Ako sa postarať o ježka

Na jar sa často stáva, že pri ceste, výkope či v záhrade nájdeme ježka, ktorý sa práve prebudil zo zimného spánku. Môže však ísť aj o chorého a zraneného ježka, prípadne mláďa, ktoré prišlo o matku. Môžeme ho samozrejme odniesť na niektorú stanicu ochrancov zvierat alebo do útulku, môžeme sa ho však aj ujať sami a pomôcť mu tak vrátiť sa skôr či neskôr späť do „divočiny".

Ježkovia sa zobudia vždy, keď vonkajšia tepla stúpne nad 12 stupňov. Dôvodom prebudenia môžu byť aj neobyčajne vysoké mrazy. Je to akási posledná výstraha organizmu, ktorému hrozí smrteľné nebezpečenstvo. Zviera sa v tomto prípade obyčajne usiluje zahrabať hlbšie.

Čím ťažší, tým pichľavejší

Ježko sa na Zemi zabýval asi pred 15 miliónmi rokmi, a aj keď niektorí jeho vrstovníci ako tiger šabľozubý či mamut už dávno vymreli, on všetky peripetie prežil, a to bez väčších zmien. V Európe žijú tri základné druhy ježkov: západný, ktorý „okupuje" Francúzsko, Nemecko, našu republiku či Veľkú Britániu; východný, ktorého revírom je najmä Maďarsko a čiastočne aj Slovensko; a stredozemný. Zatiaľ čo v Amerike vraj ježkovia nežijú, v Afrike a Ázii sa tomuto príbuznému krtka a piskora páči.

Malí ježkovia sa rodia slepí, vážia asi 20 g a už krátko po narodení im narastajú pichliače. Tie sú však najskôr biele a až po 10 dňoch dostanú hnedú farbu. Oči otvárajú po 14 dňoch, hniezdo opúšťajú asi po mesiaci a v siedmich týždňoch sa osamostatňujú. Počet pichliačov sa mení úmerne s hmotnosťou či veľkosťou zvieraťa. Napríklad mláďa ich má asi 3500, jedinec vážiaci 60 dkg ich má 6000 a kilogramoví „ťažkotonážnici" sa môžu pochváliť až 9000 pichliačmi. V žiadnom prípade si však na ne nenapichujú jabĺčka, po prvé ich nejedia, po druhé by sa im na pichliačoch neudržali.

Zimní spáči

V zime ježkovia spia. Skrútení do klbôčka, zalezení vo svojom pelechu v zemi alebo v starom lístí odpočívajú už od konca októbra. Odvtedy spia a spia. Aj keby sme ich chceli napodobniť, nepodarí sa nám to. Ježkovia totiž patria medzi tie živočíšne druhy, ktoré vedia využívať riadenú hypotermiu. To znamená, že majú schopnosť znižovať teplotu svojho tela.

Pre život ježkov v miernom pásme je zimný spánok nevyhnutnou podmienkou prežitia a teda aj ďalšej existencie druhu. Rovnakým spôsobom totiž reaguje na ochladenie aj hmyz, najdôležitejšia zložka ich potravy. A tak by sa ježkovia počas zimného obdobia jednoducho neuživili. Táto schopnosť im taktiež významne predlžuje dĺžku života, a preto sa zimujúci ježkovia dožívajú až sedem rokov, zatiaľ čo napríklad asi rovnaké veľké potkany, ktoré v zime neodpočívajú, trikrát menej.

Zimný spánok ježkov je zložito riadený žľazami s vnútornou sekréciou, ale spúšťacím signálom je pokles vonkajšej teploty. Akonáhle na niekoľko dní zostúpi na 8 až 10 stupňov Celzia, ježkovia upchávajú jeden z dvoch východov svojho úkrytu a zaliezajú. K postupnému prechodu telesných funkcií potrebujú asi dvanásť hodín. V tomto čase sa spomaľuje tep srdca, počet výdychov a nádychov klesne z bežných osemdesiat až na deväť za minút. Aj teplota tela pomaly sleduje počasie vonku. Donedávna si vedci mysleli, že nikdy neklesne pod 5 stupňov, novšie pozorovania však ukázali, že to môže byť dokonca len 1,3 stupňa Celzia.

Nenároční jedáci

Niekedy sa stáva, že nájdeme zoslabnutého či chorého ježka a rozhodneme sa pomôcť mu. Aby sme to zvládli, povieme si, ako pri tom postupovať. V prvom rade sa pokúsime zvieratko zbaviť bĺch, ktoré ho napádajú. Ak nájdeme na telíčku ježka kliešte, pokvapkáme ho olejom a opatrne ich vytiahneme. Ak nie je ježko zranený, vykefujeme ho pod tekutou vlažnou vodou pomocou malej kefky a potom ho zabalíme do starého čistého uteráka, nikdy ho nesušíme fénom. Ak zistíme, že zvieratko trpí hnačkami, alebo kašle či odmieta potravu, mali by sme sa obrátiť na veterinára.

Čo sa týka ježkovho jedálneho lístka, nie je náročný. Tvorí ho nadrobno pokrájané mäso, varená ryža a cestoviny, vločky, niekoľko kvapiek Spofavit-sirupu, nastrúhaná mrkva, jabĺčko, varené vajce, netučné syry, tvaroh. Na spestrenie mu môžeme podávať zrelú hrušku, banán, detské piškóty. Niekto sa v dobrej viere usiluje malým ježkom ponúkať dážďovky a slimáky, to však odborníci odmietajú. Ak totiž nemá zvieratko vyvinuté zuby, potravu nedokáže dostatočne pohrýzť. Naopak, vhodné sú múčne červy. Na pitie podávame iba čerstvú čistú vodu (nikdy nie mlieko).   
V prírode sa okrem hmyzu živia aj dážďovkami, pavúkmi, občas sa im podarí uloviť aj žabu jaštericu či hada. Zožerú aj vajcia malých vtákov a ich mláďatá, nevyhýbajú sa ani zdochlinám Potravu si vyhľadávajú najmä čuchom a je ne uveriteľné, aký lomoz pritom narobia.

Čistota pol života

Bolo by omylom myslieť si, že ježkovi stačí ako obydlie škatuľa či akvárium. Aby sa dobre cítil potrebuje minimálne priestor 1x1 meter s výškou aspoň pol metra. Až do neho môžeme umiestniť „izbičku" zo škatule s rozmermi 30x30 cm a výškou 15 cm s otvorom 10x10 cm, vystlanú pokrčenými novinami. Ak je zvieratko prechladnuté, je dobré dať mu do „izbičky" handričky, pod ktoré umiestnime umelohmotnú fľašu s teplou vodou.

Po výbehu potom rozmiestnime ďalšie noviny. Samozrejmosťou je, miska na vodu (musí byť ťažká, aby ju ježko neprevrátil) a nádoba na kŕmenie. Prístrešie ježka musíme pravidelne, najlepšie denne čistiť a zvieratku občas umyť mokrou handričkou bruško. V prírode sa takto kúpe pomocou mokrej trávy či lístia. Zabudnúť nesmieme ani na to, že zviera vážiace menej než 600 gramov by sa malo zdržiavať pri izbovej teplote. Znamená to, že ježka nesmieme umiestniť do studenej vlhkej pivnice ani na balkón či medzi okná.   
Ak sa nám podarí ježka uzdraviť či vykŕmi tých 600 gramov, môžeme ho vypustiť späť do prírody. Nikdy by sme si na to však nemali vybrať napríklad mestský park, najmä ak ho lemujú vozovky. Vhodnejšia na tento účel je napríklad záhrada, chaty či chalupy, do ktorej počas prvých dní, kým si ježko opäť zvykne na to, že sa musí starať sám o seba, umiestnime misku s „prvou pomocou", t.j. s trochou potravy.