Ako nám naša mačka zachránila život 1.časť

Mám rada všetky živé tvory a zvieratá zvlášť. Dokonca aj pavúky tolerujem a nezabíjam.

Chovať v paneláku zvieratko je však trocha náročné. Najradšej by som koňa, ten sa však do paneláku akosi nehodí. Ranné prechádzky na koni si užijem asi až budem „veľká" (v budúcom živote). Výťahom na 11. poschodie by som ho asi ťažko zvykala. Potom pes, tiež moja srdcovka, mali sme jedného. Volal sa Čiko a veľmi som plakala, keď sme ho museli darovať do rodiny so záhradou. Bohužiaľ, nebol ochotný si zvyknúť sám doma a vydržal štekať aj 4 hodiny v kuse pri dverách. Naši susedia to vydržali „len" pár mesiacov a potom sa začali sťažovať. Dúfam, že teraz je šťastnejší, ako bol u nás. Povedala som si, už nikdy viac.
Po pár rokoch nám prišla do cesty naša mačka. Bola jedna z piatich mačiatok, ktoré sa narodili u susedov na chalupe a chceli ich utopiť. Na dedine sa to tak dodnes robí. Že vraj je to lacnejšie, ako dať sterilizovať matku. Je to ich „logika". Tak plakali moje dcéry a prosili. Nemuseli dlho, lebo ako som už povedala, mám rada všetko živé. Keď videli, že ma zlomili, dali mi dokonca vybrať. Zachrániť jedno mača, keď viete, že tie ostatné neprežijú, je strašne ťažké. Vtedy zasiahol manžel, lebo videl, že asi si vezmem všetkých päť. Tak sme si vybrali jednu - našu mačku. Bola tak hala - bala strakatá, špinavá, chudučká, umraučaná, ustrašená. Na pohľad sa mi ani trochu nepáčila. Ešte dva týždne po tom, ako sme si ju zobrali, som myslela na tie chúdence, čo neprežili. Povedala som si, nemôžeš zachrániť celý svet, tak aspoň o túto jednu sa postarám.

Dostala meno Cica a hneď od začiatku servis, o akom sa mačkám na dedine ani nesníva. V prvom rade bol veterinár a potom kvalitná strava (nie naša od stola), aby jej srsť tak nepúšťala a aby sme nemali chlpy všade. Dnes má už tri roky, päť kíl živej váhy, srsť čistú a lesklú ako zrkadlo. Náš veterinár nás chváli, že ju kŕmime kvalitnými granulami, preto je taká mohutná, nie však obézna. Keď som sa čudovala, že akosi narástla, že je tučná, vysvetlil nám, že nie je obézna, lebo granule zabezpečia plnohodnotnú stravu, ale obezita nehrozí. Na rozdiel od ľudského jedla. Je pravda, nemá veľa pohybu, v trojizbovom byte sa zdržuje väčšinou na gauči, alebo v našej posteli. Je však spokojná, aj keď ju von nepúšťame.

Bola som však poriadne naivná, chlpy máme všade a to doslova a tak len vysávame a vysávame. Na druhej strane máme šťastie, pretože má veľmi dobrú povahu. Od malička sa dala ako tak vychovať. Nelozí po kuchynskom drese, neskáče po záclonách a nežobre pri našom stole. Od mladšej dcéry znesie všetko, aj nešetrné naťahovanie, či občasné zapriahanie do autíčka na diaľkové ovládanie. Neútočí, radšej sa schová a počká, až ju to prestane baviť. Je trochu svojhlavá, ako každá mačka, prítulná len keď sa jej zachce. Nie je to psík, ktorý je na vás zavislý, je to samostatná osobnosť. Frflala som na tie chlpy, ten zápach z jej záchoda, frflala a vysávala a upratovala. Vadilo mi, že chlpy nájdem občas aj na tanieri, na vankúši, vo vani, v skrini - je to boj s veternými mlynmi.
Až raz prišiel deň, keď mi toto všetko prestalo vadiť a bola som vďačná osudu za to, že nám doprial našu mačku.