AKO MI V HLAVE PORIADNE HUČALO

Tento víkend sme mali manévre. Ponad hlavy sa nám preháňali triskáče, chvíľami aj dvaskáče a štyriskáče. Naša stará strecha nadskakovala div nezoskočila z múrov a staré baby sa prežehnávali, že je tu zas vojna. Piešťany križovalo niekoľko nepretrhnuteľných šnúr vozidiel všetkých možných ŠPZ-tiek. Normálne sme si zopakovali mapu Slovenska pri ich hádaní.

Parkovacie miesta pravdaže nestačili a tak čo poľnohospodárom nezničilo tohoročné „skvelé počasie" podupali diváci. Hrdinami boli hlavne rodičia s malými deťmi v kočíkoch uprostred poľa. Ďaleko k letisku, ďaleko k autu.

My, čo to máme na letisko čo by kameňom dohodil, sme vybiehali z kuchýň na ulicu v zásterách akonáhle to vonku zahučalo. TOP bola malá oranžová stíhačka lietajúca ako nasrdená osa a tiež akrobatické čísla jedného, či viacerých lietadiel vo formáciách. Keď sme sa však vyštverali na strechu, všetci piloti šli na obed. Alebo sa mi to len tak zdalo. Akonáhle sme sklamane zliezli, opäť sa to rozlietalo.

Je fajn mať takúto akciu celoslovenského významu u nás a je škoda neísť sa pozrieť zblízka, keď kvôli nej mnohí merajú nemalé kilometre do nášho mesta. Aspoň sme si uvedomili, aké je tu ticho počas zbytku roka. Veď mi, čo trošku pamätáme, sme si zaspomínali na pravidelné prelety stíhačiek i vrtuľníkov denne až do polnoci v 80-tych rokoch .

Vonku opäť prší, tak ďakujem tohoročnému usilovnému nebeskému šéfstvu za slnečnú sobotu a nedeľné doobedie bez dažďa (keď to už poobede nemohli vydržať).

Vaša Chitta