Ako nezištne pomáhať ostatným?

Byť dobrovoľníkom znamená venovať svoj čas, energiu, skúsenosti, srdce a vášeň niekomu inému bez nároku na finančnú odmenu vo voľnom čase. Nie je to však práca, za ktorú človek nič nedostáva, inak by nemohla byť súčasťou spoločnosti už celé storočia. U nás je aktuálne v dobrovoľníctve zapojených asi dvetisíc organizácií, ktoré využívajú služby desiatok tisícov dobrovoľníkov.

Jedna múdrosť hovorí: „Tým, ktorí sa dali získať dobrovoľne, môžeme dôverovať, ale nikdy tým, ktorí boli donútení mocou alebo klamstvom získaní.“ Je tu vlastne ukrytá celá hĺbka pravdy o dobrovoľníctve. Dobrovoľník pracuje na základe vlastného uváženia a rozhodnutia bez nároku na finančné ohodnotenie, pričom dôležité sú všetky spomínané podmienky – dobrovoľnosť, rozhodnutie, nulová výplata a voľný čas. Hoci dobrovoľníctvo je tu celé stáročia, nie je to tak dávno, čo bolo sprofanované a takmer vyhubené aktivitami, ktoré boli všetko možné, len nie dobrovoľnícke. Preto dnes niektorí ľudia hľadia na dobrovoľníctvo s nedôverou. Naozaj niekto robí zadarmo? Prečo to robí? Čo z toho má?
 

• To za peniaze nekúpiš

Samozrejme, že z toho niečo má. Veď nemotivované ľudské konanie neexistuje. Človek – dobrovoľník, či už takto pracuje krátkodobo, alebo dlhodobo, jednorazovo, alebo opakovane – z toho pre seba získa veľa. Skúsenosti, kontakty, prax, nový pohľad na svet, priateľov, dobré hodnotenie do budúceho zamestnania, zmysluplné vyplnenie času počas prázdnin, dočasnej nezamestnanosti, dôchodku...
„Dlhoročné skúsenosti s dobrovoľníctvom nám ukazujú, že nie je užitočné len pre organizáciu, ktorá využíva služby dobrovoľníkov, ale aj pre človeka pracujúceho bez nároku na finančnú odmenu,“ potvrdzuje aj Zuzana Vinklerová, výkonná riaditeľka slovenského Národného dobrovoľníckeho centra. „Dobrovoľníctvo má pozitívny vplyv na rozvoj komunikačných aj organizačných zručností, na schopnosti viesť ľudí aj na zlepšenie timemanagementu. Okrem toho vytvára priestor na budovanie nových vzťahov, spája ľudí podobného smerovania, znižuje riziko syndrómu vyhorenia a ostáva po ňom dlhodobo skvelý pocit.“ Všetko veci, ktoré sa za peniaze kúpiť nedajú.

• Vstávanie z popola

Altruistické aktivity na podporu dobra alebo zlepšovanie života sú staré ako ľudstvo samo. Veď len vďaka spolupráci sme ako druh nevyhynuli. Slovo dobrovoľník (volunteer) bolo prvý raz použité v roku 1755 na opísanie toho, „kto ponúka sám seba na výkon vojenskej služby“. Dobrovoľníctvo prekvitalo v 19. aj v 20. storočí. Počas svetových vojen a po nich by mnoho vecí bolo bez dobrovoľníkov doslova nemožných. A hoci v našich končinách je teraz mier, význam dobrovoľníctva stále narastá. Vstáva z popola, pretože je mnoho oblastí života, kde sú dobrovoľníci nezastupiteľní. „Dobrovoľníctvo je vhodné pre všetkých dospelých, dá sa vykonávať kdekoľvek, dokonca aj z domu, pretože existujú aj formy e-dobrovoľníctva, zväčša si nevyžaduje kvalifikáciu a môže byť aj vhodným spestrením obdobia nezamestnanosti, hľadania práce či realizovania sa v poproduktívnom veku,“ hovorí skúsená dobrovoľníčka Erika Karová.

• Vzájomné spájanie

Aj ona sa k dobrovoľníctvu dostala prostredníctvom CARDO – Národného dobrovoľníckeho centra, ktoré je už takmer 15 rokov zastrešujúcou organizáciou pre niekoľko stoviek subjektov využívajúcich služby dobrovoľníkov. Kto dobrovoľníka hľadá alebo sa ním chce stať, jednoducho zájde na stránku dobrovolnictvo.sk, kde získa prehľad o ponukách aj vyčerpávajúce informácie o dobrovoľníctve ako takom. „Zosieťovanie neziskových organizácií a zlepšovanie ich práce je bez pomoci dobrovoľníkov oveľa náročnejšie. Pritom rozvoj dobrovoľníctva má priamy vplyv na rozvoj spoločnosti, kvalitu života jednotlivcov, komunít aj spoločnosti ako celku. Nejde len o pomoc znevýhodneným ľuďom či čistejšie životné prostredie, naše aj zahraničné výskumy dobrovoľníctva dokazujú, že dobrovoľná práca pomáha tým, ktorí ju vykonávajú, tým, na ktorých je zacielená, a všeobecne zvyšuje kvalitu života a zlepšuje stav spoločnosti,“ je presvedčená riaditeľka Z. Vinklerová.
 

• Cenné skúsenosti

Ideálnymi dobrovoľníkmi sú aj ľudia skôr narodení. Majú v prvom rade životné skúsenosti, v druhom rade čas a pomáhanie druhým je užitočné aj pre nich. Zo zisťovania a výskumu Národného dobrovoľníckeho centra napríklad vyplýva, že 14 % seniorov žije bezstarostný život (samozrejme, teraz nemyslíme výšku dôchodku), žijú tu a teraz, majú malé aj veľké plány, dbajú o svoje fyzické aj duševné zdravie a ako soľ potrebujú interakciu s inými ľuďmi. Podľa CARDO sú skvelými dobrovoľníkmi na prácu s deťmi, ale rovnako aj na prácu s tými seniormi, ktorí sú už odkázaní na pomoc iných. Uplatnia sa napríklad v domovoch pre seniorov alebo v domovoch sociálnych služieb, kde ako podpora zdravotníckeho personálu venujú seniorom svoj voľný čas a udržiavajú ich v mentálnej pohode. Vďaka svojej bezstarostnosti na nich neprenášajú svoje ťažkosti, práve naopak.
 

• Dobré duše

Živým príkladom toho, že dobrovoľníctvo nie je len pre mladých, je Mária Tamášiová, ktorá získala ocenenie Dobrovoľník roka 2016. „Dobrovoľníctvu sa venujem aj s mojimi priateľmi. Mne sa zdá, že nerobíme nič mimoriadne, len si všímame starších a chorých a navštevujeme domovy sociálnych služieb. Posedenie, spev, brigáda, pohladenie, podanie drobnosti ako cukrík – to sú nezabudnuteľné chvíľky, ktoré vyčaria úsmevy na tvárach,“ vraví skromne a sama pritom žiari.
Takmer pätina seniorov – 18 % – je zapojená do fungovania komunity, v ktorej žijú. Sú to dobré duše, ktoré sa aktívne a bez nároku na finančnú odmenu podieľajú na organizovaní aktivít v rámci svojej obce, mesta, farnosti. Sú funkcionármi miestnych organizácií, starajú sa o voľný čas iným alebo niečo zhotovujú a sú na to právom hrdí.
Okrem neformálneho dobrovoľníctva, ktorého sa skôr narodení zúčastňujú automaticky a ani o tom nerozmýšľajú, má až 200-tisíc seniorov podľa odhadov potenciál na expertné dobrovoľníctvo, no nie úplne všetci ho zatiaľ naplno využívajú. „Tí, ktorí  áno,  učia napríklad na vysokej škole a popritom sa venujú mladým a startupom. Majú pocit, že musia odovzdať čo najviac z toho, čo získali. Zdravo sa stravujú, športujú. Dobrovoľníctvo robia v tej oblasti, v ktorej sú profesionáli. Nezriedka je u nich najcennejším dobrovoľníctvom ich skúsená rada,“ opisuje skutočnosť Zuzana Vinklerová.

• Pomoc z druhého brehu

Pomáhať dobrovoľníctvu a rozvoju spoločnosti sa dá aj inak ako dobrovoľníckou prácou. Napríklad poukázaním 2 % z daní vybranej neziskovej organizácii, ktorá dobrovoľníctvo využíva, podporuje alebo rozvíja. Ešte viac peňazí (3 % z daní) sa dá poukázať v prípade, že človek odpracuje ako dobrovoľník minimálne 40 hodín v kalendárnom roku (formulár na potvrdenie odpracovaných hodín sa dá nájsť na www.dobrovolnictvo.sk). Vďaka novej legislatíve majú už aj firmy silný nástroj, ako pomáhať. Od začiatku roka je v platnosti novela zákona o dani z príjmov, v rámci ktorej došlo k ukotveniu inštitútu charitatívnej reklamy. Tou sa rozumie reklama určená na charitatívne účely, ktorú získa nadácia, nezisková organizácia, neinvestičný fond a občianske združenie od podnikateľov. Príjem z charitatívnej reklamy je oslobodený od dane do výšky 20 000 eur.
Pomáhať teda môže naozaj každý, komu nie je ľahostajný stav spoločnosti, miesta, kde žije, zaujíma ho nielen dnešok, ale aj budúcnosť a túži po dobrom pocite zo života.