Ako si vybrať dobré a zdravé bývanie?

Nová kniha Ako dobre bývať sa v zrozumiteľnej podobe zaoberá bývaním po jednotlivých miestnostiach v byte alebo v dome a ponúka množstvo osobných postrehov aj vedeckých poznatkov o tom, ako si čo najlepšie zariadiť svoj domov.
Vychádza z odborných kníh o dizajne s ohľadom na človeka a komforte v interiéri – to všetko od Veroniky Kotradyovej, ktorá sa na Univerzite venuje výskumu vzťahu ľudského tela, mysle a prostredia.
„Zdravý interiér je priestor, kde absentuje stres z prostredia a kde máme možnosť slobode zaujať telesné polohy bez bolesti a diskomfortu,“ tvrdí autorka.
Ten spomínaný stres z prostredia spočíva predovšetkým v pocite ohrozenia, nedostatku súkromia a možnosti kontrolovať mieru kontaktu s inými ľuďmi. Ďalej jeho príčinami môžu byť slabý alebo žiadny vizuálny kontakt s exteriérom alebo, naopak, úplne priamy kontakt s ním. Potom sú to hluk či znečistené prostredie. „Človek môže mať tiež nevedomý pocit nebezpečenstva a ohrozenia, nedostatok odpočinku v „úkryte“, absenciu pocitu domova aj doslovného domova alebo príliš veľké množstvo a intenzitu podnetov pre zmysly. Pripočítať k tomu môžeme aj fyzickú bolesť a telesné deformácie z nesprávne tvarovaných výrobkov, s ktorými sme v bezprostrednom kontakte,“ dodáva Veronika Kotradyová.

„Býva sa tu dobre, len žiť sa tu nedá.“
- Babka z filmu Martina Šulíka Orbis Pictus

Text sprevádzajú názorné ilustrácie, vďaka ktorým sa môžeme vyvarovať bežným chybám. Kniha Ako dobre bývať je užitočným sprievodcom pri zariaďovaní a prináša inšpiráciu a motiváciu zamyslieť sa nad svojimi skutočnými potrebami.

Veronika Kotradyová je praktizujúca interiérová dizajnérka a konzultantka pre oblasť dizajnu s ohľadom na človeka a prostredie. Vyštudovala odbor Dizajn nábytku a interiéru na Drevárskej fakulte vo Zvolene a cez ekologické navrhovanie sa postupne dostala k jej súčasným témam cez viaceré stáže a prednáškové pobyty v zahraničí (Spojené štáty, Nový Zéland, Rakúsko, Nemecko, Dánsko, Taliansko, Veľká Británia).
Vo svojich výskumoch sa venuje zdravému interiéru a pocitu pohody a úlohe prírodných materiálov, predovšetkým dreva. Na fakulte architektúry vedie výskumné centrum, ktoré skúma vplyv prostredia na správanie sa človeka, jeho vzťahy, výkonnosť a zdravie.

Prečítajte si úryvok z knihy Ako dobre bývať:

Optimálny pôdorys

/veľkosť a usporiadanie /a ako rozhodnúť o rozdelení miestností.
Ďalším zásadným rozhodnutím je veľkosť nehnuteľnosti, a tým aj jej životného priestoru. Pri kúpe nehnuteľností sa najčastejšie jej cena udáva na meter štvorcový. Môže to byť ale zavádzajúce. Priestrannosť totiž nie je len o jeho metráži, ale aj o „zariaditeľnosti“, prevádzkovateľnosti a obývateľnosti priestoru. Ak má byt dobrú dispozíciu, ktorá zabezpečuje dennú a nočnú zónu alebo privátnu a spoločenskú zónu, nemusí byť veľký. S veľkosťou samozrejme rastie aj cena a náklady na prevádzku. A často sú veľkometrážne byty tak neprakticky a až „nepriateľsky“ riešené, že napriek ich veľkosti sa tam človek nevie zabývať a cítiť útulne. Príliš veľký priestor síce dáva rozhľad a rozbeh, môže byť ale menej menej zariaditeľný a útulný.
Ak by sme mali zostaviť veľmi zjednodušený rebríček veľkostí jednotlivých miestností, v poradí od najväčšej po najmenšiu by sme ich mohli zoradiť nasledovne: obývacia izba s jedálňou, detská izba, potom kuchyňa, spálňa, pracovňa, predsieň, sklad/technická miestnosť, kúpeľňa a WC.
Denné svetlo je nevyhnutné pre zdravé fungovanie ľudského organizmu a jeho množstvo a smerovanie ovplyvňuje náš biorytmus, čulosť, zdravie aj náladu. Množstvo denného svetla v interiéri je z veľkej miery určené už urbanistickým a architektonickým konceptom budovy. Je v prvom rade závislé od poschodia, miery zahustenia zástavby naokolo, veľkosti okien, množstva zelene a tiež zariadenia samotného interiéru. Pojem „presvetlený byt“ pridáva na hodnote v očiach väčšiny zákazníkov pri kúpe nehnuteľností. Zodpovedá tomu aj príslovie „Kam nechodí slnko, chodí lekár“. Hustá zástavba a úzke uličky majú svoje opodstatnenie pri horúcej klíme a veľkom množstve slnečných dní. Tu je prirodzené zatienenie tohto typu na mieste. V našich podmienkach miernej vnútrozemskej klímy ale potrebujeme iné riešenia.
Vonkajšia zeleň hrá u množstva denného svetla v interiéri rozporuplnú rolu, pretože ak ju máme priamo pod oknami na jednej strane príjemne v lete chladí, zvlhčuje ovzdušie a celkovo vylepšuje lokálnu mikroklímu, na druhej strane tieni a uberá na množstve denného svetla. Kompromisom je zeleň nie hneď pod oknami, ale v niekoľkometrovom odstupe od priečelia – tak vznikne len čiastočné a príjemné zatienenie. Listnaté stromy v lete ponúkajú príjemný tieň a v zime, keď sú bez listov zas nechajú cez seba presvitať do interiéru aj viac denného svetla a tým napomáhajú solárnym ziskom.