju má inú. Ale trénovať sa dá!

Krôčik po krôčiku, len sa nevzdať!

Vaša Chitta