Ako so sebou bojujem B) Strava

Nebudem hladovať ! To som pevne rozhodnutá, napriek chuti urobiť niečo so svojou nadrozmernou postavou. V záujme zachovania života svojich najbližších. Keď som hladná - som zlá. Veľmi zlá !
A tak som nahradila na raňajky obligátny chlieb so salámou za biely jogurt s ovsenými vločkami, troškou medu a postrúhaným jablkom.( na 3 dni. Potom sa mi miesto sladkého zažiadalo niečo „slané", Za výsmechu rodiny som hrdinsky žula tofu.)
Snažím sa o ľahučkú desiatu v podobe ovocia a na obed si z meníčok vyberám hlavne bezmäsité pokrmy . Nič smažené, či mastné. Olovrant napriek snahe nestíham a večer môj boj so sebou vrcholí. Jednak treba navariť rodine (a tá nezdiela so mnou moje presvedčenie o zdravej strave), treba dojesť zo včera ... A hlavne po cvičení by som zjedla aj klince. Najčastejšie vediem vojnu s mastným chlebom a cibuľou. Niekedy vyhrám ja, niekedy mastný chlieb. Odôvodňujem si to potrebou zdravej cibule v mojom jedálničku . Jej príjem som z pachových dôvodov musela presunúť až na večerné hodiny.Nepriateľská rodina mi tiež hádže pod nohy kolové nápoje ,čokoládu , keksíky a koláče.
Veľká vojna je vždy na oslavách a návštevách. Ťažko mi hostiteľ zamení domáce tuhé, za zelený čaj a rezeň s majonézovým šalátom za polystyrénový chlebík s cícerovou pomazánkou. Nechcem prísť o priateľov a tak robím kompromisy .

Čo sa týka nápojov,denne by som mala dostať do seba aspoň 2,5 litra. Čím je vonku chladnejšie, tým horšie sa mi to darí. Málokedy som smädná. Čaje - ráno a večer - pravdaže nesladené, vodu vodičku ak sa dá. Káva je spoločenská . Pijem malú, slabú s troškou cukru a mlieka. (Aj tak si ju vyčítam.)

Najviac mi však chutia malé víťazstvá v mojich malých vojnách. Skúste si zabojovať so sebou aj vy !
Vaša Chitta