Ako nájsť tú správnu „bútľavú vŕbu“?

Každý deň prichádzame do kontaktu s množstvom ľudí, s ktorými si odovzdávame určité informácie. Robíme tak nielen slovne, ale aj mimoslovne tzv. neverbálne. Treťou cestou komunikácie sú aj naše činy. To čo robíme, je taktiež obrazom toho, čo chceme okoliu povedať, aj keď nepriamo. Úplný ideál nastáva vtedy, keď sú všetky tri formy v zhode a navzájom si neodporujú. Dôležité je, aby v slovách, gestách a skutkoch bola jednota, jednoducho, aby si sme si sami neprotirečili, potom môže aj náš poslucháč ľahšie identifikovať, čo nás trápi, a čo mu chceme v rozhovore povedať.

 

Kto je nevhodný poslucháč? Ako si vybrať, tú správnu „bútľavú vŕbu?“ Určite to nie je osoba, ktorá s Vami jedná úradne, odmerane a nepripustí si Vás k telu. Ani človek, ktorý Vás vníma ako prípad, ktorý treba bezpodmienečne vyriešiť a správa sa k Vám ako odborník na všetky problémy. V prvom rade hľadajte osobu, ideálneho partnera na rozhovor, ktorý má k Vám úctu. Dobrý poslucháč by mal byť vyrovnaný so svojimi vlastnými problémami, aby sa vedel odosobniť a neskončili ste pri riešení niečoho úplne iného ako ste začali. Bezprostrednosť a dôveryhodnosť sú taktiež vlastnosti, ktoré sú dôležité pre človeka, ktorému chcete dôverovať. V konečnom dôsledku by to mala byť zrelá osobnosť, kto nájde takého partnera na rozhovor, tak našiel poklad. Ak máte vo svojom okolí osobu, ktorá spĺňa charakteristiky dobrého poslucháča a je to Vaša dobrá priateľka, či dokonca Váš partner, môžete byť spokojná. My ženy potrebujeme o veciach rozprávať. Keď vie tá druhá strana v rozhovore trpezlivo načúvať, tak ak to bude potrebné, určite dokáže aj pomôcť.

 

„Pretože som nenačúval človeku, s ktorým som hovoril, nič som sa nedozvedel, nenadviazal som s ním kontakt a nemohol som mu pomôcť.“ MICHEL QUIST

 

 

Dobrým typom ako sa naučiť počúvať je kniha od Jaroslava Křivohlavého- Povídej, naslouchám. (vyd. Návrat, Praha 1993)

Katarína Matušková