Ako postupovať v prípade poistnej udalosti?

Udalosti posledných dní ukázali, akú zásadnú úlohu môže zohrať správne poistenie pri zvládaní následkov živelnej pohromy. Od poškodenia majetku cez stratu osobných vecí až po náklady na rekonštrukciu – poistenie môže poskytnúť finančnú istotu a umožniť rýchlu obnovu domova. Ako čo najrýchlejšie získať finančnú kompenzáciu a vrátiť sa do bežného života? A na čo by sa ľudia mali v zmluve zamerať?

Poistná zmluva ako základ

Kľúčom k riešeniu vzniknutých škôd je poistná zmluva. Spotrebitelia by tak v prípade nejasností ohľadom ich poistenia mali siahnuť práve po nej a snažiť sa v nej čo najlepšie zorientovať. V prípade, že zmluvu nevie spotrebiteľ nájsť, odporúčame kontaktovať priamo poisťovňu, prípadne nahliadnuť aj do e-mailovej schránky, kde je tiež možné znenie zmluvy dohľadať. Ideálne je disponovať aspoň číslom poistnej zmluvy, ktoré uľahčí nasledujúcu komunikáciu s poisťovňou.

Spotrebitelia môžu mať dohodnutú poistku vo forme poistenia nehnuteľnosti alebo domácnosti, pričom to, ktorý z týchto typov poistenia majú dohodnutý, hrá významnú úlohu. Poistenie nehnuteľnosti sa vzťahuje na škody na samotnej stavbe, ako sú strecha, steny či podlahy, a môže zahŕňať aj garáž alebo vedľajšie stavby. Naopak, poistenie domácnosti pokrýva vybavenie domu, ako je nábytok či elektronika. Pokiaľ spotrebitelia čerpajú na nehnuteľnosť hypotéku, je pravdepodobné, že budú mať dohodnuté minimálne poistenie nehnuteľnosti, ktoré banky zvyčajne povinne vyžadujú.

V zmluve by ľudia mali primárne dohľadať, proti akým rizikám sú poistení. „V prípade škôd spôsobených vodou je dôležité rozlišovať medzi poistením proti záplavám a povodniam, pretože poisťovne tieto pojmy rozlišujú a každý z nich sa vzťahuje na odlišné situácie,“ vysvetľuje riaditeľka spotrebiteľskej organizácie dTest Eduarda Hekšová. Záplava je väčšinou definovaná ako následok prietrže mračien, topenia ľadov či iného tečúceho vodného zdroja, zatiaľ čo povodeň znamená rozliatie rieky alebo vodného toku z brehov. Okrem toho existuje aj poistenie proti zatečeniu atmosférických zrážok, ktoré pokrýva situácie, keď voda prenikne do budovy v dôsledku intenzívnych dažďov, často cez strechu alebo steny.

Poisťovne pri uzatváraní zmlúv tiež zohľadňujú, či sa nehnuteľnosti nenachádzajú v oblasti s rizikom povodní. Na zistenie tohto rizika niektoré poisťovne pracujú s povodňovými mapami. Pri vyššom riziku poisťovne vyžadujú vyššie poistné, prípadne stanovenie ďalšej tzv. výluky či inej podmienky. V krajnom prípade, v najrizikovejších oblastiach, poisťovne vôbec nemusia nehnuteľnosť poistiť. Spotrebitelia by mali tiež skontrolovať, aké sa v zmluve nachádzajú výluky, teda situácie, ktoré poistenie nepokryje. Tieto výluky sú obvykle formulované ako „Poistenie sa nevzťahuje na...“.

„Ak ľudia uzavreli zmluvu tesne pred tým, než bola ich nehnuteľnosť zasiahnutá povodňou, mali by určite skontrolovať aj ochrannú lehotu poisťovne. Táto lehota určuje, po akej dobe od uzavretia zmluvy má poisťovňa povinnosť poskytnúť poistné plnenie v prípade škody. Väčšinou ide o lehotu 10 dní od uzatvorenia zmluvy,“ dopĺňa Eduarda Hekšová.

Ako na nahlásenie poistnej udalosti?

V prípade, že nehnuteľnosť bola poškodená v dôsledku povodní, je dôležité všetko dôkladne zdokumentovať ešte pred samotným upratovaním. Už v okamihu, keď sú ľudia v bezpečí, môžu poistnú udalosť nahlásiť svojej poisťovni, a to buď telefonicky alebo online. Niektoré poisťovne ponúkajú aj vlastné aplikácie, ktoré umožňujú jednoduché vkladanie fotografií a videí priamo z telefónu. Na nahlásenie obvykle postačí číslo poistnej zmluvy a stručný popis udalosti. Ľudia by tak nemali s nahlásením čakať až do okamihu, keď budú schopní vyčísliť škodu, pretože niektoré poisťovne môžu skrátiť poistné plnenie, ak je škoda oznámená neskôr bez reálneho dôvodu.

Po nahlásení škody poisťovňa oznámi číslo poistnej udalosti, pod ktorým je možné následne dokladať ďalšie dokumenty preukazujúce škodu na majetku. Poisťovňa potom klienta kontaktuje s informáciami o tom, aké ďalšie dokumenty je potrebné predložiť. V prípade veľkých škôd je možné, že bude vyžadovaná návšteva likvidátora. „Ani v prípade, že spotrebiteľa čaká návšteva likvidátora, nie je nutné všetko nechávať v pôvodnom stave. Je možné začať odpratávať všetko, čo by mohlo ohroziť bezpečnosť alebo spôsobiť ďalšiu škodu. Je však dôležité myslieť na to, že všetko, čo ľudia odpracú, je potrebné pre účely poisťovne zdokumentovať,“ dodáva Eduarda Hekšová.

Po prešetrení udalosti poisťovňa rozhodne o výplate poistného plnenia. Tento proces môže trvať niekoľko dní až týždňov v závislosti od zložitosti prípadu, závažnosti škody a rýchlosti dodania potrebných dokumentov na posúdenie. Je možné požiadať aj o zálohu z celkovej čiastky, ktorú poisťovňa vyplatí okamžite. Vždy však záleží na konkrétnych podmienkach uvedených v poistnej zmluve.

Pokiaľ poisťovňa odmietne poskytnúť plnenie, je dôležité zoznámiť sa s dôvodom odmietnutia a skontrolovať, či zodpovedá poistným podmienkam. „Pokiaľ spotrebitelia považujú odmietnutie za neopodstatnené, môžu podať odvolanie priamo proti rozhodnutiu poisťovne a prípadne sa môžu so sporom obrátiť na niektorý z príslušných subjektov zo zoznamu subjektov alternatívneho riešenia spotrebiteľských sporov uvedených na webe Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky,““ uzatvára Eduarda Hekšová za dTest. Ak tieto kroky zlyhajú, je možné obrátiť sa na poisťovňu s predžalobnou výzvou a prípadne podať žalobu na súd.