Ako docieliť, aby sa dieťa samo hralo?

Za uplynulé mesiace väčšina z nás trávila so svojimi deťmi dosť času na to, aby sme preskúmali ich záujem o hru a rôzne kreatívne činnosti. Boli ste príjemné prekvapení? Mnohí rodičia majú to šťastie, že zatiaľ čo si oni popíjajú kávu na terase, ich drobec sa vyšantí len s niekoľkými hračkami. Ale čo robiť v opačnom prípade? Ako pomôcť dieťaťu, aby sa začalo samo hrať?

Nie je hra ako hra. To, že je dieťa v izbe a vôkol neho je rozhádzaná celá polica hračiek, ešte neznamená, že sa skutočne hrá. Za hru môžeme považovať len zmysluplnú aktivitu, pri ktorej dieťa napodobňuje konkrétne činnosti, rozvíja sa po fyzickej, ale aj mentálnej stránke. Najväčším omylom na strane rodičov je utvrdzovať sa, že dieťa je schopné samo sa naučiť hrať. Nie je. Každá hra má iné pravidlá, moderné hračky disponujú pridanými funkciami a tie si treba s deťmi „naštudovať“.

Z toho jednoznačne vyplýva, že na hru potrebuje dieťa spoločnosť. Ideálne rodiča, pretože len on je jeho najväčším životným vzorom, ktorého poslúcha a napodobňuje. Čím skôr s hrou začnete, tým lepšie sa na ňu dieťa adaptuje a začne osamostatňovať.

S hračkami začínajte od 2, respektíve 3 mesiacov – dieťa postupne potrebuje rozvíjať základné zmysly. Vyberajte preto hračky nad postieľku a do kočíka, ktoré si dokáže uchopiť, stláčať, položiť a pritom postupne reaguje na nové, neobvyklé tvary a farby.

Hračky podľa veku, ale najmä podľa účelu

Vek je, samozrejme, rozhodujúcim kritériom pri výbere konkrétnej hračky. To sme v našej hre ešte len na začiatku. Zakúpili ste svojmu drobcovi prvú knižku s ilustráciami a zvukmi zvieratiek? Napodobňujte s nimi, rozprávajte sa o zvieratkách, na čo sa chovajú, ako sa o ne treba starať a kde ich môžu vidieť.

Áno, vníma to aj dieťa pred dovŕšením svojho prvého rôčka. Hru je potrebné zopakovať niekoľkokrát a postupne už dávať dieťaťu šancu dopovedať, respektíve dokončiť aktivitu pri vašej minimálnej výpomoci. Tak ako sme spomínali v úvode. Každá hračka má svoje základné, ale aj viacfunkčné využitie.

Pre dievčatá sú „rizikom“ tie krásne bábiky na poličke. Dajte im ich do rúk, učte ich starať sa o ne, prezliekať, kŕmiť, uložiť spať a pohladiť. Takisto aj autíčku na koberci viete so svojím drobcom vytvoriť úžasné prekážky z kociek, papiera, vydať sa na cestu, autíčko opraviť alebo poumývať.

Pri hre s dieťaťom treba dodržiavať najmä:

•     Časové kritérium (od – do pravidelne každý deň)
•     Postupnosť (každá hra má svoj začiatok, riešenie nejakého problému a východisko). Hru s dieťaťom vždy doveďte do úspešného konca.
•     Prehľadnosť a poriadok (svoje hračky musí dieťa maximálne poznať, vedieť, kde ich nájde a po hre uložiť na miesto)
•     Partnera na hru (je nápomocný, koriguje priebeh, upozorňuje na chyby, ale dáva dieťaťu dostatok priestoru na vynaloženie svojho úsilia).
•     Hra má obsahovať prvok učenia, zábavy, ale najmä kreovania vlastnej individuality
•     S hrou vaše dieťa nemusí byť stotožnené, nemusí sa mu páčiť, no treba ho viesť aj k takýmto činnostiam. Ľahšie to nebude mať ani v reálnom živote, preto ho ani hrou nedržme „ako v bavlnke“.  

 Tatiana